Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tie vlaky sa výhľadovo nemusia neoplatit ani do Rajky, len to chce dobrú propagáciu hromadnej dopravy. Ako na L801 s takými intervalmi sa každý vykašle. Možno by to chcelo tam dialkové linky s trasou Bratislava - Budapešť, ktoré by boli alternatívou ku slovenskej trati 130. Dokonca aj alternatívou k trati 131, ak by sa vyriešila nadväzná doprava Komárno-Komárom.

OT: Keď sa reaguje na tak nepodstatné detaily, ako napr. hodiny na narýchlo orezanom obrázku a musí tu niekto zosmiešňovať niekoho za každú cenu, tak človek sa niekedy musí venovať aj iným činnostiam, ako len kresleniu obrázkov v painte. Napr. sa hľadali aj nejaké články pre sestru na prácu do školy a sa musí občas aj od PC odbehnúť.

Ja len že tvrdíš, že vlak do Rajky sa ekonomicky neoplatí, a potom tu snívaš nad niekoľko miliardovým projektom pre nikoho.

Dakujem Zo satelitnych snimkov to vyzera ze ta kolaj tesne za priecestim koncila, co je zaujimave riesenie ale vysvetlitelne (kolaje sa podla satelitu zbiehaju tesne pred priecestim, takze tam bolo zrejme potrebne tu "trat" este kusok potiahnut).

https://www.google.sk/maps/@48.1182447,17.0831451,656m/data=!3m1!1e3
ak myslíš toto tak to tam bolo kvôli odovzdávkovému koľajisku matadoru, kde bolo viac koľají.
https://imhd.sk/ba/galeria-media/update/9478/po-stopach-pressburgerbahn-slovensky-usek/143907/Koridor-Pressburgerbahn-pohlad-smerom-do-Wolfsthalu-pri-mieste-ktoreho-bolo-na-prelome-1950-tych-a-1960-tych-rokov-vybudovane-odovzdavacie-kolajisko-zavodu-Matador

tu je vidno minimálne tri koľaje.
Cca 12 rokov dozadu +- 3, tam ešte stáli vagóny.

Existuju aj ludia s dostatocnou mozogovou kapacitou na to aby im nakreslenie par ciar v Painte nezabralo viac ako 5-10 minut

Inak mam este jednu doplnujucu otazku k Pressburgerbahn: Tesne za odbocenim z Bratskej na Kaukazsku je dodnes zeleznicne priecestie. Nejak sa mi ale nechce verit ze by ta cesta (ten konkretny asfalt) pamatala prevadzku Pressburgerbahn. Co tam teda hlada? Je moja domnienka zla a naozaj to priecestie vzniklo este ked sa tam jazdilo, alebo z ineho dovodu, napriklad ako nejaka vlecka v ramci objektu byvaleho depa?

Z pohladu trasovania vidim v tvojom navrhu jeden problem a sice to urovnove priecestie tesne za kruhacom (B9/B50). Rozhodne nie je neriesitelny, len to nemoze byt presne tak ako navrhujes - lebo v momente ked by siel vlak tak zablokujes danu krizovatku pre uplne vsetky (aj nedotknute) smery, tym ze sa zapcha kruhac vozidlami odbocujucimi od Bratislavy na Berg. Riesenim by mohlo byt vedenie trate v danom useku o cosi juznejsie, co by bolo vhodne najma v pripade ak by sa pouzilo alternativne vedenie trate, ktore navrhujes. Druhou moznostou je ine riesenie cestnej komunikacie v danom mieste.

Z mojho pohladu sa ale treba zaoberat aj zvysnym usekom trate, najma z pohladu jeho priepustnosti. Ak ma trat mat aspon nejaky potencial, tak bude potrebne tam riesit nejaku rychlu vrstvu vlakov (REX). Dnes ma Blaguss jazdnu dobu Novy most - Letisko Vieden 45 minut, zatial co osobak Wolfsthal - Letisko Vieden 44 minut, takze je ocividne kde tam je problem. Ak projekt neposkytne atraktivne spojenie na letisko, tak je podla mna mrtvy (mimochodom, keby sa konecne spojazdnilo to parkovisko pod ZST Petrzalka, tak si viem predstavit VELMI zaujimavy P+R projekt pre letisko Vieden). Takze je potrebne zistit ci dnes je mozne vedenie takychto vlakov (ci sa zmestia na trat), resp. co by bolo potrebne zmenit, aby sa to umoznilo.

