turistom je to rovnako u casti kde chrbat straca slusne meno, to len par malo autistov ma uchylku v tom aby im nieco pekne vyzeralo v ich tabulkach.....
Ideme kamarátovi na svadbu. Mne sa k môjmu obleku páčia čierne topánky a mojej manželke sa páčia hnedé. Spravili sme kompromis: jednu si obujem čiernu a druhú hnedú. Čo myslíš, kto z nás bude spokojný?
TL;DR podľa mňa dvojlinkový variant jednak neposkytuje tú "konektivitu", čo systém odvšadialľ všade, zároveň si však zachováva všetky jeho negatíva.
zaujimave ze na nie najmensiu elektirckovu siet(nie velku ale nie najmensiu) je najefektovnejsi variant so 4 linkamy a na ine mensie sa kludne zaobide aj 12liniek
Nebol nahodou tento variant ten ktory vyuzival 9 liniek? Na kazdu radialu 2 linky teda okrem racianskej ale tak 7 bola len v spicke. O tomto som hovoril, nie o tom aby sme mali 15 liniek. Preco sa tento variant nezachoval?
Bol by som veľkým priaznivcom lepšieho dispečerského riadenia, aj som to za tú dobu ikskrát písal. Ale máme čerstvo sedem rokov jednolinkového variantu. Úprimne poviem, že už neverím v pokrok v tejto oblasti. Ak sa tá kvalita nenastavila ešte pred reformou linkového vedenia, koľko ešte máme čakať na implementáciu? A hlavne, čo dovtedy?
5. to by ale bolo lepsie riesit nastavenim nejakej kvality dispecerskeho riadenia, predpripravenymi scenarmi a pod. (pri sucasnej scheme trati nic zasadne komplikovane nemas ako vymysliet) a nie nechavat na nahodu ze ktora partia dispecerov to chyti a ako sa s tym dokaze vysporiadat
...a preto medzi tými dvoma extrémami (jednolinkáč vs. odvšadiaľ všade) existoval efektívny kompromis menom dvojlinkový variant.
1,2,3. Podobný počet spojov, ale dva ciele, takže ak si mal konkrétny cieľ, časť prestupov si si ušetril a linka mala aspoň 8 odchodov za hodinu, čo sa dalo počkať.
4. Nerovnomernosť dopytu bola menej výrazná, lebo prestup na iný smer sa dal vykonať z oboch liniek.
5. Pri tunajšej úrovni dispečerského riadenia si mal istotu, že aj pri výpadku zostane každú radiálu obsluhovať aspoň jedna linka, čo síce bolo oslabenie kapacity, ale nevznikali polhodinové okná kým sa rozbehne NADka.
Dnes ti príde návšteva a povieš jej: "ak chceš ísť na miesto X, choď linkou A a prestup na Šafárikovom námestí na linku B"
Pri systéme odvšadiaľ všade by cestovateľská rada vyzerala takto "ak chceš ísť na miesto X, choď linkou A a ak ju nestihneš, chod linkami D, F, J a prestúp na Šafárikovom námestí na linku C, H, L"
1. z tvojej zastávky išiel približne rovnaký počet spojov ako dnes, ale rozdelený do viacerých liniek, v princípe odvšadiaľ všade.
2. ak si chcel ísť niekam električkou, nestačilo len tak prísť na zastávku, ale musel si si pozrieť konkrétny odchod (čo je v rozpore s atraktívnou verejnou dopravou, kde má mať čas príchodu na zastávku najmenší vplyv na celkový cestovný čas). Niektoré linky chodili napríklad len 3x za hodinu, teda ak ti ušla "tvoja linka" a tvrdohlavo si trval na nej, strávil si nasledujúcich 20 minút na zastávke. Nosná doprava ako lusk.
3. ak si napriek tomu využil ponuku odchodov električiek, ktorá bola podobná ako dnes, potom si nastúpil na inú linku a aj tak v centre prestupoval, kde to bola rovnaká lotéria.
