VozidláElektričky › ČKD Tatra T3

T3/II.CS #251 v stave po dodaní
T3/II.CS #251 v stave po dodaní
T3/IV.CS #324<sub>II</sub> v stave počas prevádzky
T3/IV.CS #324II v stave počas prevádzky
T3/V.SU #261<sub>II</sub> v stave počas prevádzky
T3/V.SU #261II v stave počas prevádzky
T3/VI.SUCS #424 v stave počas prevádzky
T3/VI.SUCS #424 v stave počas prevádzky
T3M (ex T3/II.CS) #258 v stave počas prevádzky
T3M (ex T3/II.CS) #258 v stave počas prevádzky
T3/VI.SUCS #402 po veľkej prehliadke s novým korporátnym náterom
T3/VI.SUCS #402 po veľkej prehliadke s novým korporátnym náterom

Úvod

Električky typu T3 (do septembra 1961 označované ako T III) československého výrobcu ČKD Tatra Praha boli pokračovateľom typu T2 skonštruovaného na základe koncepcie amerických električiek PCC. Ich design navrhol rovnako ako pri type T2 architekt František Kardaus. Vďaka sklolaminátovému obloženiu konštrukcie však boli ľahšie. Aj vzhľadovo sa líšili od svojich predchodcov a namiesto jedného čelného svetla sa objavili dve, zakryté podvozky sa odokryli a koženkové sedadlá boli vymenené za ergonomické laminátové. Nesmrteľné "Tétrojky" boli dodané do 48 miest sveta v počte štrnásť tisíc kusov, čím sa stali svetovým rekordérom.

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet
1. T3/II.CS 243 – 272 1963 1963 – 1964 1969 – 1999 30
2. T3/III.CS 273 – 296 1964 1964 1984 – 1990 24
3. T3/III.CS 297 – 306 1964 1964 1986 – 1999 10
4. T3/III.CS 307 – 319 1965 1965 1986 – 1993 13
5. T3/IV.CS 320 – 323 1966 1966 1986 – 1992 4
6. T3/IV.CS 324 – 335 1966 – 1967 1966 – 1968 1990 – 1995 12
7. T3/V.SU 261II, 268II 1970 – 1971 1970 – 1971 od 1990 2
8. T3/V.CS 266II 1972 1972 1990 1
9. T3/V.CS 229, 239, 267III, 301II – 302II 1975 – 1976 1976 1978 – 1993 5
10. T3/V.SU 229II, 298II 1979 1980 od 2019 2
11. T3/VI.SU 336 – 355 1982 1983 2001 – 2017* 20
12. T3/VI.SUCS 356 – 375 1983 1984 od 2002 20
13. T3/VI.SUCS 376 – 407 1986 1986 od 2014 32
14. T3/VI.SUCS 408 – 414 1987 1988 2016 – 2017 7
15. T3/VI.SUCS 415 – 424 1989 1989 2016 – 2017 10
Spolu 1963 – 1989   192
* Zachovalo sa historické vozidlo

Technické parametre

Dĺžka 14000 mm
Dĺžka so spriahadlami 15104 mm
Šírka 2500 mm
Výška 3028,5 mm (rok výroby 1964 - 1967)
3058,5 mm (od roku výroby 1970)
Pracovná výška 6168 mm
Výška podlahy 874 mm
Rázvor 6400 mm
Počet dverí 3
Počet miest na sedenie 19 + 2 (T3)
22 + 1 (T3 po odstránení stanovišťa sprievodcu, T3CS, T3M, T3SUCS)
29 (T3SU)
24 (T3 Mod)
Počet miest na státie 140 (T3, T3CS, T3M, T3SUCS, T3M)
135 (T3SU)
86 (T3 Mod)
Celkový počet miest 159 + 2 (T3)
162 + 1 (T3 po odstránení stanovišťa sprievodcu, T3CS, T3M, T3SUCS)
164 (T3SU)
110 (T3 Mod)
Pohotovostná hmotnosť 18100 kg
Celková hmotnosť 27400 kg
Elektrická výzbroj ČKD TR 37 (T3, T3CS, T3SUCS)
ČKD TV1 (T3M)
EVPÚ (T3 Mod)
Motor TE 022 (600 V)
TE 033 (600 V - T3 po výmene motora)
ATR200L-4 (600 V - T3 Mod)
Výkon motora 40 kW
50 kW (T3 Mod)
Počet motorov 4
Celkový výkon 160 kW
200 kW (T3 Mod)
Maximálna rýchlosť 65 km/h

