Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ano, ale toho casu srotovna kolaj bola plna (dnes prazdna) a aj dielne mali toho viacej. V principe bol stav vozoveho parku pred zmenou storocia dost zalostny. Preto i ked papierovym poctom vozidiel ich bolo rozhodne viac, neviem, ci ich mohlo do vypravy viacej zasiahnut. Realne. Ak mam 5 elektriciek, a jednu v dielnach na oprave, mam 4 prevadzkove. Ak mam 8 vozov (wow, o 60% viac!) ale polka stoji v dezolatnom stave kade tade po dielnach..stale mi zasahuju do vypravy len 4. Preto taka reakcia. Ano, ked to citam spatne, mozno to nie kazdemu dava zmysel...

U nás je to obdobne,možno v pomere 3:1 v prospech Bratislavčanov z 392 bytov,ale aj tak,dane idú niekde inde.

To rozhodne nejedná. Veď sám seba popieraš hneď druhou vetou.

A obzvlast to viest na sidliskach. Pred vlastnym domom mame parkovisko. Pre 192 bytov mame 56 parkovacich miest. A vies kto tu parkuje? 1Ax XXX, SV, TN, KE, BN, TT... priblizny pomer tu je BL:zbytok - 3:2. Takze cele tunajsie bytove....druzstvo... dodava bratislave 3/5 celkoveho mozneho zarobku. Zbytok sa pari do prdeli kde dotknuty nebyvaju. A potom pri prchode do BA hlasky typu: No v nasej vieske mame krajsie zastavky aj chodniky a namestia.... Ano...za peniaze, ktore ste UKRADLI!!!!

Ja by som skôr šiel cestou rezidenčného paušálneho parkovania. Kto má EČV BA/BL má možnosť si na jedno osobné motorové vozidlo zakúpiť ročnú známku (povedzme za 20 €, v prípade druhého auta by mohol byť poplatok násobný). V uliciach by sa zriadili "verejné parkoviská" s pomerom 3:1 v prospech rezidentov, kde by tieto vozidlá mohli parkovať. Kto nestihne, tak smola, máme kopec súkromných parkovísk, kde je navyše po určitej dobe garantovaná fixná cena. To by zároveň donútilo obyvateľov s prechodným pobytom zmeniť si trvalý pobyt a tým by BA získala štatisticky viac obyvateľov a viac peňazí do rozpočtu na ľudí, ktorý tu teraz reálne žijú, mesto financuje ich potreby a peniaze za nich utekajú mimo. Za posledných 20 rokov klesol počet obyvateľov v Petržalke zo ~120 tisíc na 104 tisíc. Reálny počet osôb sa však nezmenil, no sú bytové domy v Petržalke, kde sa všetky byty prenajímajú. Osobne poznám aj ľudí, ktorý dokonca v BA vlastnia nehnuteľnosť, no trvalý pobyt majú stále kdesi v Svidníku. A statická doprava úzko súvisí s dynamickou.

Myslím, že keby mesto zaviedlo poplatok 3 € / deň v iných lokalitách, tak BPS sa rýchlo prispôsobí.

Problémom je údajne nevypovedateľná zmluva mesta s BPS do roku 2024. Každopádne by naozaj mala Bratislava začať zvýhodňovať Bratislavčanov, keď už nikto nie je schopný zvýšiť jej rozpočet, vďaka ktorému sme v porovnaní s okolitými mestami chudáci

Všetky riešenia potrebujú peniaze, takže ako prvú vec by som navrhoval zaviesť parkovne pre mimo bratislavských odchádzajúcich napr 3€/deň t. J. 60€/mesiac to by bol pekný základ pre investície do budúcej MHD

Na objem vzkm boli najsilnejšie roky 1988 - 1992.

To je pekne co sa vypravy tyka, ale prakticky sa jedna stale o rovnaky pocet vozidiel. Ba naopak, bolo k dispo viac K2 a niektore starsie T3 resp este toho casu podaktore T2. Kedy zhruba sme mali k dispo najvacsi vozopark? ked som sledoval linkovo, tak 2000 bolo hadam najviac liniek. Avsak interval ziadna slava. Predosle roky menej liniek, viac spojov/hod.

Súdruhovia neboli megalomani, treba si uvedomiť, aká bola výprava koncom osemdesiatych - začiatkom deväťdesiatych rokov (24 poradí len na linke 12). Práve vtedy sa dorábala "tretia stojánka", keďže vozovňa kapacitne nezvládala. O Cíferi, kde stáli vozy na každom metri koľají ani nehovoriac.
Ad veľkorysé rekonštrukcie : Stačí zohnať peniaze. Ale inak stav zvršku okrem spojky pred výpravňou nie je na Juráku nijako tragický. Trolejové vedenie na Trnávke (trolejbusy) prešlo kompletnou obnovou pred pár rokmi.

