Reakcia na: TA #59034:
Každý z davu si pomyslel, že ruku dvihne niekto iný. Tiež by asi vyzeralo smiešne, keby ruky zdvihlo všetkých 30 ľudí naraz... no aspoň v Slovenskej akadémii vied by mali radosť z úrovne gramotnosti našich pracujúcich.
Vladimír
Filozofovanie o tom, či takéto riešenie je alebo nie je klasickou zastávkou na znamenie je podľa mňa zbytočné - tento model som videl v toľkých mestách, že ho považujem takpovediac za štandardný.
Pre zaujímavosť Ti môžem uviesť dva hlavné dôvody, ktorými obhajovali zmenu interného predpisu v Prešove, keď pred pár rokmi prikázali vodičom zastaviť, aj keď cestujúci nemáva:
1. Ohľaduplnosť k starším ľuďom a iným, ktorí majú problémy so zrakom - množstvo cestujúcich jednoducho dokáže rozoznať číslo linky približujúceho sa autobusu až kým nie je blízko tak, že na zamávanie nie je čas, resp. zastavenie autobusu už nie je bezpečné. Nehovoriac o zhoršenej viditeľnosti v šere a tme.
2. Vnútropodniková obrana voči vlastným vodičom, kde niektorí povyšovali predpis aj nad zdravý ľudský úsudok. Ako príklad bola uvedená situácia, keď zastávka na znamenie stojí v mŕtvej zóne, kde okrem jednej fabriky nič iné nie je a za celý deň tam skoro nikto nenastupuje, okrem jediného spoja, keď v tej firme končí pracovná zmena (napr. niečo ako vaše Valeo). Našli sa aj takí "tiežvodiči", ktorí nezastavili niekoľkým desiatkam cestujúcich na zastávke, lebo ani jeden z davu nezdvihol ruku. Pri sťažnosti sa samozrejme oháňali predpisom.
Ja osobne som za to, že kto vystupuje má zvoniť, kto nastupuje má viditeľne stáť na zastávke. Čiže tak ako v mestách, ktoré som minule menoval a ďalších mnohých, ktoré som nemenoval. Čiže tak ako je to aj v Košiciach.