Fotografie

Opis

Električky mali modernú konštrukciu s odľahčenými sklolaminátovými čelami. Všetky vozy boli dodané v klasickom vyfarbení - podokenná časť červená, strecha sivo-krémová (krémový náter sa tiahol až nad druhé okno okrem T3/II.CS), zvyšok krémový. Jednotlivé série dodávaných vozidiel sa od seba odlišovali v detailoch.

Električky 1. a 2. série mali hrubú kovovú priečku v tretine okien, koženku pri oknách, tyče boli zafarbené krémovo, sklá na dverách umiestnené excentricky a medzi prvými a druhými dverami sa nachádzalo stanovište pre sprievodcu. Koženkové sedadlá boli v usporiadaní 1 + 1. Mechanizmus otvárania dverí mal zaoblený kryt a vodiaca lišta dverí bola rovná. Celý kryt mechanizmu bol biely, na otváracej časti bolo umiestnené oválne svetlo dverovej výstrahy "Nevystupovať". Rovnaký typ svietidla bol na strope nad dverami, kde slúžilo ako núdzové osvetlenie. Kabína vodiča pozostávala zo zásteny z hliníkových uchytení a plexiskla. Vetranie zabezpečovali veľké laminátové strešné vetráky s otváraním pomocou skrutky. Na čelách a bokoch sa nachádzali ozdobné hliníkové lišty a na zadnom čele vodorovne umiestnené koncové svetlá. Pri stredných dverách sa nachádzali výklopné schodíky na strechu. Nemali zasklené čelné označenie linky (tabuľa s číslom linky sa vkladala zvonku do držiaka), za sklom bola iba žiarovka podsvieťujúca tabuľu s číslom linky. Nad čelným sklom bol umiestnený odkvap. Prvá séria mala čelné sklo iba dvojdielne, druhá už trojdielne.

Električky 3. - 4. série sa veľmi od električiek 2. série neodlišovali. Zmenila sa iba veľkosť posuvnej časti okien.

Električky 5. - 6. série sa oproti predchodcom líšili tým, že už mali zvislo umiestnené koncové svetlá.

Električky 7. - 10. série sa oproti predchodcom líšili tým, že mali už tenkú hliníkovú priečku cez okná, tyče boli zafarbené sivou farbou, sklá na dverách boli symetrické, nemali stanovište pre sprievodcu a mali veľké plechové strešné vetráky s pákovým ovládaním. Výklopné schodíky na strechu sa od tejto série premiestnili k zadným dverám. Výrez pre dvere už nebol zaoblený, ale hranatý. Mechanizmus otvárania dverí dostal rovný kryt a vodiacia lišta dverí sa zmenila do tvaru písmena V. Svetelná výstraha "Nevystupovať" sa premiestnila na spodok krytu a dostala tvar "slzičky". Pri oknách už nebola nalepená koženka, pretože pod ňou pri starších sériách prebiehala korózia.

11. séria už mala zasklenú čelnú tabuľku, usporiadanie sedadiel 2 + 1 a sedadlá na zadnej plošine. Vodiča od cestujúcich začala deliť uzavretá kabína s posuvnými dverami, všetky časti zadnej steny kabíny boli vybavené priehľadnými plexisklami. Z predného čela odstránili odkvap nad čelným oknom.

