Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Konšpirácia o spojení Valla s Rážom , Winkler a podobne s tým nemá nič spoločné.

Tie rozhodnutia sa urobili dávno pred Vallom, on prispel skôr neschopnosťou pripraviť nový územný plán a akýkoľvek väčší dopravný projekt, okrem zbabranej Petržalky.

Osobne pochybujem, že ktorýkoľvek z kandidátov dokáže hromadnú dopravu v BA principiálne zlepšiť alebo aspoň pripraviť strategický materiál na jej riešenie, ktorý by stál na realistických základoch a dal by sa v budúcnosti zrealizovať.

a za toto vsetko moze Vallo... ktory sa podla odstupujucej Cahojovej spojil na tajnasa s Razom, takze vlastne Winkler to cele rozluskne, ked ho zvolime, ano?

Tá linka by bola pre revízorov zabitý čas, nakoľko ich mzda je zložená aj z pokút. Odtiaľ by odchádzali s prázdnymi vreckami. Tým smerom je 61 tá správna voľba. Na tej linke by sa mal zaviesť autonómny autobus, vždy ľutujem toho šoféra čo tam vozí tú sebranku.

No neviem či budú tam, dlho som ich nevidel, chýbajú a revízorov hľadajú.

Super, konečne môže vedenie DPB teraz kontrolovať videá z priebehu kontrol na linke č. 163.

Od 26.8.2026 môžeme stretnúť revízorov v MHD BA s telovými kamerami. Dnes článok na Aktualitách.

Rozchod samotný je menší problém, ale je to práve hromadenie takýchto malých zlých rozhodnutí, ktoré je pre BA charakteristické a za roky sa naakumuluje:

Rozchod električiek. Zrušenie vlakových staníc a koľajníc. Nepostavenie depa v západnej časti BA pri diaľnici. Kolízne vedenie električkovej trate v Petržalke. Odmietnutie financovať výstavbu kanalizácie v Petržalke, čo spôsobilo, že nová kancelárska štvrť sa nepostavila v Petržalke ale na druhej strane Dunaja na Plynárenskej, čo zásadne zvýšilo potrebu prepravy cez dunajské mosty. Neaktualizovanie územného plánu mesta, ktoré výrazne zvýšilo potrebu výstavby satelitov typu Dunajská Lužná, Senec, Čierna voda a podobne, čo zásadne skomplikovalo dopravu do BA. V kombinácii s horským charakterom časti územia BA a nízkou hustotou výstavby sa postupne dostaneme do stavu, kedy už žiadne lacné a jednoduché riešenia nebudeme mať.

Znížiť počet zastávok nie je politicky priechodné. Populácia mesta starne a mladých ľudí mesto vyháňa preč kvôli nedostupnosti bývania. Bývanie je nedostupné, lebo Magistrát bráni výstavbe. Jeden z argumentov je nedostatočná dopravná obslužnosť.

Nie som platený za to, aby som navrhoval, kade majú viesť trate a aký dopravný systém máme mať, len poukazujem na to, že ideme zlým smerom. A okrem toho nedokazeme riesit ani triviality typu chybajúci chodnik zo zastavky k prechodu ako na Riviere v Karlovke.

Čo sa týka rozchodu 1000 mm vs 1435mm. Štandard výrobcov električiek pre 1000mm rozchod je šírka skrine 2,2-2,4m, pre 1435mm rozchod je to 2,4-2,65m. Čokoľvek mimo tých rozmerov sú zákazkové modely za ktoré sa pripláca.

Pri 1000mm rozchode a šírke skrine 2,5 (čo požaduje BA) majú električky menšiu bočnú stabilitu. Samozrejme, dá sa to riešiť, ale stojí to zase peniaze a aj jazda nie je pre cestujúceho tak pohodlná ako keby tam bolo 1435mm.

