Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Keby radšej zaviedli nejaký spoločný sieťový lístok ako v AT/DE, ešte by tým mohli splniť aj bod z plánu obnovy (namiesto Cyrila ktorý neverím že im môže prejsť) a dokonca si viem predstaviť že v takej situácii by politicky mohlo prejsť aj zrušenie vlakov zadarmo.

takze nielenze sa vsetci uz skladame na cestovne "zadarmo" este sa aj tym co platia zlozime na polovicne cestovne aby sme menej pocitili vysoke ceny benzinu a nafty... parada

Toto je aj na mieste, kde sa zbiehajú dve vetvy Lovinského v Bratislave

To by asi tak zodpovedalo.

Svojho času tu ktosi argumentoval, že nevie o križovatke, kde by čiastočne chýbajúce značky o prednosti v jazde spôsobovali zmätky pri dávaní prednosti. Dnes som si všimol naživo u nás v Cíferi značenie tejto križovatky: https://maps.app.goo.gl/Ct3dQunp99iJFc5u5
Všetky tri vetvy sú pomenované ulice, kolmá vetva aktuálne slúži ako obchádzka uzavretého mosta na priebežnej vetve. Značka hlavná cesta je len smerom od kostola, daj prednosť v jazde nemá ani jedna vetva. Ak sa stretnú auto idúce od kostola smerom na Mlynskú a od kaplnskej na mlynskú, obaja si budú myslieť, že majú prednosť pred tým druhým. Ten od kostola lebo má značku hlavná cesta a ten od kaplnskej preto, lebo z jeho strany žiadna značka nie je a teda platí pravidlo pravej ruky. A problém je na svete...

Údržba na bruselský spôsob - bus 9268 na linke 12 zo Schumanu na letisko Zaventem.

V karte pri vozidle #7444 sa píše, že to bolo zadné sklo. Pokiaľ si správne pamätám, čelné sklo s vyhrievaním na Škodovke stálo okolo 12 tisíc.

Tebe vybilo tie hlavné poistky už dávno.

"Kolik ušetří stát na této trase?
Úspora bude významná, i kdyby RegioJet nevyhrál a ministerstvo se rozhodlo vybrat České dráhy. Aktuálně platí ministerstvo dopravy za každý ujetý kilometr na této trase 246,8 Kč. Nabídky obou dopravců v soutěži jsou výrazně nižší. České dráhy požadují 102,42 Kč za kilometr (41 % současné kompenzace), RegioJet 70,40 Kč (28 % současné kompenzace). V praxi nejde ale ceny kompletně porovnat, v nabídkovém řízení není zahrnuta cena za dopravní cestu (zhruba 30 Kč za km). I tak dochází ale k zásadní úspoře."
https://zdopravy.cz/13-otazek-a-odpovedi-jak-je-to-s-nastupem-regiojetu-na-rychliky-praha-hradec-kralove-trutnov-299566/

Etatistom vybilo poistky...

To je ešte dosť lacné sklo. Na lokomotívu, kde je delené a ploché, ale zasa TSI do 200 km/h, stojí jedna strana 4.000,- EUR.

https://www.sme.sk/bratislava/c/policia-vysetruje-poskodenie-elektricky-na-zlatych-pieskoch

Sranda, že podľa tejto metodiky bolo ešte minulý rok aj percentuálne zadĺženie VYŠŠIE ako posledný nesrovnalov rozpočet.

https://slovensky.leadstories.com/hoax-alert/2026/01/fact-check-matus-vallo-a-progresivne-slovensko-zadlzuju-bratislavu.html

----
Bonusová otázka- čo budú vallovci hovoriť, keď príde recesia a daňové príjmy budú nominálne klesať?

Krátke zhrnutie čo to je bežný príjem, na ktorý sa daný graf odvoláva:

Bežný príjem mesta predstavuje financie, ktoré mesto získava pravidelne a opakovane na každoročnú prevádzku a zabezpečenie základných funkcií samosprávy. Tieto peniaze slúžia na krytie bežných výdavkov, ako sú mzdy zamestnancov, energie, odvoz odpadu, údržba ciest či chod škôl a škôlok.

