Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Každý Tatran má vatu medzi Varínom a Žilinou. Ostalo to tam od modernizácie úseku. Meškanie si mohol nabrať aj z dôvodu nasadenia Gorily bez ETCS/s nefunkčným ETCS. Ak rušeň má ETCS vyjazdí aj Trnava-Bratislava za 20. Bežne počas dňa prichádzajú Tatrany do Trnavy z Bratislavy s náskokom 3x.

Ešte k téme Regiojetu na Slovensku. Momentálne mi strašne prekáža na linke Praha-Bratislava-Žilina (minulý grafikon nešiel za Tatranom, takže išiel o niečo skorej), lebo na úkor jeho jedného vláčiku denne, posunuli polohu dotovaného spoja Os z Trnava do Nitry (všetky vlak od Trnavy prichádzajú do Nitry počas dňa buď o :08 alebo :13) a príchod z 21:13 na 21:30. 21:20 je odchod prímestských autobusov v Nitre aj smerom na Vráble, aj smerom na Zlaté Moravce. Kým minulý grafikon som bojoval s tým, že ten Os vlak polovicu času meškal toľko, že sa prestup nedalo stihnút, tento grafikon sa na Ponitrí skrz dlhšie jazdné doby už nemešká skoro vôbec, avšak tento vlak už má garantované, že žiadnu nadväznosť nemá.
Ten systém, že uhneme s taktovou linkou jednému spoju mi príde nekoncepčné. V Rakúsku podľa mňa nemenia polohy svojich REXov a S kvôli Regiojetu do Budapešti. Kľudne mohol poskakovať za Os po Leopoldov.

Za 50 € takú linku máš, ide kedykoľvek a bez zastavenia, akurát si to musíš odšoférovať.

Aby sme sa pochopili s tým Depom Krasňany(ďakujem za mínusky), išlo mi hlavne o nejakú alternatívu k súčasnej zúfalej polohe stanovišťa C- kto by si zobral na zodpovednosť nehodu, keby si cestujúci neskoro večer pozeral odchody N55 na výveske zastávky Depo Krasňany a zachytila by ho pritom električka idúca do Rače?

Mne sa zas zdá, že som na tomto webe zachytil informáciu, že sa s rozjazdom čakalo 2 minúty na vlak. Každopádne včera by teda trebalo čakať približne 7 a to je už dosť na to, že niektoré linky majú to kolečko LTT.

Nebudem sem dávať celý výpočet, ale hodnoty sú takéto (bavíme sa o úseku 600m):
20 km/h: 115 s
30 km/h: 83 s
40 km/h: 69 s
50 km/h: 63 s
60 km/h: 60 s.

Inak pre zaujímavosť, maximálna rýchlosť (ktorej sa vie električka pri tejto akcelerácii a brzdení "dotknúť") je 66 km/h a čas prejazdu bude 59,6 s.

Inak každý si to vie vypočítať sám. Sú to dve rovnice:
s=v.t a s=att

Môžeš prosím prepočítať s hodnotami zrýchlenia ako som napísal v predošlom príspevku?

Zrýchlenie v rozsahu 0 až 30 km/h rátaj 1,1 m/s/s. Od 30 km/h zrýchlenie plynulo klesá, ale aby si nemal komplikovaný výpočet, tak ho ber 0,5 m/s/s až do max. rýchlosti. Ako to vyzerá potom?

Teraz z brucha, čisto len zo šaškovania v exceli mi to vychádza, že vhodná je taká maximálna rýchlosť, pri ktorej čas na akceleráciu a brzdenie neprekračuje tretinu celkového času. Pri porušení tohto pravidla sú tie rozdiely medzi rýchlosťami zanedbateľné, čo ale neplatí o nákladoch.

K téme zvysovania rýchlosti...
Rýchlosť 60km/h je super...
Lenže zastávky na znamenie by bolo lepšie zaviesť (pred zastávkou spomaliť na rýchlosť 20-30km,keby sa niekto zabudne), mať rýchlejšie prejadzne výhybky ...

Zavedenie električkových zastávok na znamenie by znamenalo takmer nulové náklady... Vozy s dopytom by mali byť všetky...

Vybrané úseky sú aké konkrétne???

Ok, tak poďme na ten úsek 600 m

Akcelerácia a brzdenie:
20 km/h: 10 s / 27 m
30 km/h: 15 s / 62 m
40 km/h: 20 s / 111 m
50 km/h: 25 s / 173 m
60 km/h: 30 s / 250 m

Jazda:
20 km/h: 98 s / 546 m
30 km/h: 57 s / 476 m
40 km/h: 34 s / 378 m
50 km/h: 18 s / 254 m
60 km/h: 6 s / 100 m

Celková doba:
20 km/h = 118 s
30 km/h = 87 s
40 km/h = 74 s
50 km/h = 68 s
60 km/h = 66 s

Tie rozdiely sa pri vzdialenosti 600 m pri zvyšovaní rýchlosti zmenšujú.

A kde je hranica kedy sa už vyššia rýchlosť začne oplácať? Keď nie 60, prečo 50 a nie 40? Alebo 30?

Ten graf si spravil ty? Pekný je. Zaujímalo by ma ako by to bolo pri 80 km/h a medzizastávkovým vzdielnosťam 1 km. Hodnoty zrýchlenia a spomalenia necháme bez zmien.

ja by som povedal ze kazda sekunda je dobra, aj ked omnoho viac by spravila napriklad preferencia ako bolo vidno pri papalasskom prejazde cez petrzalku, kde elektricka nemusela zastavit na ziadnom prejazde
pretoze ked si povieme ze 60 je zbytocne vela a staci 50, tak odobnym postupom budeme vediet postupne zdovodnit ze ved staci 40, 30, ....

K svojmu výpočtu ešte prikladám aj graf

Nerozumiem o aké jalové kilometre sa malo jednať, keďže tie vlaky prejazdovali s pražskou linkou, čiže jalových km podľa mňa bolo nula ak mu zrovna niečo úplne nezdochlo keď to práve bolo na Slovensku.

Tak ono nemohol to potom tocit napriklad PH - KE a KE - BA - PH a opacne, alebo nejaku inu kombinaciu? Vsak uz teraz ma vlak PH - BA - ZA (jeden par) denne.

Ja som počul, že údržbovú základňu mal v Prahe a pri linke BA-KE musel riešiť jalové kilometre. Ono to celkom sedí aj s tým, že dnes na linkách BA-PH a KE-PH jazdí.

Ak ťa zlikviduje strata študákov tak si mal od začiatku asi zlý biznis model.

Reálny dôvod prečo Jančura odišiel bol skrátka že mu ten slovenský biznis nešiel až tak ako český, kde mal oveľa vyšší yield, a keďže nemal ani voľné kapacity na rozhadzovanie, logicky tie vlaky použil tam kde z nich vie vytrieskať viac peňazí. To je celé.

Inak Jančura kratšiu jazdnú dobu neponúkal, mal práveže viac zastávok než IC.