1/ Bratislava používa šírku skrine pre električku, ktorá je štandardná pre 1435mm rozchod. Áno, niekto tu vytiahol, že niekde majú 3m širokú skriňu na 1000m, ale to je taký istý argument ako keď niekto povie, že Matej Tóth dokáže chodiť rýchlosťou 15km/h na 20km trati čo je tempo 4 min/km, čo nezvládajú ani len bežať bežný ľudia na 2km trati.

2/ o niečo lepšie jazdné vlastnosti

3/ a teraz špecifický problém BA, kde máš širšiu skriňu na 1000mm rozchode. Samozrejme ma môže niekto obviniť, že som niečo zabudol, ale keď som AI zadal okruh 1000km od BA na 1435mm rozchode sú električky Brno, Ostrava, Olomouc, Plzeň, Most – Litvínov, Praha, Viedeň, Gratz, Budapešť, Debrecín, Miskolc, Szeged, Varšava, Krakov, Poznaň, Vroclav, Gdansk/Gdynia/Sopot (Tramwaje + SKM oblasť), Štetín, Lodž, Berlín, Drážďany (majú 1450mm a nie 1435 mm, ale asi nebude taký problém s homologovať z 1450 na 1435mm), Leipzig (1458 mm, platí čo v Drážďanoch), Magdeburg, Rostock, Bukurešť, Arad, Temešvár (Timișoara), Kluž (Cluj-Napoca). Čo to znamená? Máš väčší výber výrobcov, vieš ľahšie kúpiť/odpredať jazdené kusy. Tým, že v BA sa požadujú 2,5m skrine na 1000mm rozchode, čo je štandard pre 1435mm rozchod, tak električky pre BA sú zväčša zákazková výroba, čo znamená, že treba zaplatiť testy a homologizáciu, čo predražuje koncovú cenu električky.

4/ rozmýšľa sa o tom, že by sa prešlo na cca 50m električky. Škoda vyrába 38T (Skoro 60m) čo som našiel, max šírka skrine 2,4m, alebo Stadler Tango, pre 1000mm rozchod je max šírka skrine 2,3m. Na 1435mm rozchod je už viacej výrobcov, čo vedia dodať električky požadovanej dĺžky pre šírku skrine 2,4-2,65m, sú to napríklad CAF Urbos 3 (9-sekčná) 55,91 m pre Budapešť, Alstom Citadis 502 54,7m pre Dublin, Siemens Combino Supra (NF12B) 53,99m pre Budapešť, Alstom Urbanliner (Flexity) 50,0m pre Berlín, Pesa Twist (veľkokapacitný) 46,8m pre Gdaňsk. Samozrejme, ak máš peniaze, tak ti to vyrobia. Má Bratislava tie peniaze?

5/ samozrejme v súčasnej dobe už nemá zmysel riešiť, že by sa prešlo na 1435mm rozchod. Ale do 2019, kde sa začala rekonštrukcia Dúbravsko-karloveskej radiály a bol nejaký plán do 20-25 rokov kompletne rekonštruovať všetky trate by bolo na diskusiu a zváženie, či to má zmysel. Lebo aj nové Škody 29T a 30T by bolo možné prerobiť na 1435mm rozchod a všetky staršie stroje by už v tom čase asi boli vyradené.

Pôjdem po porade:
"Snaha ľudom znechutiť a zdražieť autá a natlačiť ich do nefunkčného nosného dopravného systému fungovať nebude tiež."
- L3 v rannej špičke by s tebou zásadne nesúhlasila. Rovnako aj L4.
"Ak chceme v BA spraviť z električky fungujúci nosný dopravný systém, tak by sme museli zásadne zmeniť počet zastávok, vedenie trate a zrejme aj rozchod."
- Ak znížiš počet zastávok, električka sa stane menej dostupnou = viac áut... Nemyslím si, že dnes sa už nachádzame v takom extréme ako bolo Jurigovo nám. + Molecova.
- Kadiaľ by si tie trate viedol? Špeciálne ma zaujíma DKV a Petržalka.
- Akože na rozchode 1000mm sa odvezie menej ľudí ako na 1435mm? Myslel som si, že mantra o nevhodnom rozchode už konečne mŕtva...