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa bežné príjmy mesta delia do nasledujúcich hlavných kategórií:

Daňové príjmy: Ide o najdôležitejšiu zložku. Patria sem podielové dane (výnos dane z príjmov fyzických osôb, ktoré mestu prerozdeľuje štát) a miestne dane a poplatky (daň z nehnuteľností, daň za psa, poplatok za komunálny odpad, daň za užívanie verejného priestranstva).

Nedaňové príjmy: Príjmy z vlastného podnikania a majetku mesta. Patrí sem nájomné za mestské byty a nebytové priestory, administratívne poplatky (za osvedčenie listín, stavebné povolenia), pokuty od mestskej polície či príjmy z predaja služieb a výrobkov (napr. vstupné na mestskú plaváreň).

Granty a transfery: Peniaze poskytnuté zo štátneho rozpočtu alebo iných zdrojov. Ide najmä o dotácie na prenesený výkon štátnej správy (financie, ktoré štát posiela mestu na zabezpečenie chodu základných škôl alebo matriky).

Na jednej strane, to na čo sa
#5242 odvoláva, tak ten obrázok nemusí klamať. Dlh Bratislavy, keďže sa výrazne zvýšili bežné príjmy Bratislavy v 2018 boli na úrovni 304,3 milióna € (môžeš si to overiť na stránkach mesta) v 2025 to bolo už 570,3 milióna (tiež si to vieš overiť na stránkach mesta) a je to už oficiálne uzavretá suma. Čo to znamená podľa toho grafu? Že v 2018 BA mala dlh 157,3 milióna €, za rok 2025 tam nedali %, ale ak zoberieme % z 2026, tak je to 251,5 milióna, teda dlh v 2026 by dosahoval 159,9% toho, čo v 2018.

Ak by ale bežné príjmy v 2027 prepadli o 20 miliónov (čo je kľudne možné a výška dlhu by ostala rovnaká tak by to bolo 45,7% miera zadĺženosti, teda nárast o 1,6%. Ak by bežné príjmy padli na úroveň 486,5 milióna (o 83,8 milióna menej), tak sme zas na tej istej miere zadĺženosti ako v 2018.

Teraz je už len otázka, čo teba zaujíma. Či absolútna výška dlhu, nárast dlhu (159,9% za 8 rokov oproti stavu 2018) alebo % zadĺženosti vo vzťahu k bežným príjmom mesta.

Osoba "A" môže teda tvrdiť, že zadĺženosť mesta klesá, lebo % z bežných príjmov, ale osoba "B" bude hovoriť, že to nie je pravda, lebo absolútna výška dlhu narástla, osoba "C" bude hovoriť že je nárast dlhu. Všetci traja majú pravdu. Otázkou je, čo chceš prezentovať a za akým účelom a podľa toho si to vyberieš.

Tak isto je pravda aj v #5245 kde sa kritizuje napríklad PAAS. 21.10.2021 bola oficiálne prezentázia 4 parkovacích domov v rámci PAAS a to Ľudovíta Fullu, Wolkrova, Topoľčianska, Saratovská. https://paas.sk/parkovacie-domy/ To tam svieti od 21.10.2021 a stále sa čaká na tie "viac čoskoro). Jediná zmena, že 29.10.2025 sa úspešne odovzdal dom Ľudovíta Fullu s kapacitou 65 miest (predtým tam bolo parkovisko, kde parkovalo cca 40-45 vozidiel (narátané podľa fotiek Google maps). Z PAAS sa za roky jeho existencie vybralo 3,7 milióna (2022). 7,47 milióna (2023), 17,15 milióna (2025) a 23 miliónov (2025), to máme 50,9 milióna. Náklady mesto priznáva 5 miliónov (2022), 5,26 milióna (2023), 8,7 milióna (2024) a 9,4 milióna (2025), čo sú náklady vo výške cca 28,4 milióna, zisky cca 22,5 milióna €. Opravy ciest sú minimálne, parkovacie miesta nepribúdajú pre rezidentov, skôr ubúdajú, áno, pribudli nejaké P+R, ale na už existujúcich miestach, kde sa len vo väčšine prípadov namaľovalo vodorovné značenie a osadili sa tabule, ako zaplatiť. Už máme 7. rok, čo sa tu mesto oháňa PAAS a výsledok je viac ako rozpačitý. Tento rok, pribudli nejaké nové zóny, odhad príjmov je niekde okolo 28-30 miliónov a náklady niekde okolo 10-11 miliónov za rok 2026, teda sa očakáva príjem okolo 18-20 miliónov. Čo dostali za to platiaci Bratislavčania? Vidíš niekde rozostavané nové parkovacie domy pre rezidentov? Vidíš že by sa vo veľkom opravovali cesty, po ktorých jazdia okrem súkromných áut aj vozidlá MHD a IDS?