Električky 12. série dostali hranaté smerovky, obrysové a brzdové svetlá, strešné vetráky sa zmenšili, pričom však pákové ovládanie zostalo. Sedadlá opäť výrobca umiestnil v usporiadaní 1 + 1. Spodná časť krytu ovládania dverí mala krémovú farbu. Úzka stena kabíny vodiča pri predných dverách už bola celá plná, bez plexiskla. Od tejto série bol na zadnej plošine pod oknom montovaný riadiaci panel so základnými funkciami pre cúvanie.

13. - 15. séria sa od predchádzajúcej líšila v ďalších detailoch. Na zadné čelo pribudli tri svetlá (spätný chod a 2 ukazovatele magnetickej brzdy), svetlá dverovej výstrahy dostali valcový tvar, núdzové svetlá nad dverami sa zmenili na hranaté. Tlačidlo záchrannej brzdy bolo umiestnené už len pri stredných dverách. Zmenila sa aj kabína vodiča, stena kabíny na ľavej strane za vodičom už nemala priehľadné plexisklo, nakoľko sa sem umiestnil odpojovač napätia 600 V. Reproduktor z tejto steny sa premiestnil nad bočné okno.

Úpravy

V 1970-tych rokoch sa začali odstraňovať ozdobné lišty, pretože sa pri opravách často lámali. Po roku 1978 bola z električiek prvých štyroch sérií odstraňovaná koženka z medziokenných priestorov. Vozne zároveň dostali nový riadiaci pult a sedadlá.

Prvé generálne opravy sa začali vykonávať v roku 1981. V tom istom roku boli v DP Brno zrekonštruované vozidlá #243II, 258, 289III, 291III, 292II a 309II na typ T3M, pričom dostali tyristorovú výzbroj TV1. Je potrebné podotknúť, že k pri vývoji tejto výzbroje poslúžila ČKD Trakce električka #263 už v roku 1969, ešte pred odovzdaním DP. Jej jazdné skúšky prebehli v sieti DP Praha.

V rokoch 1999 až 2000 bolo v ŽOS Zvolen, a. s., zmodernizované vozidlo #359 na typ T3 Mod. Ten dostal výzbroj Elektrického výskumného a projektového ústavu Nová Dubnica s asynchrónnymi motormi. Po modernizácii sa ukázalo, že použitie tejto výzbroje bolo nešťastným krokom a len s veľkými problémami a zdržaním sa vozidlo podarilo uviesť do premávky - nie však na dlho. Od roku 2005 je dlhodobo odstavené vo vozovni.

V rokoch 1999 až 2001 prešlo v dielňach vozovne Bardejovská generálnou opravou vozidlo #361. Na vozidle bola vymenená kabeláž, opravená pôvodná elektrická výzbroj, dosadený polopantograf Lekov EPDE 01-2600, modernizovaný interiér - dosadené nové čalúnené sedadlá značky EMAR, nové madlá a kabína vodiča. Do vozidla bol namontovaný optický informačný systém BUSE. V podobnom rozsahu sa oprave podrobili aj vozidlá #337 (v 2004) a #364 (v 2006, s informačným systémom EM-TEST a s obnovou pôvodného pantografu). Strednou prehliadkou k električke #361 prešla #414, ktorej bol dosadený polopantrograf Lekov EPDE 01-2600 a optický informačný systém BUSE. Všetky tieto vozidlá pri opravách boli nalakované do tmavotyrkysovo - bieleho náteru.

Postupne sa zmodernizovali tieto "Tétrojky":
  • Typ T3M
    • 1981: 243II, 258, 289III, 291III, 292II, 309II
  • Typ T3Mod
    • 1999 - 2000: 359

Zaujímavosťou je veľká prehliadka vozidiel #417 a 418 v roku 2006. V rámci nej obe vozidlá dostali zväčšený výrez pre inštaláciu displeja na prednom čele, avšak ich inštalácie sa už nedočkali.

Medzi električky upravené na pracovné vozidlá patrili vozy #100 (ex 261II), 101 (ex 298). 101II (ex 298II), 102 (ex 271) a 112 (ex 102II, 229II).