4. Keďže väčšina cestujúcich cestovala podľa bodu 2 (čakali na svoju správnu linku), dopyt nebol rovnomerný a jedna linka jazdila poloprázdna a do druhej sa nedalo nastúpiť (pri jednolinkovom variante je dopyt rovnomerný, využije sa kapacita električiek efektívne)
5. Ak na radiále stala nehoda, v systéme liniek odvšadiaľ všade to znamenalo paralyzovanie celej električkovej siete. Električky proste vynechali spoje na každej radiále a NADka sa organizovala vyslovene na princípe náhody. Pri jednolinkovom variante sú zasiahnuté iba dve radiály (síce v plnom rozsahu), pri troche šťastia a dispečerského manžmentu iba jedna, a NADka sa zabezpečuje značne pohodlne.
nerovnomerne rozkladanie substratu (aj z radialy do meste, kde nie je problem s prekladom), a v smere z mesta zaroven problem s prekladmi (staci systemove meskanie z jedneho ramena ine ako z druheho)
oboje vedie nasledne s vyssou mierou pravdepodobnosti k vlacikovaniu (su to trigre navyse oproti dnesnym, ktore ten system viacerych liniek neeliminuje)
Presne, je tam napísané "vo vhodnej vzdialenosti", čím sa zrejme myslí to, že vodič prechádzajúci križovatkou ju musí vidieť, aby vedel, či za križovatkou obmedzenie končí, alebo pokračuje. Čiže ak bude značka 50 m za križovatkou, neznamená to, že od hranice križovatky po túto značku obmedzenie neplatí.
Ja som len zvedavý, ako sa v tom značkovom chaose u nás vyznajú samoriaditeľné autá. Asi budú musieť mať nejakú vyššiu inteligenciu a vedieť, ktoré značky treba brať vážne a ktoré nie, aby napríklad nebrzdili pri nejakej zabudnutej tridsiatke, kde sa už dávno nič nerobí a podobne. Naši živí vodiči to zvládajú celkom dobre.
Ale s touto debatou by sme asi mali ísť už do vlákna off-topic. Toto vlákno by malo slúžiť na všeobecnú diskusiu o MHD.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Ike
1. z tvojej zastávky išiel približne rovnaký počet spojov ako dnes, ale rozdelený do viacerých liniek, v princípe odvšadiaľ všade.
2. ak si chcel ísť niekam električkou, nestačilo len tak prísť na zastávku, ale musel si si pozrieť konkrétny odchod (čo je v rozpore s atraktívnou verejnou dopravou, kde má mať čas príchodu na zastávku najmenší vplyv na celkový cestovný čas). Niektoré linky chodili napríklad len 3x za hodinu, teda ak ti ušla "tvoja linka" a tvrdohlavo si trval na nej, strávil si nasledujúcich 20 minút na zastávke. Nosná doprava ako lusk.
3. ak si napriek tomu využil ponuku odchodov električiek, ktorá bola podobná ako dnes, potom si nastúpil na inú linku a aj tak v centre prestupoval, kde to bola rovnaká lotéria.
4. Keďže väčšina cestujúcich cestovala podľa bodu 2 (čakali na svoju správnu linku), dopyt nebol rovnomerný a jedna linka jazdila poloprázdna a do druhej sa nedalo nastúpiť (pri jednolinkovom variante je dopyt rovnomerný, využije sa kapacita električiek efektívne)
5. Ak na radiále stala nehoda, v systéme liniek odvšadiaľ všade to znamenalo paralyzovanie celej električkovej siete. Električky proste vynechali spoje na každej radiále a NADka sa organizovala vyslovene na princípe náhody. Pri jednolinkovom variante sú zasiahnuté iba dve radiály (síce v plnom rozsahu), pri troche šťastia a dispečerského manžmentu iba jedna, a NADka sa zabezpečuje značne pohodlne.