Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Spomenul niekto menovú reformu z roku 1953? Tá bola v kurze 1:50. A kto si pamätá že zmrzlina a lístok na MHD stáli v 90-tych rokoch 1 korunu, a teraz stoja v priemere 1,50€, čo je približne 45 korún, tak si možno uvedomil, že od roku 1990 do 2025 už prešla druhá menová reforma 1:45, akurát pekne pomaly, nenápadne. Doháňame rok 1953. Peniaze sú sakramentsky nespoľahlivé na dlhodobé uchovanie hodnoty.

Sekta...

Bezpečnosť v Bratislave sa zhoršuje. Primátor s ňou bojuje organizovaním diskusií
https://marker.sk/clanky/673/bezpecnost-v-bratislave-sa-zhorsuje-primator-s-nou-bojuje-organizovanim-diskusii

Ty radšej nič nehovor o kvalite novinárskej práce po tom, čo si tu predviedol svoje absolútne ekonomické a politické bezvedomie.

Perestrojka bola o Gorbiho neúspešnom pokuse zaplátať diery a zachrániť socializmus tým, že vytváral zdanie o akýchsi zmenách a poľudštení systému.

Prečo sa Slovensko rozpadá?
https://www.facebook.com/share/p/1ZDSVJ9iU1/

Ach jaj, zas kvalita novinárskej práce.

"Druhý vlak podľa neho brzdil, no aj tak do neho narazil v rýchlosti vyše 100 km/h."

Toto je nám načo táto informácia? Podstatné bude asi rozdiel v rýchlostiach oboch vlakov. Podobne napr. v Aktualitach viac ako 12 hodín po nehode zásobujú čitateľov irelevantnou no už aktualizovanou informáciou:

"Podľa Bednárikových slov začal Tatran brzdiť akonáhle zaznamenal, že na trati pred ním sa nachádza iný vlak, k zrážke prišlo v rýchlosti približne 70 až 80 kilometrov za hodinu."

Mali asi taký kontakt s realitou ako ty.

Na najdôležitejšom mieste sa trh popiera aj teraz. Cenu peňazí stanovuje centrálna plánovacia komisia v ECB.
Čo je aj hlavný dôvod dnešného zadlžovania a "banger" rozpočtovania.

Realita rastúcich cien a klesajúcich príjmov už bude možno až pre ďalšieho primátora.

A keď nebolo už komu ukradnúť tak začalo hospodárstvo stagnovať a ku koncu 80. rokov mlelo z posledného. Komunisti nikdy nemali kontakt s realitou.

"Mal som napísať, že mali väčší kontakt s ekonomickou realitou. "

čo už môže byť menší kontakt s ekonomickou realitou, ako popieranie existencie trhu, ktorý samozrejme existoval aj za socíku, hoci len na strane dopytu?

Veď áno, len to bolo jednorazové, na začiatku. V 70. a 80. rokoch už nebolo komu ukradnúť.

Štatistika sa nejaká viedla, myslím, že jej aj súdruhovia verili, keď ju sami sfalšovali.

Jednu mám aj doma, "Statistická ročenka Československé socialistické republiky 1967" a má vyše 600 strán.

Dve slová: menová reforma.

Komunistom nemal kto požičať, komunista to ani nepotreboval. Komunista to ukradol.

No, tak asi som sa nevyjadril vhodne, že "lepší hospodári".

Mal som napísať, že mali väčší kontakt s ekonomickou realitou. Lebo im nemal kto požičať a nemali možnosť skryto zdanovať držiteľov peňazí a súčasne zvaľovať vinu na niekoho iného.

Prvý z vlakov prešiel na červenú a bol na mieste, kde nemal byť, povedal riaditeľ ŽSR Ivan Bednárik o nehode pri Pezinku s tým, že nechce predbiehať závery vyšetrovania. Druhý vlak podľa neho brzdil, no aj tak do neho narazil v rýchlosti vyše 100 km/h.

https://dennikn.sk/minuta/4958964/

O inflácii sa nedalo hovoriť, pretože ceny sa neriadili trhom (ponukou a dopytom) ale rozhodoval o nich cenový úrad (po 1969 federálny). V tom čase sa štatistiky neviedli tak ako dnes. Systém národných účtov používali len západné štáty, my sme vykazovali hospodárske výsledky v systéme Čistého materiálneho produktu. A aj to si myšlím, že bolo našvindlené, aby sa päťtročnica splnila, aj keď sa de facto nesplnila.

To, čo súdruhovia získali, teda ukradli, na počiatočných odrboch (1948 a 1953) prešustrovali veľmi rýchlo. A pokračovali dole kopcom, postupne pridávali, na konci neboli v obchodoch ani hygienické vložky ani toaletný papier ... speli sme k tomu, že by nebolo nič.

Z Nitry do Bratislavy: REX 1814.

Nesranduj. Inflácia nebola, lebo nebol rast, len sa prerozdilo bohatstvo zhabané po 1948 a potom sa vykonal SNO (slovenský národný odrb) v podobe menovej reformy v 1953. A ani s týmto bohatstvom nevedeli byť komunisti efektívni, pretože sa tak strašne báli trhového princípu, že viac ich zaujímalo nie koľko pračiek sa predalo, ale koľko pračiek sa vyrobilo (a čo bolo potom s nimi, im bolo jedno).