Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Jaj a este jedno: Ide to prekvapivo aj bez predrazenych zbytocnych masiniek od TrestDaty. Predajne miesto je vybavene tabletom so schopnostou citat bezkontaktne karty

Od 1. januara je spustena prva etapa elektronickeho odbavovania cestujucich v Brne - tato etapa zahrna predaj PCL cez internet. Celkovo ju povazujem za dost nestastne riesenu (obzvlast na tamojsie pomery), ale je tam par veci ktore by mohli byt pre Bratislavu inspirativne:

1. Neexistuje obmedzenie predaja PCL s platnostou od daneho dna - cez internet je normalne mozne kupit PCL s okamzitou platnostou (revizori su online, u CD a regiobusov sa zakaznik v tejto etape preukazuje vygenerovanym QR kodom). Toto by som rad videl aj u nas, sucasny system napokon ani nedava prilis zmysel: Mozem si o 23:59 kupit PCL platny od 0:00, ale o 0:00 si nemozem kupit PCL platny od 6:00. Chapem ze synchronizacia regionalnych vozidiel/POPiek je u nas kusok zlozitejsia, ale viem si predstavit taky model, ze v DPB by ePCL platil okamzite, zatial co v ZSSK a SL by platnost zacala napr. 2 hodiny po kupe.

2. Cestujuci si nemusi pre internetovy predaj zbytocne vybavovat kartu dopravcu - dopravcovia tam ani ziadne BCK nevydavaju*. Pri cestovani sa preukazuje lubovolnou platobnou kartou ktoru si urci pri kupe CL, pricom prilozenie karty k revizorskej citacke automaticky vyvola zobrazenie udajov o CL zakupenych k tejto karte. Do samotnej karty sa nic nezapisuje. Vyhodou je tiez, ze ak cestujuci chce z nejakeho dovodu pouzivat inu kartu, vie si listok jednoducho online preniest z jednej na druhu. (* Ak cestujuci nemoze/nechce pouzivat platobnu kartu, moze si u DPMB zakupit predplatenu kartu ktoru bude pouzivat len ako nosic)

3. Cestujuci sa na rozdiel od nasej BMK nemusi popri platobnej karte preukazovat aj dokladom totoznosti. Revizorovi sa pri nacitani karty okrem udajov o CL rovno na citacke zobrazi aj fotka priradena k danemu kontu.

System ma oproti tomu bratislavskemu aj rad nevyhod, ale minimalne tymito vecami by sa vyhladovo mohlo dat inspirovat

Jasné. Už asi rozumiem. Proste neprepočítať to podľa plochy domu, ale podľa počtu bytov v dome.
Dobrý nápad.

Ak vás zaujíma výška budov, tie sa dajú zistiť zo ZBGIS.

Je mi jasné, že prenásobiť iba počet bytov dákym celoslovenským koeficientom je málo presné (2-izbák na Honoch je o inom než 2-izbák v drahšej lokalite a úplne o inom než štvorizbák), avšak práve ten kľúč v podobe presného počtu x-izbákov v spojitosti s lokalitou by mohol byť dobrým vodítkom v modelovaní. Totiž, riadiť sa len plochou budov je zradné - veľké vežiaky a terasové domy (veľa chodieb a nebytových priestorov) vs. radové sekcie po 2 bytoch/posch. s malým schodiskom, to sú vcelku odchýlky vo využiteľnosti

Ešte mi napadá - v niektorých prípadoch nedostupnosti dát by sa možno dalo pomôcť si podlahovou plochou z evidencie vydaných energetických certifikátov, avšak ako vysoko manuálna robota to asi nebude vhodné na nejaké väčšie ťahanie informácií.

Oprava. Ide to len už sa dačo aj zaplatí. Super typ. Ďakujem

Typ je to zaujímavý, ale vyzerá, že majú už dlhší čas bloknuté ďalšie registrácie. https://www.facebook.com/www.akebyty.sk/posts/795034980572214

Nechceme ísť cestou, že na základe koeficientu obsadenosti bytov zistíme počet obyvateľov v domoch. Obsadenosť bytov môže mať veľké celorepublikové diferencie a veľké diferencie sú určite aj v rámci BA. Máme dáta o obyvateľoch za základné sídelné jednotky BA. Čo je zhruba 260 malých území (štvrtí) a to chceme rozhodiť do konkrétnych budov.

Ďakujem za odpoveď.

Ak ešte niekoho niečo napadá tak píšte.

akebyty.sk je dobrý nápad a majú tam prijateľné ceny. Pozor, sú tam však len byty, ktoré p. Kilarský dokázal zdokumentovať, takže nie vždy sú údaje kompletné. Napr. tam nie sú dvojizbové byty v ZTB vežiakoch n Mlynarovičovej, pretože zatziaľ sa nepodarilo zohnať ich pôdorys. Napriek tomu je to šak dobrý základ pre zmapovanie obyvateľstva BA sídlisk.

Mozno by vam mohol pomoct portal akebyty.sk - po registracii tam su dostupne konkretne bytovky podla adresy aj so strukturou bytov, uroven pokrytia je dost vysoka. A potom by stacilo tento pocet bytov nasobit koeficientom priemernej obsadenosti, nie? (pred par rokmi to celoslovensky cinilo 3,21os/b. j., neviem nakolko to je aktualne)

Zdravím všetkých diskutujúcich

Dlhší čas sledujem rôzne diskusné témy tu zverejnené a z niektorých komentárov je jasné, že viacerí prispievatelia sú fundovaní do problematiky dopravy a preto sa chcem opýtať na jednu vec.

