Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Som prekvapený takýmto postojom (nielen tvojím, myslia si to zjavne viacerí). Veď všetci vieme, že vyššiu pridanú hodnotu z dopravného a prepravného hľadiska má pre cestujúcich len električka (jeden vodič odvezie podstatne viac pasažierov, samostatné teleso, umožňujúce električke vyhnúť sa zápcham, preferencia na križovatkách - výsledkom je, že električka v Petržalke urobí 6 km zo Šafka na Južné mesto za 12 min. čo je cestovná rýchlosť - na tomto úseku - 30 km/hod., a to je úplne porovnateľné s metrom). Ale trolejbus oproti tomu neprinesie cestujúcemu v porovnaní s autobusom vôbec nič. Podľa tvojej logiky by sme tu potom vôbec trolejbusy nemuseli mať?! Takže okrem dynamickejšej jazdy do kopca zostáva v prospech trolejbusu jediná výhoda - práve tá ekologická - a to je predsa podstata existencie trolejbusov. Veď snáď práve preto sme si ich v Bratislave nakoniec nezrušili (i keď mali namále!). A podobne v iných mestách v bývalej ČSR, ktoré odolali tlaku na ich zrušenie v 60. a 70. rokoch. Tvoje úvahy ohľadom neefektívnosti zatrolejovania Mlynskej doliny sú úplne scestné, lebo neberieš do úvahy súvislosti. Pohľad zvonka pre neznalého naozaj hovorí o tom, že zatrolejovať linku s intervalom 10 min. v rannej špičke a 15 min. v ostatných časoch je vskutku nezmysel.
ALE!!! Pozri sa na opačný argument: a-32 jazdí väčšinu svojej trasy pod existujúcim trolejovým vedením, ktoré je naviac práve v jej dvoch kopcovitých častiach, teda páli naftu Pánu Bohu do okien práve tam, kde je spotreba najvyššia. Takže sa tu bavíme o zatrolejovaní menšej časti trasy (cca 3 km), ktorá umožní nasadiť trolejbusy na podstatne dlhšej trase, než na tej, ktorá sa teraz buduje. A to už stojí za to. Naozaj ti a tebe podobným nejde o zníženie pálenia nafty? Najmä na Slovensku, kde väčšina elektrickej energie pochádza z čistých zdrojov? A všimni si, že väčšina prispievateľov s názormi zodpovedajúcimi aj môjmu presvedčeniu, tu nenavrhuje iné trasy od buka do buka, ale máme predstavy o elektrifikácii práve takých liniek, ktoré vedú veľkú časť pod už existujúcim trolejovým vedením. A v prípade Mlynskej doliny ide aj o napojenie dlhodielskej ostrovnej trate na zvyšok siete, čo za 20 rokov jej existencie robilo vždy značné problémy.

Tiež som rozmýšľal ako sa tam objavil, pretože keby šiel po Šancovej tak by prešiel na komplet červenú. Tam totiž najskôr padá zelená na odbočenie na hlavnú stanicu vľavo (akoby od Pražskej) a zároveň električky majú na voľno. Až potom to púšťa od hlavnej stanice doľava, čiže je to asi tak že šiel od Žabotovej, kde najskôr asi pustil chodcov na prechode ktorý ide popri trati a potom sa naplno rozbehol pod trolejbus. A čo sa týka toho Arriváka, ten to chcel čo najskôr obísť lenže tam zase prišli autá od Pražskej a tie ho už vyblokovali. A nebolo to tu písané tak len pre zaujímavosť, linka 32 a 44 bola odklonená na Hodžovo nám. s obratom na Kollárku a linka 93 bola odklonená na Prokopa Veľkého

Tipujem že auto išlo zo Žabotovej, kde po vytočení sa na Šancovú ignoroval červenú. Klasika.

Mohol by niekto objasniť priebeh tej nehody? Vôbec mi nejde do hlavy, ako sa to stalo. Podľa fotiek predpokladám, že auto smerujúce od Štefánikovej na Hlavnú stanicu prehliadlo najdlhsi trolejbus na Slovensku. Nedáva mi to zmysel, lebo tam už musela dávno svietiť červená. Najpravdepodobnejšie je, že auto to risklo na poslednú chvíľu tesne po tom, čo mu preskočila zelená na červenú. Zároveň vodiči trolejbusov už poznajú cyklus semaforov, takže ten trolejbus pravdepodobne vbehol do križovatky v plnej rýchlosti hneď, ako mu naskočila červená s oranžovou. Je to tak? (Edit: Aha, už vidím, auto išlo zo Šancovej (max. na červenú) smerom na Pražskú/Štefánikovu a do neho narazil trolejbus.)

