Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

"ak každý koná podľa noriem ... nič nehrozí"

Prax ukazuje, že slepé spoliehanie sa na normy nie je vhodné. Navyše neviem, či vôbec nejaká norma rieši geometriu retardéru z pohľadu vozidla. Neviem, či dodávateľ vozidla k nemu dáva aj dokumentáciu potrebných parametrov retardérov, alebo nie. Nezabúdaj, že noriem je veľa, sú rôzne staré a ich vzájomný súlad zjavne nie je vždy kontrolovaný.

Ak sám píšeš, že veľakrát bolo vyjadrovanie k POD prospešné, tak sa čudujem, že v prípade spomaľovacích prahov sa chceš spoliehať na normy. Ak sa stane prúser, tak kto má platiť nápravu? Keď nikto chybu nespravil a konal podľa noriem? Myslíš, že ten, čo tú normu písal, zaplatí dodatočné stavebné práce? Haha. Nie, zaplatí ich mesto. Zo svojho. Teda z našich daní. Ďakujem pekne za také vedenie mesta, ktoré je také blbé! Vo voľbách im to spočítam.

Keď som pracoval v DP, tak sa vyjadroval k POD, veľakrát to dokonca bolo prospešné, najmä ak úprava zaháňala otáčanie o 180°.

Súhlasím však s Valcom, že inštalácia spomaľovacieho prahu nie je nič výnimočné a proste ak každý koná podľa noriem (či už projektant, stavebník, alebo výrobca vozidla), nič nehrozí. Očividne sa tu stala chyba.

Ach jo...

https://imhd.sk/ba/doc/sk/13337/Istrijsk%C3%A1-ul-Ulica-nevhodn%C3%BDch-zast%C3%A1vok

Som si spomenul tento paškvil pred desiatimi rokmi. Do očí bijúca nekompetentnosť. Navyše mám vážne obavy o aktuálnosti toho času platných noriem, ktoré podľa mňa počítali s kĺbakom dlhým 16,5 metra s riadenou 3. nápravou. Taký 19,5 metrový CapaCity asi v čase písania danej normy neexistoval.

Nespoliehal by som sa na súlad noriem, najmä ak sú rôzne národné normy, takže vozidlo môže byť dizajnované podľa jeden (napr. nemeckej) a cesta, resp. retardér podľa inej (napr. slovenskej). Nesúlad medzi normami objavili aj v Olomouci, kde im plenty podvozkov na nových tramvajách EVO drhli o obrubníky zastávok. Prišlo sa na to, že jedna norma, ktorá špecifikuje ako sa majú stavať trate (vrátane zastávok) je v konflikte s inou normou, ktorá špecifikuje prejazdový profil tramvají. Akurát sa na to celé desaťročia neprišlo, lebo žiadna tramvaj ten profil v plnej miere nevyužívala. Takže normy sú pekné, ale spoliehať sa na ne nedá.

Z vyššie uvedeného som opačného názoru a tvrdím, že DPB by mal byť účastníkom celého konania od samotného začiatku v štádiu príprav, aby sa zabránilo práve takýmto prúserom. Každý prevádzkovateľ sa ani vyjadrovať nemusí, ale DPB by mal. Lebo ak sa na tej ceste môže ničiť majetok mesta, tak je v záujme mesta konať preventívne tak, aby k tomu nedochádzalo. Nemusí sa hneď vyjadrovať každý prevádzkovateľ vozidiel. Predpokladám, že ani OLO alebo BVS nemajú vozidlá, ktorým by daná úprava mohla spôsobovať problémy.

Nerozumiem regulácii skratiek a keď už, tak by som aspoň čakal že cieľ bude skratky nepoužívať ak to nie je nutné

Neviem kto je zodpovedný za výsledok, ale vychádza mi to buď na projektanta, alebo na stavbu. Chybný článok mohol byť ktorýkoľvek z nich. Keďže však retardér na prevádzkovanej ceste nemožno len tak zorať do skladu, tak to bude chvíľu trvať, kým sa to vyrieši.

Nevidím dôvod, prečo by mal DPB čokoľvek pripomienkovať. DPB prevádzkuje vozidlá, ktoré musia spĺňať príslušné predpisy aby boli vôbec schválené do premávky. Zároveň máme normy a predpisy na projektovanie ciest. Takže stačí, aby tieto dve sady dokumentov boli vzájomne kompatibilné a som presvedčený, že na 99% sú.
Po tej ceste jazdia stovky iných typov vozidiel a problém môže mať ktorékoľvek z nich. A nebude sa predsa k projektovej dokumentácii vyjadrovať každý prevádzkovateľ vozidla.
Ak si má niekto poriadne skontrolovať projektovú dokumentáciu, tak je to správca cesty. Ten vie najlepšie, na aké účely bude slúžiť, aké vozidlá po nej jazdia/budú jazdiť a zároveň je zodpovedný za to, aby cesta vyhovovala všetkým požadovaným parametrom.

