Reakcia na: Vladimír #2455:
Iste, mojím zámerom bola hlavne predstava, čo všetko bolo potrebné na zriadenie trolejbusovej prevádzky a koľko peňazí to stálo. Keďže výstavba sa realizovala už od roku 1986, asi by to bola zbytočná strata finančných prostriedkov vynaložených na jej zriadenie, ale stále bolo možné usmerniť využitie týchto prostriedkov do ďalšej výstavby. Určite ani Ty sám nesúhlasíš s tým, že sa nepokračovalo v stavbe na KVP severnou časťou mesta, ale útržkovito a neorganizovane sa stavali smery jednotlivých etáp. Pokiaľ by sa po stavbe trolejbusovej trate prioritne rozhodlo o vyriešení problematiky prepojenia električkovej trate NMM - ŽS, preložka úseku trate na Hviezdoslavovej ul. by nebola problémom a súčasnou výstavbou trolejbusovej trate v tomto úseku mohlo byť vyriešené jednou ranou. Plynule nadviazanie výstavby cez Moyzesovu - Poštovú a Vojenskú ul. by už bolo veľmi jednoduché. Výrazné redukovanie ED sa začalo práve po roku 1993, keď bola spustená TD. V tomto čase vlastnil DPMK cca 140 vlakových jednotiek, dnes, po 10 rokoch je to iba cca 80 vlakových jednotiek, ale vypravuje sa len cca 45 vlakových jednotiek. Z toho vyplýva, že nás čaká ďalšie vyraďovanie vozidiel, k čomu by po predošlej výstavbe nových električkových tratí nemuselo dôjsť alebo len v redukovanej miere. Radšej vyradíme 50% vozidlového parku električiek a za veľké peniaze nakúpime nové trolejbusy. Nevidím v tom akúkoľvek logiku.
Už keď píšeš o L32 stačilo ju posunúť z Lingova až na Trolejbusovú (alebo by končila na Ťahanovciach ;-)) a bolo by to! A L55 by chodila ako v minulosti, teda prechádzala by sídliskom (Mier-Furča-Sečovská-Bottova,alebo aj ďalej)
Vladimír
Historicky sa od počiatku Furča obsluhovala takmer výhradne prechádzajúcimi linkami, t.j. na sídlisku otočka nebola. Sídliskom takto prechádzali L18, 30, 54, 55... Obsluha sídliska bola takto celkom vhodne zabezpečená, pretože pri jednom prejazde sídliskom z vozidla súčasne vystupovali cestujúci z centra a súčasne pristupovali ďalší, ktorí do centra šli. V minimálnom rozsahu sa pre špičkové posilové spoje, ktoré na sídlisko vchádzali cez Kalinovskú využívala zastávka Lingov. Až koncom 80. rokov sa objavuje L32, ktorá je ukončená na Lingove a pritom prichádza cez Sečovskú. Vzhľadom na excentrickú polohu Lingova však táto linka zostala a musela zostať len ako výpomocná, pretože dokázala obslúžiť len malú časť sídliska. Výrazná potreba otočky sa objavila až v prvej polovici 90. rokov pri výstavbe trolejbusovej trate. Pravdepodobne z toho dôvodu, že v prvej etape trolejbusy vchádzali na sídlisko cez Kalinovskú sa rozhodlo o umiestnení otočky na Lingove. Dovtedajšie provizórne plochy sa prebudovali, priestor pre otáčanie sa podstatne zväčšil a dobudovalo sa zázemie pre vodičov. Po zavedení L70 a postupne aj 71 a 72 sa však začala prejavovať veľká nerovnomernosť a nelogickosť v obsluhe sídliska autobusmi. S výnimkou L18 boli prechádzajúce linky porušené alebo poskracované. Pre obsluhu sídliska z južnej strany sa preto stáva rozhodujúca L18. Okrem nej zo stanice a Palackého trochu vypomáha L32, ale vzhľadom na nemožnosť iného ukončenia ako na Lingove obsluhuje len malú časť sídliska. Pravdepodobne už vtedy ako núdzové riešenie sa vedie kapacitná L30 doslova v zvrhlej trase z Námestia osloboditeľov cez Prešovskú a celé sídlisko na Lingov (neskôr v tomto úseku nahradená L27). Nepomer v obsluhe sídliska je na vrchole. Už z letmého pohľadu na mapu je zrejmé, že južnú časť sídliska je vhodné napájať z centra cez Sečovskú a severnú časť cez Prešovskú, resp. Mier. Za týmto účelom však musel podnik nájsť vhodnú otáčaciu plochu v strede sídliska. Ako najvýhodnejšia sa javí otočka na ul. Marš. Koneva, ale krátko sa uvažovalo aj nad okruhom Marš. Koneva - Krosnianska - Zupkova a iným variantmi. I keď sa malo jednať o pomerne malú investíciu, mesto opakovane vo svojom rozpočte príslušnú čiastku nevyčlenilo. A zatiaľ sa cestujúci od OC Hornád a OC Torysa do mesta vozili úplne zbytočne dookola cez Prešovskú cestu a železničnú stanicu, zatiaľčo L32 zívala prázdnotou. L30 bola atraktívna nanajvýš pre cestujúcich z prvých troch zastávok na Furči, zvyšné zastávky obsluhovala len preto, lebo musela, lebo sa nemala kde otočiť. Veď kto normálny by šiel od Domu techniky na Lingov cez stanicu, Prešovskú cestu a celú Furču? Až v roku 2000 sa podarilo otočku na Marš. Koneva vybudovať a následne mohla byť obsluha sídliska upravená. O to, že sa tam v priebehu krátkej doby objavilo až päť liniek teraz nejde, to je iné kapitola. Zásadná myšlinka však zostáva --> sever Furče vozíme do mesta cez Mier alebo Prešovskú a juh cez Sečovskú.
Hádam som ozrejmil, v čom spočíva strategický význam otočky na Marš. Koneva, čím prispela do dejín košického linkového vedenia a prečo nie je "na figu".