Nie je to pokus obísť blokádu? (Akurát teda asi na vlastnú päsť, pri akcii niekoho vo veste by som čakal koordináciu s protismerom.)

V smere na Patrónku sú od začiatku výstavby tabule 70km/h zakryté.

aj spickove poradia ? zrataj si to v tyzdennom obehu a zistis ze aj tych par hodin denne sa vie nazbierat na slusny cas (ale uz aj tie 4 hodiny su 1/6 denneho casu a potreba riesit lak po 5 rokoch alebo 6 rokoch je tiez rozdiel, v priebehu zivotnosti vozidla ti to 1-2 prelakovania asi usetri....)

Napríklad pomohlo by to tomu, že by na tie vozy nesnežilo, nepršalo, nemali by zberače pokryté ľadom, nebolo by potrebné temperovať, po umytí by sa v zime podlaha aj vysušila…

.

Nehoda na sancovej. Treba ale uznat, ze par minut to upratali a krizovatka je volna.

Ale zaujimalo by ma ako sa tam zamotala ta arriva v protismere.

Prepáčte, musel som dofajčiť

Ďakujeme za podnet. Je nám ľúto že autobus ktorý celý deň na konečnej čaká aby vykonal práve ten váš spoj meškal 15 minút lebo si každý robí čo chce. Sme radi že medzi prvou a treťou zastávkou sa mu podarilo z meškania stiahnuť 9 minút, podnet však napriek tomu berieme vážne a spoj zrušíme.

Vozovňa Jurajov dvor
Prečo zo stránok IMHD.BA sa úplne vytratili informácie o stave a plánovanej rekonštrukcii električkovej vozovne Jurajov dvor? Električky, najmä tie nové, garážujú pod holým nebom, tak aj vyzerá ich karoséria. Odlupujúci sa lak...
Existovali plány, že po dokončení rekonštrukcie vozovne v Krasňanoch by mala nasledovať aj táto vozovňa, najmä realizácia prestrešenia otvorených odstavných plôch.
Je tento prejekt ešte aktuálny?

Keď som ja odišiel z Slovenska, ty si tuším ešte ani plnohodnotne nevnímal svet. Nie, neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som sa na SK vrátil.

Buspruhy na Harmincovej veľmi slušne fungujú, s výnimkou rannej špičky v úseku Záluhy - Lipského, tam je priestor pre zlepšenie. Myslím, že aj IAD na Harmincovej to má v rámci možností OK.
Ad. Mlynská dolina, na tom úseku sa uvažuje s organizáciou 3 + 1, t. j. zostali by dva pruhy pre IAD smer Patrónka.

Všetko je to pravda, len mám pochybnosť, či Iveco podvozok s vlastnou skriňou od Rošera by sme vo vlastnostiach nejako rozoznali od skrine na mercedesáckom podvozku, vyrobenej niekde v Poľsku, Rumunsku či Turecku. A obzvlášť "Balkánci" vždy cenovo prebijú VDL alebo origo MB nadstavbu z Dortmundu.

Nedá sa kúpiť Mercedes za cenu Dacie. U nás sa kupujú low-cost autobusy, pretože sú lacné, dá sa ich kúpiť teda viacej, a na to čo majú vydržať, obvykle tak 10 až 12 rokov v prevádzke, väčšinou postačia. Ak to teda nie je úplný šajs ako Rošero, čo mu po dvoch rokoch dymila batéria, odišla prevodovka a kopec inej zábavy.

V našich podmienkach sa dá kúpiť lepší minibus, ale treba na to pripraviť rozpočet a samotnú súťaž s predmetom zákazky. Ak je kritérium 95 bodov zo 100 za najnižšiu cenu a špecifikácia je taká, že tieto autobusy kladie do rovnakej triedy, tak nikdy Mercedes ani iný normálny autobus nevyhrá. Rošero jednoducho nie je s Mercedesom na tej istej kvalitatívnej úrovni, nie je to tá istá trieda, rovnako ako nejaký päťkorunový francúzsky hatchback nie je na tej istej úrovni ako Škoda Superb.

Problém je ten, že na Slovensku sa boja riešiť to komplexne, čo dostanem za svoje peniaze a vyhrá najlacnejšia ponuka, ktorá nemusí byť v konečnom súčte najlacnejšia.

Okrem toho, čo si napísal, je dôležitá aj perspektíva dodávateľa, ktorý možno má dosť zákaziek na trhu, ktorý "už ovláda" a nepotrebuje expandovať, alebo o tento trh nemá záujem.