Malé porovnanie ad Dlhé diely:
1. Náklady na vybudovanie: električky - samostatné teleso (spodok, zvršok), trolejové vedenie. Trolejbusy - teleso netreba, vedenia treba viac - napojenie do Mlynskej doliny. Plus možno nová meniareň.
2. Pohodlnosť cestovania - v súčasnosti jednoznačne v prospech električky, môže ísť priamo do centra. Trolejbus buď s prestupom, alebo cez Kramáre alebo Červený kríž, čo je o ničom. Ale ak vychádzame z toho, že električka má byť rýchlym NDS a trolejbusy s autobusmi doplnkové, prestupovanie bude bežné aj tam, kde sa dnes jazdí bez prestupu - na súčasnej "svojej" zastávke električky nastúpim do busu, ktorý pôjde súbežne, a doveziem sa ním po najbližšiu zachovanú zastávku električky. V takomto systéme sa závažnosť argumentu cesty bez prestupu znižuje.
3. Prevádzka v miestnych podmienkach - jednoznačne v prospech trolejbusu. Ono to nižšie trenie kovového kolesa o koľajnicu, než pneumatiky o asfalt, má síce plusy (nižšia spotreba energie na jeho prekonanie), ale aj mínusy - nižšiu adhéziu. Zažil som, ako sa kačica na trojke ledva vyštverala na stanicu - od Blumentálu na Žilinskú išla asi päť minút, tam som vystúpil a pešo som bol na konečnej skôr...
4. Kapacita - Dlhé diely nie sú a nebudú Petržalkou ani pražským Prosekom, aby kapacita busov nestačila. Ale pri cestovaní s prestupom bude treba uvažovať, čo s električkami. Nad Molecovou by ich kapacita nebola dostatočne využitá. Jedine že by sa vybudovalo nejaké obratisko niekde tam, kde kedysi bývalo. Ale je tam ešte toľko priestoru?
1. Náklady na vybudovanie: električky - samostatné teleso (spodok, zvršok), trolejové vedenie. Trolejbusy - teleso netreba, vedenia treba viac - napojenie do Mlynskej doliny. Plus možno nová meniareň.
2. Pohodlnosť cestovania - v súčasnosti jednoznačne v prospech električky, môže ísť priamo do centra. Trolejbus buď s prestupom, alebo cez Kramáre alebo Červený kríž, čo je o ničom. Ale ak vychádzame z toho, že električka má byť rýchlym NDS a trolejbusy s autobusmi doplnkové, prestupovanie bude bežné aj tam, kde sa dnes jazdí bez prestupu - na súčasnej "svojej" zastávke električky nastúpim do busu, ktorý pôjde súbežne, a doveziem sa ním po najbližšiu zachovanú zastávku električky. V takomto systéme sa závažnosť argumentu cesty bez prestupu znižuje.
3. Prevádzka v miestnych podmienkach - jednoznačne v prospech trolejbusu. Ono to nižšie trenie kovového kolesa o koľajnicu, než pneumatiky o asfalt, má síce plusy (nižšia spotreba energie na jeho prekonanie), ale aj mínusy - nižšiu adhéziu. Zažil som, ako sa kačica na trojke ledva vyštverala na stanicu - od Blumentálu na Žilinskú išla asi päť minút, tam som vystúpil a pešo som bol na konečnej skôr...
4. Kapacita - Dlhé diely nie sú a nebudú Petržalkou ani pražským Prosekom, aby kapacita busov nestačila. Ale pri cestovaní s prestupom bude treba uvažovať, čo s električkami. Nad Molecovou by ich kapacita nebola dostatočne využitá. Jedine že by sa vybudovalo nejaké obratisko niekde tam, kde kedysi bývalo. Ale je tam ešte toľko priestoru?
Andrej (Anndy008)
Slo o to, ze ked nahradili busovu dopravu t-busovou, tak sa vyrazne zvysila pouzivanost mhd. Pripisuje sa to tej viditelnosti siete. Teda, ze clovek podvedome vidi troleje, ci kolajnce, ci oboje a vie (podvedome), ze tadial nieco pojde a tak to pouzije.
Co sa tyka plynakov - plynovy autobus je vzdy vyrazne drahsi, ako na naftu (aspon zatial). Cize ekologicnost je zhruba O.K., ale za velku cenu. Ved napr. sucasne plynove karosy - cital som kdesi, ze naklady na reko a plynofikaciu nasich karos (kratka) su zhruba taketo: cca 3mil Sk rekonstrukcia vsetkeho okrem pohonu na plyn + 1,4mil Sk prave ta reko na plyn. Mne osobne sa to zda neekonomicke, ale DP tvrdi, ze naklady sa vratia tusim do 3, ci 4-ch rokov (na palive - teda porovnanie s naftovym busom. Porovnanie s tbusom, ci elinou som nikde nenasiel). Lenze, (ale to je specificky problem BA) tu sa autobusy nejako malo/zle/vobec (nehodiace sa vyciarknite) udrzuju, takze tie karosy vyzeraju dost zle uz po roku, dvoch prevadzky.
Eliny nie su zle v kopcoch - ich hlavna vyhoda je vo velkokapacitnosti, oddelenom telese (ak sa to teda tak postavi) - teda nestoji v zapchach, dlhej zivotnosti - dnesne eliny su 20rokov stare a su v dobrom stave (pre porovnanie najstarsie busy maju max. 10rokov a sami mozete vidiet, ako vyzeraju, ono u nas aj 2-4 rocne vyzeraju uboho). Skusim zistit, aky je max. uhol stupania, ktore su schopne napr nase T3 a K2 vysplhat (no - mozno by stacili T3, ci T6A5 :-)).
Turbo: ten popis brzdenia elin bol dobry - urcite to nebolo iba klf-ovi