Dakovala za odpoved.. Cize uz len mimosietove obluky. Fajn. A k prepojkam tunel?
Inak take bokovne OT: ak som po polozeni T3 spravne ratal, tak deponovacia kapacita juraku je na stojanke 3x60T cize 180 vozov. Navyse je este srotovna kolaj, skusobna, dielne a hala denneho. Pri lepsej sebakazni sa da polozit medzi kazdu stojanku zvlast kolaj s deponovacou kapacitou 15xT cize 30T. To je uz 210T. Mam pocit, alebo je jurak kapacitne predimenzovany? Ak by veskere linky zacinali a koncili v meste, tak je prakticky mozne veskere kolajove vozitka schovat a vypravovat z JRD... Je to nahoda? ci nejaky byvaly tajny umysel?

aha ano, tak tie zvysky oblukov 2006, ved je to na fotke...a myslim, ze tie casti z asfaltu boli vyberane dakedy 2008-9

to sa tu uz riesilo, snad si dakto presnu odpoved pamata...Hanulova urcite este dako v polke 90.rokov napojena bola, ja ked som chodil tam na ZS tak si pamatam ako tam stala pokazena suprava T3, po r. 2000 uz urcite nie...neboli vyhybky a kolaj triangla bola zaliata asfaltom, obluky este boli...pri tej reko krizovatky boli vybrate casti z cesty...a zvysky oblukov pri vyhybkach este dakedy medzitym? uz si to presne ani ja nepamatam ?

Offtopic:
Kedy bola odpojená koľajová trať vedúca na obratisku Hanulova?
http://imhd.sk/ba/galeria-media/2679/dubravsko-karloveska-radiala.html?#21882-Vjazd-do-byvaleho-triangloveho-obratiska-Hanulova
http://imhd.sk/ba/galeria-media/2679/dubravsko-karloveska-radiala.html?#21883-Priebeh-jednej-z-mnohych-ciastkovych-rekonstrukcii-elektrickovej-trate-do-Dubravky
Toto su foto z 2006, a vacsina z toho stala. Ide mi najma o rok 2001 - okrem oblukov, bolo aj prekrizenie cesty a slepa v trave? ci nebodaj este nejako vyhybkovo zapojena? Nejak sa neviem dopatrat odpojenia od siete. Rovnako vyhybky v tuneli a na kapucinskej. Davnejsie som sa to snazil zmapovat, no postupne o.i. vznika aj virtualna verzia celej siete z roku 2001 (najzaujimavejsie obdobie siete). Tak nech to mam kolajovo spravne.

Dneska som si všimol na konečnej a zároveň nástupnej zastávke linky č. 78 oproti Eurovei asi na polovici dĺžky nástupišťa je kompletne prevalený obrubník do cesty, resp. tam nie vôbec, dlažba sa uvoĺňuje a padá tak na cestu.

A už som to tu písal ,že pracujúci z okresov hlavne PK nechávajú autá na "divokom"parkovisku P+R pri Račianskom cintoríne. Odtial prestup na električky zo zastávky Záhumenice.

Tak ,keď spomínaš Račiansku tam v prvom rade treba dobudovať roky plánované spojky.

-dokončenie spojky predĺžením Bojnickej ul až po Peknú cestu cez Žabí Majer
-predĺženie Tomášikovej ul. po Račiansku

-samozrejme malá priepustnosť na Rybničnej ul. až po napojenie na D1 tiež preplňuje tranzitom momentálne Račiansku ul.

Križovatka pri BEZke je roky nachystaná v štyroch pruhoch na prepojenie zo Seneckou cestou a D1. No realizovalo sa to iba v polovičnom profile s mini kruháčom na začiatku Vajnor.


Račiansku neupchávajú iba CP ,ale aj neustále sa rozširujúca výstavba na území bývalých vinohradov nad Krasňanmi až po Raču.

Je pravdou, že v kompetencii primátora by mala byť doprava v BA. Iste, veľké množstvo osobných automobilov stojacich a parkujúcich v meste patrí "hurá, rodinný dom v Rovinke" obyvateľom, kde osobný automobil pre každého dospelého člena je nevyhnutnosť. A toto primátor prehliadať nemôže. Tu by však mal nastúpiť na scénu kraj. Primátor BA by mal podniknúť kroky vedúce k eliminácii tejto nežiadanej dopravy a kraj by mal zabezpečiť alternatívne riešenie. Budovenie S-Bahn alebo HÉVu je fajn. viem si pod Filiálkou predstaviť podzemnú stanicu napojenú na pochod na Trnavskom mýte, ale tu by mal primátor BA len spolurozhodovať, resp. korigovať návrhy ostatných zainteresovaných strán (kraj, MDVaRR) s cieľom najlepšieho riešenia pre Bratislavčanov. Rozhodne by nemal byť iniciátor a stavať na tom svoj program.

Čo si od primátora predstavujem je nastavenie vedenia mestských podnikov tak, aby skutočne riešili situáciu v BA udržateľne (DPB a preferencia) a predovšetkým aby viac loboval za BA na vláde. Menovite spomeniem zákon o Bratislave a pokojne by mohol otvoriť aj otázku administratívneho členenia, ktoré v súčasnej podobe poškodzuje ako BA, tak aj mimo-Ba okresy v kraji