HLAVA V PIESKU - PROBLÉM S FINANCOVANÍM DPMK NEMÔŽE BYŤ VIAC NERIEŠENÝ 
Problém financovania dopravného podniku sa ocitol v takmer slepej uličke. Z dôvodu neschváleného finančného plánu od roku 2021 a neschopnosti zainteresovaných strán dospieť k dohode sa situácia neustále zhoršuje. 
Keďže podnik dostáva od mesta mesačne iba 1/12 z rozpočtového roku, každý mesiac vytvára stratu v stovkách tisíc eur, ktorú zvláda iba nákladným kontokorentným úverom. 
Práve skrytá zadĺženosť mestských podnikov, na ktorú opakovane upozorňoval hlavný kontrolór mesta, môže dostať mesto až do nútenej správy, ale to by bola pri štýle riadenia mesta pomaly až dobrá správa. 
Od februárového “valentínskeho” štrajku sa veľa nezmenilo. Splnená bola jediná požiadavka odborárov - úprava tarify zahrňujúca zosúladenie poskytovaných zliav plošne na 50%. 
Platy zamestnancov podniku mali byť navýšené od 1. mája od 16 do 19 percent podľa pozície a polročná odmena mala vzrásť na 250 eur. Náklady na tieto zmeny predstavujú necelých 2,5 milióna eur. 
Primátor dodatok kolektívnej zmluvy nepodpísal a odôvodnil to tým, že nemá dostatok dát.
Ako jediný akcionár podniku by však mal mať všetky potrebné informácie, a ak nimi nedisponuje, tak ich vie z titulu svojej pozície ihneď získať. To, že ich nemá, sa dá vysvetliť iba vedomým nezáujmom a neschopnosťou komunikácie zainteresovaných strán. 
Vzhľadom na to, že primátor sa už slovne vzdal zodpovednosti za DPMK, on už za tento stav zodpovedný nie je. Ibaže by sa nedalo len tak vzdať zodpovednosti, však pán primátor? 
Keďže požiadavky odborárov nie sú kryté v rozpočte - čo nie je ani celý náklad na bežný chod podniku - rokovať o tom musí Mestské zastupiteľstvo, ktoré sa zíde 13.6.2023. Nachádza sa tam bod na zmenu rozpočtu? Samozrejme, že nie❗️ 
Tento bod nebol súčasťou rokovaní Finančnej komisie ani Komisie dopravy a výstavby. 
Dôsledkom neriešenia problému dochádza aj k postupnému odchodu časti vodičov, ktorých počet môže onedlho klesnúť na kritickú hranicu, kedy nebude možné zabezpečiť výpravu. 
Len od začiatku roku odišlo už 32 vodičov, siedmi sú vo výpovednej lehote a ďalšie desiatky to zvažujú. Benefity z hromadných výpovedí už čerpajú u iných dopravcov, kde prebieha intenzívny nábor. Lákajú ich aj v KOSITe, kde časť bývalých vodičov rozváža odpad na Mercedesoch s lepšími podmienkami, ako keby vozili cestujúcich. 
Pri súčasných platových podmienkach nie je ponuka DPMK pre nových záujemcov atraktívna. V podnikovej autoškole dnes nie je nikto pripravený na nástup. V prípade vypísania inzerátov na iné odborné pozície nikto nereaguje, a tak odchádzajúcich zamestnancov už nemal kto nahradiť. 
Problém sa už nedá vyriešiť tak, že to bude bezbolestné. Ak dôjde k ďalšiemu obmedzeniu výkonov, doplatia na to cestujúci a časť zamestnancov podniku, ak dôjde k navýšeniu miezd, problém dočasne vyriešime s dopadom na mestský rozpočet, ale bez systémových zmien sa do obdobnej situácie dostaneme čoskoro znovu. 
Pokiaľ by sa dopravný podnik staral o fontány, sadil tulipány, či prevádzkoval ruské koleso, zrejme by mu mesto poskytlo dosť peňazí na svoj chod. Prevádzkuje ale verejnú dopravu, a tá zrejme nie je “instagram-friendly” a bez systémových zmien a adekvátneho financovania dopravného podniku môžeme dospieť do stavu, kde budeme jazdiť vo víkendovom režime, alebo dôjde k jeho privatizácii."
mi.v
Inak uvedené schémy vám dosvedčí kopec ľudí z vedenia rôznych slovenských podnikov (a teraz pokračujem v ironickom tóne), ktoré či sa na "záchranu" ešte len chystajú, alebo už boli takto "zachránené" a konečne sú "v dobrých rukách" pracovitých slovenských i zahraničných "investorov", ktorí nás nezištne zachránili z najhoršieho a ktorí sa striktne držia etického kódexu napísaného na zalepenie očí plebsu a ich korporátna história (a hlavne jej začiatky) je čistá ako najjemnejší alabaster. A my sa tešíme z krásnej novej nemocnice Bory, paroplynového cyklu, autobusov SOR v košických farbách pohotovo pripravenýcyh ešte pred ukončením súťaže a ďalšieho nespočetného množstva veľkých a malých projektov, urobených neúnavnými oligarchami pre naše blaho. Mrzí ma len to, že ma vtedy nevzali na to MGIMO, kým teba vzali. Mohli sme byť spolužiaci a namiesto toho som absolvoval len ekonomické univerzity v Havane či v Pchjongjangu. Ale aspoň som nedopadol ako tvoj spolužiak Chodorkovskij, ktorý to prehnal s drzosťou a zabudol, že keď po rebríčku stúpa príliš rýchlo, ešte vždy ho dakto môže zostreliť. Ja chvalabohu alebo žiaľbohu tak vysoko už v živote nedosiahnem, ale aspoň mám viac času na dlhé príspevky