Do električiek sú od roku 2008 postupne pri stredných a veľkých prehliadkach montované tlačidlá samoobslužného otvárania dverí. Do niektorých vozidiel sú inštalované aj elektronické informačné tabule.

Prevádzka

Električky T3 jazdili na všetkých električkových linkách a až do konca ich pravidelnej prevádzky ich bolo možné stretnúť na každej z prevádzkovaných električkových liniek okrem linky 5.

Električky spočiatku premávali samostatne, neskôr sa začali spájať do dvojvozňových súprav. V rokoch 1979 až 2001 premávali na linkách R aj trojvozňové súpravy. Neskôr premávali aj ako súpravy aj ako sólo vozne, podľa prevádzkových potrieb boli niektoré sólo vozne spájané alebo súpravy rozpájané. Od roku 2006 boli všetky električky (aj B-vozne súprav) schopné samostatnej prevádzky.

Vyraďovanie a likvidácia

Vyraďovanie sa začalo už v roku 1969 vďaka odpredaju vozidla #263 Dopravnému podniku hl. mesta Prahy.

V rokoch 2001 až 2004 bolo postupne odstavených 32 električiek, z ktorých už mnohé boli vyradené a zlikvidované.

Vyradenie posledných 55 kusov električiek T3 prebehlo v rokoch 2014 až 2016 v súvislosti s nákupom električiek Vario LF2+. Tieto vozidlá boli odpredané a po generálnej oprave slúžia v mestách Kyjev a Mariupol.
Meracie vozidlo #101/II bolo po niekoľko ročnom chátraní zlikvidované koncom roka 2019.

Katalóg vozidiel

325II 244 245 246 269III 266III 249 256III 254II 287II 304II 317II 255 243II 285II 258 320II 260 268III 316II 263 264 265 294III 273III 263II 269 270 102 272

290III 274 252II 276 277 278 279 280 248III 282 295III 284 259III 286 275II 288 291III 262II 238 308II 293 283II 321II 296

297 101 299 257III 300II 251III 303 309II 305 306

307 292II 289III 260II 323III 312 313 314 315 247II 281II 318 319

250II 253II 310II 322II

327II 324II 335II 332II 284II 328II 331II 326II 333II 330II 329II 334II

100 311II

272II

229 239 267III 302III 301III

112 101II

336 337 338 339 340 341 342 343 344 345 346 347 348 349 350 351 352 353 354 355

356 357 358 359 360 361 362 363 364 365 366 367 368 369 370 371 372 373 374 375

376 377 378 379 380 381 382 383 384 385 386 387 388 389 390 391 392 393 394 395 396 397 398 399 400 401 402 403 404 405 406 407

408 409 410 411 412 413 414

415 416 417 418 419 420 421 422 423 424

Legenda a štatistika

100nevyradené vozidlo: 6 (3,1 %)
336odstavené vozidlo: 4 (2,1 %)
325IIvyradené vozidlo: 186 (96,9 %)
336historické vozidlo: 1 (0,5 %)
102technologické vozidlo: 4 (2,1 %)
325IIevidenčné číslo 325 obsadené 2. krát pri danom type vozidla
Vozidlo môže byť priradené k viacerým kategóriám súčasne, farebne zvýraznená je iba najdôležitejšia kategória.

Prečíslované evidenčné čísla

1.2.3.
243 325II  
247 269III  
248 267II 266III 
250 256III  
251 290II 254II 
252 287II  
253 304II  
254 317II  
256 289II 243II 
257 294II 285II 
259 295II 320II 
261 291II 268III 
262 316II  
266 269II 294III 
267 248II 273III 
268 263II  
271 102  
273 257II 290III 
275 252II  
281 248III  
283 295III  
285 259III  
287 275II  
289 256II 291III 
290 251II 262II 
291 238  
292 308II  
294 273II 283II 
295 259II 321II 
298 101  
300 257III  
1.2.3.
301 300II  
302 251III  
304 309II  
308 292II  
309 289III  
310 260II  
311 323III  
316 247II  
317 281II  
320 250II  
321 253II  
322 323II 310II 
323 322II  
324 327II  
325 324II  
326 335II  
327 332II  
328 284II  
329 328II  
330 331II  
331 326II  
332 333II  
333 330II  
334 329II  
335 334II  
229II 102II 112 
261II 100  
266II 272II  
268II 311II  
298II 101II  
301II 302III  
302II 301III  

