Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Dnes oslavujú Žilinčania 10. výročie spustenia trolejbusovej dopravy. Už pri zakladaní DPMŽ v roku 1949 bolo uvažované s výstavbou trolejbusovej dopravy v meste Žilina. Po sľubnom rozvoji bol zasadený Žiline ťažký úder. V rámci reorganizácie bol zrušený Žilinský kraj, ktorý prešiel pod Banskú Bystricu. Bystrickí boľševici zrušili DPMŽ a mestskú dopravu začlenili pod podnik CSAD BB, ktorú cez Krajský národný výbor riadili. Tridsať rokov utrpenia, ktoré Žilina zažila pod bystrickým jarmom nemá na Slovensku obdobu. Tridsať rokov vyciciavala Bystrica ako pijavica celý kraj a Žilinu. Prekomplexované mesto, ktoré trpelo malosťou chcelo byť tretím metropolitným sídlom. Pričlenili k mestu 15 obcí, to však nestačilo tak začali snívať o súmestí so Zvolenom, len aby prekročili to magické číslo. Mesto bez priemyslu a vysokej školy (len pedagogická fakulta a tá lekárska v Martine im pila krv 20 rokov ako ju premiestniť) tak boľševici vymysleli, že Bystrica bude úradnícke mesto. O peniaze nebolo núdza, však mali krajský rozpočet. Budovalo sa všetko na čo len pomysleli krajské paláce, domy pionierov, stredné školy, mega nemocnicu najväčšiu na Slovensku (!), štvorprúdovky, ktoré nikam neviedli. Možno chceli novú ústupovú cestu na Harmanec a Donovaly, keď sa v 1944 na nej nemohli pomestiť a opúšťali Bystricu jej slávni hrdinovia bez boja. Aj tunel plánovali popod Urpín, však peňazí bolo dosť a iní nepotrebovali nič. Chceli vybudovať megapolis, len sa im to nedarilo. Dostali za to aj množstvo nevkusných prezývok. Mesto tragédií, kde vypukla v r. 1944 občianska vojna. Tu sa bojovalo proti vlastnej slovenskej štátnosti, aby sa dali do područia druhému národu. Takýto prípad svetová história ešte nezaznamenala. Na tomto parazitovali 45 rokov. Dnes tieto tragické udalosti pripomína aj obelisk na hlavnom námestí, kde je napísané, že bojovali za obnovenie Československa a Sovietskeho zväzu. Ani jedno ani druhé chvalabohu už neexistuje, zostali len spomienky na túto tragédiu. Samozrejme, že nič nejestvuje večne. Prišiel rok 1989 a Žilina sa vymanila spod boľševicko-bystrického jarma. 30 rokov utrpenia a vyciciavania. Mesto zanedbané, nevybudované, kde sa zastavil život. Začínalo sa odznova. V roku 1992 bol obnovený DPMŽ a od nuly znovu vybudovaný. Bol obnovený Žilinský kraj. Túto udalosť pripomína v centre pamätná tabuľa. Taká katastrofálna doprava aká bola v meste po riadení z Bystrice nemá obdobu. Prostriedky na trolejbusovú dopravu, ktorá mala byť v Žiline, presunuli do Bystrice. Bol prísľub, že druhá etapa výstavby bude v Žiline. Aj tu podviedli Žilinu so zdôvodnením, aby sa nepresúvali kapacity. Mesto muselo z vlastných prostriedkov kúpiť 12 autobusov, aby sa ľudia mohli prepraviť. Toto tiež nemalo obdobu nikde v Česko-Slovensku. Takto riadila ČSAD Banská Bystrica cez žilinský závod MHD. Boľševická pijavica sa však napila až napokon spľasla. Mesto Žilina vďaka rozhodnému kroku primátora mesta a MZ vybudovala z vlastných prostriedkov Dopravný podnik a trolejbusový dopravný systém. Systém dokonalý a ukážkový. Žilina ako slobodné mesto, zbavené jarma, rekonštruovala, budovala a upravila zanedbané mestské jadro. Nemusí budovať „megapolis“ prirodzene sa vyvíja a má všetky predpoklady na svoj rozvoj, ktorý jej nikto nemôže zastaviť. Desiatky rokov brzdenia rozvoju mesta sa nedalo zabrániť. Či je v Bratislave taká alebo onaká vláda nevybudované komunikačné systémy sa budujú tam kde sú potrebné a dnes po 14 rokoch vidieť v meste výrazné zmeny. Boli ešte posledné záchvevy nenažratej pijavice, keď tam chcela hrubá hlava budovať bankovnícke centrum. Kapitálu sa nedá určovať kde má ísť, z toho sa Bystričania nepoučili. Ani rozpočet si biskupský úrad nezvýšil rozkrádaním národného dedičstva a falšovaním obrazu Klaňania Troch kráľov.
Prajem Vám milí Bystričania, aby ste si v tom vrchárskom komunistickom nahrabanom „megapolise“ žili spokojne a hlavne len a len zo svojho. A Žiline, ktorá za 14 rokov oslobodenia sa spod jarma, dokázala že je mestom životaschopným, perspektívnym a mestom budúcnosti, prajem všetko to, čo jej bolo 30 rokov pod Bystricou upierané.