Bratislavskí daňoví poplatníci financujú aj dopravu do regiónu.
Mestský dopravný podnik v súčasnosti prevádzkuje štyri regionálne linky 37 630 801 a 901, ktoré jazdia do Marianky, Chorvátskeho Grobu, Hainburgu a Rajky. Všetky štyri linky sa tešia popularite pre ich cenovú dostupnosť a dopĺňanie nevyhovujúcej dopravnej obsluhy v regióne za hranicami mesta. Viaceré ich aspekty sú však ukážkou toho, ako nekoncepčne je zatiaľ riešená doprava v celom regióne.
Za menej peňazí sa cestuje ďalej
Linky 37 a 630 suplujú integrovanú dopravu. Bratislavský samosprávny kraj dlhodobo nie je schopný zabezpečiť pre obyvateľov Marianky a Chorvátskeho Grobu vyhovujúcu a atraktívnu verejnú dopravu, regionálne spoje Slovak Lines do týchto obcí jazdia iba občas, nemajú pravidelný interval, prijateľný rozsah prevádzky ani ľahko zapamätateľné odchody.
Na pomoc kraju tak prichádzajú samotné obce. Chorvátsky Grob aj Marianka si u DPB objednali predĺženie mestských liniek. Zatiaľ čo linka 37 v úseku Záhroská Bystrica – Marianka zostáva verná „regionálnej tradícii“ nezapamätateľných a neintervalových cestovných poriadkov, linka 630 má pravidelný interval podľa bežných štandardov používaných v Európe.
Obyvatelia týchto obcí sa takto netešia len z relatívne slušnej obsluhy, ale aj z výhodného cestovného. Ak by totiž využívali služby Slovak Lines a v meste by ešte museli prestupovať na MHD, zaplatili by obom dopravcom. Miesto toho však platia menej a len DPB. Napríklad, ak obyvateľ Marianky cestoval ráno z domu do práce v Slovnafte, pôvodne zaplatil 1,60 až 1,90 € (podľa toho, či vlastnil kartu Slovak Lines), kým teraz pri využití iba liniek DPB zaplatí 0,90 €. Pre cestujúceho je takto výhodné cestovné aj preto, že dopravný podnik nepredáva špeciálne regionálne cestovné lístky pre linky 37 a 630, ale k dispozícii má len bežné „mestské“ 15-minútové a 60-minútové lístky. V praxi sa tak môže cestujúci za 90 centov previezť z regiónu takmer do celého mesta. Platí pritom rovnako ako obyvateľ Bratislavy. Ak by fungovala Bratislavská integrovaná doprava, cestujúci z obcí v blízkosti Bratislavy by si musel kúpiť cestovný lístok pre tri zóny, ktorý by bol síce lacnejší ako pôvodná kombinácia dvoch lístkov (Slovak Lines + DPB), avšak určite drahší, ako súčasný „medzistav“.
Čo naopak obyvateľov Marianky a Chrovátskeho Grobu neteší, je nemožnosť zakúpiť si električenku, ktorá by platila aj mimo mesta. Takto znevýhodnení však nie sú všetci obyvatelia na trase liniek 37 a 630, keďže mestom dotovaná električenka platí aj v časti Čierna Voda, ktorá je súčasťou Chorvátskeho Grobu. Pri redukciách dopravy v septembri 2011 DPB avizoval zmenu tarify pre linku 630, najmä preradenie úseku Vajnory - Čierna Voda z bratislavského pásma 2 do mimobratislavskej zóny 620 a zavedenie električeniek pre zóny 620 a 630. K zmene tarify však napokon nedošlo, redukcie sa týkali výlučne bratislavských liniek. „So zmenou sa počíta až pri zavedení integrovanej dopravy, ktorá sa plánuje spustiť od septembra tohto roka,“ informuje dopravný podnik.
Dodržiavanie pravidiel? Kdeže
Linky 37 a 630 majú svoje špeciálne pravidlá. Za územím bývalej zóny 2 musia mať cestujúci označený papierový cestovný lístok. Pri nástupe je povolené použiť len predné dvere a vodič by tak mal vidieť, ako si cestujúci lístok označuje. Ak sa však preveziete oboma linkami, zistíte, že cestujúci v regióne si označujú lístky len v malom počte a vodiči otvárajú všetky dvere. Logicky tak musia byť tržby DPB z týchto liniek biedne.
Cestujúci tiež po svojom riešia neplatnosť električeniek na regionálnych úsekoch. „Cestujem každý deň šesťstotridsiatkou do školy a ešte som revízora nevidela. Mám len obyčajnú električenku,“ hovorí cestujúca Wanda z Chorvátskeho Grobu. Dopravnému podniku tak platí ako keby bola Bratislavčanka, no jej rodina odvádza dane v Chorvátskom Grobe. Dopravný podnik sme požiadali o priblíženie, koľko revízorských kontrol sa v roku 2011 vykonalo na linke 630. „Na linke 630 sa vykonávajú kontroly tarifného vybavenia cestujúcich v rámci daného obvodu. Systém však nedokáže vyselektovať, koľko kontrol sa vykonalo na konkrétnej linke,“ reagoval DPB.