Ak mas kaviaren, ktora ti praskva vo svikoch, zoberies uver aby si kupil vedlajsi priestor, ale do tvojej kuchyne zateka a plesnivie, tak to asi nie su najlepsie priority.

Uz len ked si zoberieme elektricky: Ruzinov sa rozpada, Raca je uz rozpadnuta, Nove Mesto je rovnako na uterak, Karlovka stale neskolaudovana, Petrzalka detto, nabrezie je na uterak, Trnavske detto. Tak kde su tie peniaze? Ze sa v ramci Lziveho namestia nieco spravilo? To uz by bolo absolutne fiasko, ak by to neurobili...

Apropo je pekne hovorit o % zadlzeni mesta hlavne ked sa skryje za zvyseny prijem vyraznym zvysenim dane a prijmom z PAASu, ktory mal ist do statickej dopravy ale nejde tam toho vela, ale absolutne cisla uz tak pekne nevyzeraju.

Aký je v Bratislave rozvoj?

Tempo opráv komunikácii je také, že raz za 50 rokov sa všetko opraví.

Žiadne "tržby" nebudú rásť. Križovatka Štefanovičova x Čajkovského je už zas rozbitá.

Rásť budú náklady kvôli krátkej životnosti, vyššiemu počtu zamestnancov, nových stratových biznisov (nájomné byty), drahšej prevádzke (vodíkové autobusy, batériové autobusy).

Iba návštevnosť turistov rastie, ale nie vďaka Vallovi ale vďaka letisku.
---
Očividná manipulácia je v grafe, kde sa berie na porovnanie predposledný Nesrovnalov rozpočet.

Čo konkrétne je na tom ťažká manipulácia?

Na rozvoj potrebuješ kapitál a ten sa získava (aj) úvermi. Ak tieto úvery použiješ na rozvoj, ktorý ti prinesie príjmy, tak je to ideálny stav, čo sa očividne deje. Tu je paradoxne princíp podobný podnikaniu.

Ak máš kaviareň ktorá ti praská vo švíkoch a zoberieš si úver na odkúpenie susedného priestoru, tak v dohľadlom priestore ti vďaka úveru výrazne narastú tržby, ktoré zvyšujú majetok firmy, ktorý je menovateľom ukazovateľa zadĺženosti - takže tá klesá, hoci absolútny dlh môže mať nepekné čísla. Ak ti zadĺženosť klesá, je to dobrý trend.

Ak si kúpiš z firemných peňazí SÚV, tak to ti žiadne aktíva nevytvára, práve naopak, odpismy si znižuješ majetok a teda zádĺženosť je stabilná, prípadne rastie.

Valloslavskí progresívci už vytiahli ťažké manipulácie.

Údajné znižovanie zadĺženia... Percentuálne... Prečo ale neberú na porovnanie rok 2019, čo bol posledný rozpočet schválený za Nesrovnala.

Po tom všetkom zdieraní obyvateľstva, po raste príjmov vyššom ako priemerná mzda, nedosiahli ani 40%, čo bol Nesrovnalov odhad na rok 2022. (Ktorý samozrejme berieme z rezervou, lebo to bola predikcia, nie realita.)

Dá sa aj zobrať z terminálu bloček a pred podaním pokutovanému ho vymeniť za fejkový vopred pripravený.

To sú také detaily, že by to mohlo byť vymyslené milión spôsobmi, zvlášť keď je za tým nejaká zahraničná spolupráca

Pajo by to mohol dovysvetliť, lebo predpokladám, že mu chodil papierový výpis z účtu, alebo elektronický, takže by mal vedieť, kam peniaze dorazili, keď nedorazili do dpb.

Mohli cieliť na cudzincov alebo inak neznalych ľudí. Predpokladám, že by len natrčili terminál a pokutovanému nedali doklad z terminálu, ale možno nejaké potvrdenie, co sa tvárilo oficiálne.