Spolu s kolegovcami riešime v škole jeden taký problém. Našim cieľom je odhadnúť, koľko obyvateľov býva v jednotlivých domoch v Bratislave. Má to byť akási náhrada adresných bodov, ktoré síce už sú dostupné, ale vraj to ešte nie je úplné ono a hlavne obsahujú dáta, len o trvale bývajúcom obyvateľstve. Našou ambíciou je tiež sledovať aj obyvateľstvo s prechodným pobytom. K lokalizácií budov sa vieme relatívne ľahko dostať. Na Geofabrik z OpenStreetMap sa dá stiahnuť shp. vrstva budov a atribútová tabuľka k tejto vrstve obsahuje zatriedenie typu budov (aj keď tiež to má svoje muchy). Principiálne chceme počet obyvateľov z jednotlivých ZSJ (základných sídelných jednotiek) na základe plochy budov proporčne prerozdeliť do jednotlivých budov. Tu je ale jeden problém. Je samozrejme, že vysoký Petržalkový obytný dom „pojme“ oveľa viac obyvateľov ako , bytový dom niekde v centre, nehovoriac o nejakom 4 bytovom dome niekde v Karlovke. Aby sme toto vyriešili, najvhodnejšie by bolo poznať, koľko (obytných) podlaží majú jednotlivé budovy, resp. poznať aspoň výšku budov. Preto sa Vás chcem opýtať, že či niekde nie sú zverejnené dáta o podlažnosti budov resp. výške budov? Ak by sa nám podaril tento odhad realizovať, tak by som to sem zavesil aby ste to mohli kľudne využívať aj vy, pre svoje účely.

Ďakujem za odpoveď

Ešte k nedostatku vagónov. Tých majú po špičke v Zámkoch dosť aby ich vedeli pripojiť na obratový vlak aby z BA išla o 21:07 dostatočne dlhá súprava aby to odviezla. Možno by pomohlo keby aj vlak pred ním o 20:07 nekončil už v Galante.

Hej ranná špička je velmi nerovnomerne rozdelená v kat.OS na 130.
Cez víkendy a aj teraz cez prázdniny je prestoj pol hodiny z OS 4640 ktorý je vedený z GA ako 4680. Pritom je to jeden vlak vedený zo Zámkov .Čiže 50% jazdnej doby stojíš v Galante ak cestuješ zo zastávok za Galantou aby odtial išiel už v takte...
Celé zle.
A o ukončení premávky smer Ba o 19:22 zo Zámkov som sem už písal . Tak isto aj na M.D. no bez odpovede...

Ono je celkom choré to, že najsilnejšiu špičku (6:00 - 8:30) vybavujú zo zastávok tri osobáky, a ešte viacej choré je to, že 4650 je vedený len z Galanty a len v X, ako keby to bol nejaký posilový vlak.
Aj laik vidí, že zapadá do taktu a je večne napchatý, tak ako aj 4608 pred ním a 4612 po ňom. Dokonca cez voľné dni ti ide len 4608 a ten 4612 o dve hodiny (voľné dni ako 4680) ide len od Galanty. ?
Ale hlavná vec vlakokilometre sa šetria na najproblematickejších úsekoch. Dúfam v tomto roku príde zlom, lebo už to začína byť neúnosné, že čím ďalej, tým viac ľudí sa pchá na trať, ale podľa ZSSK je to v poriadku, keďže v prímestskom cestovaní je občasná konzerváreň normálnym javom a nevyplatí sa im navýšiť kapacitu vlaku.
A keďže nie je pre plnku možné predávať, kontrolovať lístky od Senca, disponujú počtami cestujúcich len po Senec, mám taký pocit.

Písal som im zase, nech posilnia o dva vozne Os 21:07 z BA... dnes sa zase stálo na schodoch. Nemajú vozne. Vyriešené.

Takže som strašne zvedavý na jar, a aj na tie čoraz väčšie davy z Vinohradov a HLST na MHD.

Os 4650 štartuje až v Galante čo je blbosť tak sa nečuduj že si v Sládkovičove sám v štvorke. Mal by ísť až zo Zámkov. Odtial je medzera v rannej špičke za OS 4608 1:25 min.za ním Os 4640 z ktorého je po prechodení EC v GA REX 1878 aby dohnal to prechodenie a potom za pol hodku OS 4610.
Čiže si v BA o siedmej alebo až o pol deviatej či deviatej.
Z toho je jasné že prvý OS 4608, ktorý berie frekvenciu zo všetkých dedín je večne prepchatý. Iným osobákom sa zo vzdialenejších dedín do BA na ôsmu ani na pol deviatu nedostaneš.

Lenže ja som dnes cestoval Os 4608, kde máš aj REX 874 hned po nom, predsa sme sa tlačili do súpravy. A ten vlak je naplnený už aj Sládkovičove a ďalej ostatnými zastávkami.

http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/pat-scenarov-kde-by-mohla-skoncit-hlavna-stanica-v-bratislave.html

... zaujímavé čítanie aj diskusia

Teraz najlepsie sa maju tu, ktorý napr. v 4650 nastupuju u v úseku GA - Senec a vystupuju na Hlavnej. Sám tak chodím, a min. po Sladkovicovo som sam na poschodi (671) a po senec je kazdy sam v 4 Cize ked posila, tak v useku Bratislava - Senec. Alebo zdvojit 4650

Tu tiež niekto rozmýšľal mimo uzavretého boxu:
http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/415819-teb-cinsky-obkrocny-autobus-chatra-a-zavadzia-ide-o-podvod/

Pekne a dobre napísané, mám ten istý názor.