A to nevedeli vopred naprojektovať tak, aby tam kĺbaky nemali problém? Pamätám si na stretnutie k Riviére pred viacerými rokmi na Magistráte, kde ma tam zavolala Táňa Kratochvílová. Presne sa tam otvorila otázka pohodlného priechodu medzi nástupiskami. Projektant tam žiadnu zmenu nivelity vozovky nenakreslil. Ja som navrhol aby sa tam cesta dvihla na úroveň chodníka, ale upozornil som, že sa to musí spraviť tak, aby kĺbový trolejbus alebo autobus prešli bez problémov. Bol tam zástupca DPB, ktorého som požiadal, aby povedal aké parametre to musí mať, aby tade bezpečne prešlo kĺbové vozidlo. Projektant si to následne zakreslil do výkresu. Aj sa to realizovalo:

https://www.google.com/maps/@48.149463,17.062856,3a,48.9y,91.19h,84.41t/data=!3m6!1e1!3m4!1sgJFSOMXF0_ud5tc2qIzocg!2e0!7i16384!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI0MDkxMS4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D

Bol pri projekte retardéru na Mudroňovej niekto z DPB prítomný? Mal DPB možnosť to pripomienkovať? Alebo to bolo ako v prípade Dlhých dielov, kde sa zasa na DPB a trolejbusy zabudlo? Dal DPB nesprávne pripomienky (čo sa týka parametrov rámp)? Bolo to vybudované v súlade s pripomienkami (ak nejaké boli)? Nemôže byť problém zistiť, kde sa stala chyba a vyvodiť kroky, aby sa neopakovala.

@Ivan Bútora:
Očakával som, že mesto sa poučilo, ale zjavne sa nepoučilo. Ako chce magistrát obhajovať ZNOVA spackanú prácu, a asi (ak sa to potvrdí) nulovú koordináciu s DPB, ktorý je jeho 100% majetkom?

Akékoľvek úpravy ciest, na ktorých jazdí MHD, byť len manipulačné spoje, by povinne mali byť konzultované s DPB. V prípade ciest nad ktorými visí trolejové vedenie obzvlásť!

To je riadna vallovina ten retardér. A to som si myslel, že väčšiu hovädzinu, ako tie vankúše na Devíne, už neuvidím.

Čo má červená farba, po ktorej je most pomenovaný, spoločné s komunistami?

Chránená dielňa magistrátu najprv maľovala cestu, potom dláždila, ale aj tak to dojevalla. Mohli zvážiť aj priechod so stredovým ostrovčekom namiesto stupídneho retardéru, čo by tiež bol prvok na zvýšenie bezpečnosti.

Na Vazovovej je dokonca aj semafor pre chodcov. Ale tam to asi robila iná skupina chránenej dielne a možno navzájom nespolupracujú.

Red bridge

Tak sa ospravedlňujem, nevedel som že je rozdiel medzi Cestou II. triedy a Miestnou cestou II. triedy

Nie, je to miestna cesta II. triedy.

Jedno členenie je podľa § 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a druhé je podľa § 7 vyhlášky č. 35/1984 Zb.

Podľa toho je ale napr. aj Obchodná, Hlavné námestie alebo Primaciálne námestie cestou II. triedy.

My sa tu bavíme o situácii v polovici 90-tych rokov, a ty to vyvraciaš aktuálnym oznamom alebo screenom zo stránky dopravcu, ktorý bol založený o 15 rokov neskôr.

Pokiaľ ja mám informácie, tak o probléme sa vie a bude sa riešiť.

"Mudroňova je oficiálne cesta II. triedy"

Podľa akého dokumentu? Lebo podľa údajov v Cestnej databanke [1] je miestnou cestou a tie sa delia na funkčné triedy A až D. Podľa ÚP ide o miestnu komunikáciu funkčnej triedy C1 s premávkou MHD [2] .

[1] https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-samospravy-50-000/mag_ba.jpg
[2] https://magba.maps.arcgis.com/apps/webappviewer/index.html?id=5058549776a84062ab26857008faef31&extent=1894426.5432%2C6128160.1177%2C1923453.5047%2C6140294.4959%2C102100 (treba sa prizoomovať a preklikať)

Je rozdiel medzi cestou II. triedy a miestnou komunikáciou II. triedy.

Inak škoda že tam nezostal ten vankúš.

Neviem aké sú presne normy, ale podľa dokumentu voľne prístupného na webe SSC:
"Vzhľadom na to, že spomaľovací prah vytvorí na PK pomerne výraznú nerovnosť, môže sa použiť v odôvodnených prípadoch len na miestach so zvýšenou dopravnou nehodovosťou, pred priechodom pre chodcov, v obytnej alebo pešej zóne, v zóne s dopravným obmedzením a pri vjazde na PK alebo na PK s odlišným dopravným režimom.
Spomaľovacie prahy sa nesmú použiť na diaľniciach, rýchlostných cestách, cestách I., II., III. triedy aj v úsekoch ciest v prieťahoch obcí a na miestnych komunikáciách funkčnej triedy A1 až A3, B1, B2."

Mudroňova je oficiálne cesta II. triedy, teda podľa prepisov by tam žiaden spomaľovací prah (prefabrikovaný ani stavebný) byť nemal, rovnako ako na Svätoplukovej, ktorá je tiež cestou II. triedy

Sa:
§NaplanoVallo
§VybudoVallo
§PoobmedzoVallo