Reakcia na: MatejBA #236260:
Tvoja prvá veta platí do doby, kým na trati nie je spotrebič, v našom prípade električka. Akonáhle je, tak by v koľajnici mal byť prúd indukovaný napätím (električka musí byť súčasťou uzavretého obvodu, inak by sa nepohla a súčasťou obvodu je aj koľajnica). Keby si dal voltmeter pred a za električku, tak by Ti mal namerať 600 V. Ak spravíš jednoduchý elektrický obvod AA baterka + vodič + žiarovka, tak Ti 1,5 V nameria všade. Analogicky by to tak malo byť aj tu. Preto sa pýtam, či je niečo inak, alebo ak nie, prečo stúpnutie jednou nohou na koľajnicu nezabije. Rovnako ako koľajnica by sa mal správať aj trolejbusový trolej so zápornou polaritou (tuším by to mal byť ten vľavo).Inak na označenie vodiča v DC obvode by sme nemali používať nulák, aj keď v tomto prípade to vnímam ako barličku na elimináciu nedorozumení.
#236262 mám trocha problém pochopiť, čo sa deje s napätím v spotrebiči a to už týždeň pozerám všetky relevantné kanály na youtube. Každopádne, v jednoduchom obvode nameria ampérmeter prúd v každom jeho mieste (z pohľadu toku elektrónov v DC obvode aj za spotrebičom). A prúd bez napätia nemôže existovať. Preto uvažujem, že pri idúcej električke by trakčné napätie malo byť teda aj v koľajnici, rovnako ako prúd (dokonca by tam mal byť súčet ampérov za všetky električky v sekcii).
Skúsim jednoduchú analógiu, o ktorú sa opieram:
Mám obvod so AA batériou 1,5 V a žiarovkou s odporom 1 ohm. I=U/R = prúd v obvode bude 1,5/1 = 1,5 A. Kebyže na ktoromkoľvek mieste preruším vodič a jeho jeden koniec chytím ľavou rukou a druhý pravou, dostanem I=U/R ampéra a keďže napätie je nízke a odpor môjho tela obrovský, som v cajchu.
A teraz nahradím AA batériu DC zdrojom v meniarni = 600 V a žiarovku električkou, ktorej odpor síce nepoznám, ale nie je nulový. Zoberiem si Škodovku, ktorá má celkový výkon 600kW (a to nepoznám účinnosť vozidla a príkon), na ktorý pri napätí 600 V potrebujem I=P/U, teda 600.000/600 = 1000 A (samozrejme pri plnom a zrejme teoretickom výkone električky).
Jednou nohou sa dotýkam jedného pólu, druhou nohou sa dotýkam druhého pólu (a nemusí to byť koľajnica-zem ale dva konce prerušenej koľajnice). Mal by som do tela dostať I=U/R ampérov a keďže čitateľ v rovnici nie je malý, malo by ma to zabiť (tretinové napätie pri rovnakom odpore ľudského tela a oveľa menšom prúde dokáže zabiť).
Ike
trochu na rozprúdenie diskusie sa znova vraciam k jednej otázke v súvislosti s dráhovými vozidlami: ako je možné, že nie je nebezpečné stúpať po električkových koľajniciach z hľadiska možnosti zásahu elektrickým prúdom?
Električky idúce v jednom úseku/sekcii sa správajú ako paralelne zapojené spotrebiče s tým, že elektrický potenciál medzi trakčným vedením a koľajnicou je 600 V, medzi trakčným vedením a zemou 600 V a medzi koľajnicou a zemou 0 V.
Podobne je to v domácnosti, kde potenciál medzi fázou a nulákom je 230 V, medzi fázou a zemou 230 V a medzi nulákom a zemou 0 V.
V oboch prípadoch je koľajnica aj nulák uzemnený, takže elektrický potenciál majú rovnaký 0 V.
Ak medzi fázu a nulák v domácnosti vložím spotrebič, napr. práčku, začne cez práčku prúdiť elektrický prúd (ak sa zapne). Ak hypoteticky pred práčku na fázu vložím ampérmeter, nameria mi 10 A. Ak za práčku na nulák vložím ampérmeter, nameria mi 10 A. Ak by som nahradil ampérmeter mojim telom, dostal by som zásah.
A teraz analogicky k električke. Ak by som (veľmi hypoteticky) vložil medzi zberač a trakčné vedenie ampérmeter, nameria mi prúd. Rovnako by som dostal zásah. Ak však bosý stúpim jednou nohou na koľajnicu pred idúcu /za idúcu električku a druhú nohu zaborím do zeme, zásah mi nehrozí.
Predpokladám, že pri električkách (alebo keď chcete striedavý prúd pri vlakoch - na porovnanie s práčkou) prúd prúdi z vodiča do zeme, teda koľajnice sú uzemnené a zrejme nie sú uzemnené v každom bode ale len na určitých miestach. Za určitých okolností môže byť moja bosa noha zaborená v zemi skratkou prúdu do zeme. Prečo nedostanem v porovnaní s príkladom s práčkou zásah?