Ono by to celkovo chcelo nejaku studiu, ktora by sa podrobnejsie zaujimala prinosmi tohto projektu. Nie nevyhnutne cisto z ekonomicko-dopravneho hladiska, ale aj z pohladu moznych prinosov pre hospodarstvo vytvaranim novych regionalnych cezhranicnych vazieb (netusim ci takato studia existuje - ak hej, rad sa o nej dozviem.. zial u nas sa takto velmi nerozmysla, ale v Rakusku by sa mohlo). S tym ze si predstavujem ze tato studia by posudzovala okrem nuloveho stavu a zeleznicneho riesenia aj riesenie vo forme lepsej prihranicnej autobusovej dopravy.

Mimochodom, ak uz by sa riesil Pressburgerbahn, tak by sa mi pacilo vybudovanie prestupneho bodu vlak/elektricka pri Relaxxe, ale opat len ak by to potvrdila studia. Tym padom by juzne spojenia do Viedne (cez Kittsee Gr a Wolfsthal Gr) ziskali este luxusnejsie napojenie do centra nez vlaky cez Marchegg. Islo by vsak o pomerne nakladnu vec, okrem samotnej zastavky by bolo nutne vybudovat aspon odstavnu kolaj (vytazena trat + predpoklad nutnosti dlhsieho obratoveho casu nez par minut), na co by miesto bolo na tej volnej ploche juzne od trate za priecestim Cernyvskeho. Odbavovacia hala by snad mohla byt priamo nad tratou v urovni elektrickovej trate. Samozrejme takyto projekt by mohol byt realizovany aj bez obnovy Pressburgerbahn. Len mi to v tejto suvislosti napadlo ?

Síce už jeden môj príspevok sa nachádza pod jednou fotkou dokomentácie, ale aj tu budú na to otázky ako si to predstavujem, tak: Obnovu zaniknutého úseku by sa mohlo financovať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, podobne, ako to bolo v prípade výstavby cyklomostu v Devínskej Novej Vsi, hoci tuto ide o nákladnejší projekt. Síce dnes daná relácia nie je veľmi využívaná, vidím však nárast cestujúcich z Rakúska, ako aj Slovenska zavedením kvalitného spojenia do obcí za Hainburg/Donau smer na Viedeň. Zo Slovenska je tam potenciál (cyklo)turistický, z Rakúska zase nákupný. Vlakové spojenie by nahradilo L901 a mohlo nahradit aj linku Slovak Lines do Schwechatu.

Obrázok7

Obrázok6

Obrázok5

Obrázok3

Obrázok 2

Tak tu prinášam obrázky k možnosti obnovy zaniknutej časti Pressburgerbahnu v súvislosti s nedávnym pridaním fotodokomentácie súčasného stavu koridoru trate.

No a to naznacuje ze predlzenim linky S3 by si rozbil pripoje v Kutoch na Bratislavu, co je problem.

No to by som zas netvrdil, že tie výšky sú super, lebo Jatov prakticky ani nástupište nemá, tak sú tie platne klesnuté, Podobne v Senci na niektorých miestach konkrétne mne podlaha vlaku siaha až po kolená (mimochodom v Senci sú neskutočne popadané, klesnuté, nakrivené, tam ludia radšej čakajú na koľajách), v Zohore napr. 4. nást. je len sypané a tiež treba dosť veľkú výšku "zdolať". Pre starších je to námaha. Aj tie najlepšie výšky nástupíšť sú stále o minimálne 25 cm nižšie, ako podlaha vlaku.
Každopádne určite sa lepšie vy/nastupuje, ako pri starých vozňoch, keďže dvere sú širšie a sú aj tyče.

Tak isto, ako teraz nesedia prípoje zo slovenska v BV prakticky na žiadny smer. Dokonca večer ani na MHD.