Hlavná príčina nedôvery k investičným projektom Magistrátu je ich spôsob, kvalita a čas realizácie počas vlády Valla a spol.

Ale to je vedľajšie a je to ten menší problém. Oveľa väčší problém je, že električka tak, ako ju chápeme v BA, nebude nikdy fungovať a nosný dopravný systém. Snaha ľudom znechutiť a zdražieť autá a natlačiť ich do nefunkčného nosného dopravného systému fungovať nebude tiež. A ich presun na bicykle je ešte uletenejší nápad. Povedie to akurát k zhoršovaniu kvality života v meste.

Ak chceme v BA spraviť z električky fungujúci nosný dopravný systém, tak by sme museli zásadne zmeniť počet zastávok, vedenie trate a zrejme aj rozchod. Nič z toho už v tomto štádiu nie je reálne.

O tom, že spravíme z električky nosný dopravný systém nerozhodol Vallo a podľa mňa tomu ani nepredchádzala nejaká odborná úvaha ale látanie dier a intelektuálne trpaslítsvo ako vždy.

Domiešal si batáty s maniokmi, pretože stavať nedôveru k investičným projektom ukazovaním na aplikáciu štandardných prvkov dopravného upokojovania je trochu odveci.

V dobe, keď sa začalo uvažovať o tom, že električky budú nosný dopravný systém som písal, že to to dopadne zle, nebude to fungovať a raz nás to dobehne. Dnes tu padajú bizarné návrhy ťahať električkovú trať cez Pražskú, spojiť Devínsku Novú Ves s centrom električkou alebo potiahnuť električku na letisko.

Ja chápem, čo vedie autorov týchto nápadov, ale ak to budem hodnotiť na základe skúseností čoho je Bratislava schopná napr:
1. Výstavba električky v Petržalke
2. Prestupný uzol na Kamennom námestí
3. Jednokoľajka na Vajanského nábreží
4. Električka do Borov
5. Celkový stav električkovej trate

tak mi to príde úplne uletené, nereálne a najmä škodlivé.

To, ako má fungovať hromadná doprava v Bratislave a ako má vyzerať nosný dopravný systém nie je otázka na mňa. Ale na MIB. Ale ten namiesto toho navrhuje detské ihriská a oddychové zóny uprostred križovatiek, živé námestia ktoré skončia mŕtvymi chodcami na pseudoprechodoch pre chodcov alebo ideologickými manifestami: "Ako si predstavujeme Bratislavu v roku 2030 a čo všetko robíme preto, aby to tak nebolo."

Konštruktívnu kritiku už žiadali komunisti pred rokom 1989. Títo dnešní komunisti, zvyčajne potomkovia tých predošlých, žiadajú to isté. Myslite na to, až pôjdete voliť v komunálnych voľbách.

Metro!

Pán by chcel zrušiť električky v Bratislave? Čím konkrétne by si ich nahradil?

Kedy chce DPB osadiť na Hlavnej stanici prístrešky?

kult cyklodopravy a električiek si žiada obete. už sa doňho investovalo príliš veľa kapitálu. hoci všetci vidia, že to nie je dobre, tak pokračujú. električka do devínskej, električka v petržalke, prestupný uzol električky na kamennom námestí, cyklopruh na vajanského, neexistujúce cykloprepojenie ani jednej zapadnej mč na centrum a ani medzi sebou.
aj by som sem dal /s ale načo. kľanajte sa električke a bicyklu. vallo nie je problém, vallo je len dôsledok tohoto vyšinutého kultu.

Cez Pribinovu predĺžia L1 k Trhovisku a hotovo. Pod most SNP max. predĺžia plánovanú L40.
Bez navýšenia objednaných vozokm mestom sa nikam inam neposunieme.
Max.dačo zase ešte viac osekajú ako Rači ranný interval po predlžení L3 do Petržalky.

Tie žubrienky si už nepamätám, ale tvoje pohoršenie áno.