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Dispatcher2 #23:
prebieha kurz, teraz bude trocha vonku
#100 opúšťa zastávku OC Optima

Edit: Prepáčte za zlú kvalitu fotografie
Reakcia na: T6A5.3 #21:
do reálnej premávky už určite nezasiahnu
pre mňa bude zázrakom, ak sa niekedy začne pracovať na 336, 359 už mala byť dávno rozobraná, nechápem, načo tento nepojazdný skvost ešte držia... nefungovala v bežnej premávke, tak ako nejaký "historičák" nebude mať veľmi zmysel
plus čoskoro sa bude prerábať zrejme vozovňa, som zvedavý, kde tie vozy chcú "dočasne" dať
Reakcia na: Bmpeer #20:
A plánuje sa ich spojazdnenie?
Reakcia na: T6A5.3 #19:
Pretože nie sú vyradené.
Prečo sú 336, 359, 381, 383 ešte stále vedené ako odstavené, aj keď už nejazdia 5 rokov (336 a 359 už asi 15)
Reakcia na: Matejo #16:
Žiadne.
Posledné červeno-krémove vozy boli 381+383, tie skončili ešte niekedy v roku 2015.
Ktoré T3 jazdili v krémovo-červenom prevedení až do konca prevádzky T3 v Košiciach, čiže do februára 2016?
Spriahanie do súprav u vozov T2 a T3 bolo po úprave el. výzbroje T2 teoreticky možné. Skúšalo sa to v Brne, ale pravidelne na linky také súpravy neboli nasadené. Hlavný problém bol v dynamickom nevyvážení, vozy T2 sú o poznanie ťažšie než T3, v súprave to malo zlé jazdné vlastnosti. Hovoril som o tom s človekom, ktorý to realizoval, povodne mali byť T2 ako druhé vozy v takých súpravách.
V polovine 80-tych rokov boli T2 pri velkých opravách modernizované dosadením čela a stanovišťa vodiča typu T3. U niektorých, ale nie všetkých vozov vymenené aj zadné čelo. Takéto vozy boli často spriahované s neupravenými T2, pre laika to mohlo budiť dojem zmiešanej súpravy z dvoch typov (priznám sa , že aj mňa to vtedy na chvílu zmiatlo, ked som to videl poprvý krát).
Táto úprava "modernizácia" T2 bola vykonaná aj v Košiciach na niekolkých vozoch.
Reakcia na: afeno #11:
Pardon, Kvazar som myslel.
Reakcia na: Dispecer #12:
a Praha, Olomouc, Ostrava, Riga... 😊 https://transphoto.ru/list.php?t=1&cid=101&sort=start
Reakcia na: Matejo #8:
Ak sa dobre pamätám, v Charkove by mali byť len pôvodom bratislavské T3.
Reakcia na: Matejo #10:
Pars Nova nekupovala žiadne električky z Košíc.
Reakcia na: afeno #9:
Ani cez Pars Novu? Či to sa tu nevie.
Boli niektoré Košické T3 odpredaané do Charkova?
Reakcia na: Matejo #6:
V pôvodnom stave nie. Ale väčšina T2 bola v priebehu času prekopaná na výzbroj TR37, rovnakú ako T3 a takto to už mohlo bez problémov premávať. Napr. v Brne takéto súpravy jazdili bežne a nie som si úplne istý, či nie aj v Ostrave.
Bolo by možné spojiť T2 a T3 do dvojičky?
Reakcia na: 4004 #3:
Dakujem ?