Povinný nástup prednými dverami je úplne ignorovaný. Hoci DPB tvrdí, že „cestujúci sú povinní mimo územia mesta nastupovať iba prednými dverami“, na linke 37 o tom chýba zmienka v cestovných poriadkoch, vodiči o ňom nevedia alebo ho nedodržiavajú a cestujúci už poznajú, že môžu nastupovať aj poslednými dverami. Reálne fungovanie pravidiel sme si otestovali aj 16. mája ráno na linke 630. Medzi zastávkami Monarská alej a Na pasienku nastúpilo 19 ľudí, no lístok si neoznačil nikto. Nastupovalo sa všetkými dverami.
Obce a cestujúci neplatia všetko
Financovanie liniek 37 a 630 je trojzložkové – okrem tržieb od cestujúcich stratu z prevádzky na mestskom úseku platí mesto, na mimomestskom by ju mala vykryť obec. Trik je v tom, že na oboch linkách je časť mestského úseku vykonávaná práve kvôli obci. Platí ho však mesto. Na linke 37 sa jedná o úsek medzi zastávkami Záhorská Bystrica a Trstínska, čo je vlastne návrat linky 37 z doterajšej konečnej a odbočenie smerom do Marianky. Mesto tento úsek nikdy doteraz nefinancovalo a ani z hľadiska dopravnej obsluhy nepotrebovalo financovať. Napriek tomu ho kvôli zachádzkam do Marianky financovať začalo. Marianka si pripláca iba za úsek od zastávky Trstínska, takže sa môže tešiť z asi o tretinu nižších nákladov, než by mala pri financovaní celej zachádzky.
Podobne je to aj u linky 630. „Nakoľko preprava na mimomestskom úseku je iba na jednorazové cestovné lístky, tržby sú počítane zo štatistických prieskumov. Rozdiel medzi tržbami a nákladmi je hradený zmluvou medzi obcou Chorvátsky Grob a našou spoločnosťou,“ uviedol DPB. Na linke je však úsek medzi vajnorským miestnym úradom a Zlatými pieskami súčasťou objednávky mesta, aj keď dostatočnú kapacitu pre obyvateľov Bratislavy v tomto úseku poskytujú súbežné linky 53 a 65. Ak by sa pritom jednalo o štandardnú regionálnu linku, aj tento úsek by musel spolufinancovať kraj alebo obec.
Linka 801 premáva od Novej budovy SND cez Jarovce, Rusovce a Čunovo do Rajky, kvôli obsluhe ktorej vznikla. Na území Slovenska platia bežné cestovné lístky na MHD, do Rajky si treba kúpiť lístok za 1,50 €. Špeciálny lístok by mal pokryť náklady do Rajky. „U linky 801 sú to náklady iba medzi Čunovom a Rajkou, nakoľko na mestskom úseku platí mestská tarifa a linka vykonáva mestskú (vnútroštátnu) dopravu medzu Čunovom, Rusovcami, Jarovcami, Petržalkou a mestom. Mestský úsek je v nákladoch celej MHD, nakoľko zabezpečuje aj bežnú mestskú dopravu,“ napísal nám DPB. To znamená, že 80% dĺžky linky financuje mesto napriek tomu, že vznikla kvôli Rajke a na území mesta je len slabo využitá. Hoci vozidlá na linku 801 boli financované z fondov EÚ, dotácie na prevádzku sú vyššie než cena vozidiel.
Linka 901 je jediná komerčná a mala by si na seba zarobiť. Má „pre medzinárodnú dopravu stanovenú tarifu tak, aby bol vyrovnaný rozpočet,“ argumentuje DPB. Podľa nášho zdroja však mala v nedávnom hospodárskom roku miernu stratu vo výške niekoľkých desiatok tisíc €.
Zaplatí to mesto
Dopravný podnik je podnik vo vlastníctve mesta. Jeho stratu by teda malo vyrovnávať mesto, no nie vždy sa tak dialo. Nedodržiavanie tarifných pravidiel cestujúcimi, ich slabá kontrola, mestské ceny mimo mesta a šikovnosť prímestských obcí logicky vyúsťujú do prenesenia celého finančného problému na plecia mesta a dopravného podniku. Ak však príde na lámanie chleba a je potrebné šetriť, šetrí sa na mestských a najmä sídliskových linkách, nie na „imidžovkách“ do regiónu.
Je nesporné, že DPB linkami 37 630 801 a 901 pomáha regiónu, podarilo sa mu prelomiť byrokratické bariéry pri schvaľovaní licencií a takpovediac naučil časť regiónu cestovať verejnou hromadnou dopravou. Taktiež aspoň niekde supluje večne sľubované zavedenie integrovanej dopravy a vo všeobecnosti je dobré, ak sa podporuje verejná doprava. No zatiaľ čo sa starostovia a cestujúci môžu tešiť z výhodných cien a Bratislavský samosprávny kraj z toho, že mu časť regionálnej dopravy odfinancuje niekto iný, Bratislavčania by sa tešiť veľmi nemali. Regionálnu verejnú dopravu totiž platia z daní hneď dvakrát: nielen cez dane určené pre kraj, ale aj cez dane určené pre mesto. Tento neštandardný a netransparentný stav by mala riešiť Bratislavská integrovaná doprava, avšak reálne výsledky práce rovnomennej akciovky stále nevidno.
