Koncepcia a mobiliár zastávky nebudú ani po rekonštrukcii ideálne.
Frekventovaná zastávka Dom umenia bola zrekonštruovaná v rámci projektu IKD a koncom roka 2015 odovzdaná opäť do prevádzky. Projekt IKD síce zlepšil parametre tratí a čiastočne aj zastávok, no od kvality riešení v západnej Európe, vyznačujúcich sa najmä ergonómiou, má ďaleko.
Z jedného prístrešku na infopanel nedovidíme, druhý ho zacláňa
Nedostatkom zastávok zrekonštruovaných v rámci projektu IKD sú prístrešky. Vo všeobecnosti to platí pre väčšinu zastávok – ako najvypuklejší problém sa javí ich veľkosť a nevhodné umiestnenie. Na nástupištia zastávky pri Dome umenia boli osadené prístrešky strednej veľkosti (typ B), teda rovnaké, ako napríklad pri Hlavnej pošte v smere na Staničné námestie. Je pritom zaujímavé, že na celej stavbe IKD nebol vôbec použitý prístrešok typu A (veľký prístrešok) tvorený dvoma modulmi prístrešku typu B. Vo Francúzsku, domovskej krajine použitých prístreškov, sa pritom typ B používa na málo frekventovaných zastávkach autobusov. Električkové zastávky bývajú vybavené prístreškami veľkokapacitných konštrukcií, teda nie zdvojenými.
Vybavenosť a parametre zastávkového mobiliáru by sa mali v prvom rade odvíjať od prieskumov vyťaženosti liniek prechádzajúcich cez zastávku. Či boli takéto prieskumy vykonané a do akej miery sa na ne pri tvorbe projektu IKD prihliadalo, to zo zverejnených dokumentov nie je jasné.
Na nástupišti v smere na Námestie osloboditeľov bol navyše prístrešok osadený do jeho „zadnej“ časti, do miesta od označníka vzdialeného približne 40 metrov. Keďže jedným z tromfov modernizácie malo byť umiestnenie elektronických zastávkových informačných tabúľ, je preto aj pri neuvažovaní nepraktickej polohy vzhľadom na frekvenciu spojov a dĺžky košických električiek ťažko pochopiteľné, prečo sa prístrešok ocitol práve v takejto polohe. Cestujúci skrývajúci sa pred nepohodou počasia na informačnú tabuľku jednoducho nedovidia.
Na náprotivnom nástupišti sa stretávame s opačným extrémom. Prístrešok bol naprojektovaný v tesne blízkosti označníka tak, že úplne zacláňa výhľad na informačnú tabuľu.
Dom umenia, smer Námestie osloboditeľov – na prečítanie najbližších odchodov od prístrešku budú cestujúci potrebovať orlí zrak
Dom umenia, smer Námestie Maratónu mieru – zastávkový informačný displej je zakrytý konštrukciou prístrešku
Medzery v zábradlí ako neoficiálna alternatíva ku svetelnej križovatke
Atypicky tvarované nástupište je od cestnej komunikácie po celej svojej dĺžke lemované zábradlím vyplneným tvrdeným dvojsklom. Jeho primárnou funkciou by malo byť zabránenie prístupu na nástupište z priestorov mimo oficiálnych priechodov pre chodcov. Okrem iného zabraňuje ošpliechaniu čakajúcich cestujúcich autami, a keďže v rámci mobiliára sa nerátalo s osadením opierok, tak bude zrejme slúžiť aj na opieranie sa.
Hoci v projektovej dokumentácii pre dlhšiu časť nástupišťa jasne vidíme vyprojektované súvislé zábradlie s dĺžkou 43 metrov, realita je v skutočnosti iná. Zábradlie je na dvoch miestach prerušené kvôli stromom – s medzerami so šírkou približne 1,5 metra, ktoré dovoľujú relatívne jednoduché „prešmyknutie“ sa na nástupište. Podobné medzery sú aj z oboch strán prístrešku.
Keďže zastávka Dom umenia nebola riešená ako združená s autobusovou zastávkou a nijakým spôsobom nedošlo k zlepšeniu možnosti prestupu z autobusov na električky v smere na Námestie osloboditeľov (napríklad zriadenie ďalších vstupov na nástupište), cestujúci si budú hľadať svoje a čo najkratšie cestičky medzi oboma zastávkami. Veď pri prestupe z autobusu na električku je potrebné prekonať svetelnú križovatku a prejsť až 200 metrov.
Projekt IKD v tomto prípade premárnil šancu zriadiť v tomto mieste združenú zastávku autobusov a električiek ako alternatívu k nie práve najkomfortnejšiemu rozmiestneniu nástupíšť na Námestí osloboditeľov. Ďalším prínosom k obslužnosti južného okraja historického centra mohol byť vznik zastávky autobusov v smere ku Krajskému súdu. Bohužiaľ, nestalo sa.
Medzera v zábradlí značne zjednodušuje prístup na nástupište mimo vyznačený priestor.
Namiesto združenej zastávky či aspoň zlepšenia peších ťahov budeme aj naďalej svedkami nebezpečného hazardovania pri prechádzaní mimo vyznačený priechod.
Riadený priechod pre chodcov krížom cez trať
Prinajmenšom neštandardný je priechod pre chodcov vedúci zo severnej strany Štúrovej ulice na nástupište smer Námestie Maratónu mieru a ďalej na náprotivné nástupište. Priechod je aj na úseku medzi dvoma nástupišťami riadený svetlenou signalizáciou, navyše je vyznačený aj vodorovným dopravným značením (tzv. zebrou).
Prílišná pretechnizovanosť tohto riešenia spočíva v použití svetelnej signalizácie na úseku, kde by mal chodiť križovať električkovú trať. Semafor na tomto mieste nebude fungovať v cykloch, červená chodcom zasvieti len keď sa bude blížiť električka, väčšinu času budú mať signál „voľno“.
„Zebra“ krížom cez koľaje môže v čase, keď bude svetelná signalizácia mimo prevádzky (víkendy, sviatky, okrajové režimy, noc a podobne), privodiť chodcom falošnú domnienku, že majú na prechode prednosť, čo však nie je pravda.
Ako oveľa vhodnejšie, účelnejšie a menej technokratické riešenie sa javí koncepcia tohto prechodu ako neriadeného a bez „zebry“.
V Košiciach sa projektanti zastávok spoľahli na techniku...
...vo švajčiarskom Zürichu stavili na menej pretechnizované a účelné riešenie
Záver
Takmer tridsaťročná prevádzka zastávky Dom umenia od jej poslednej modernizácie sa značne podpísala pod jej technický stav. Nástupné ostrovčeky i samotná trať boli v dezolátnom stave nedôstojnom pre druhú dekádu 21. storočia. Realizáciou projektu IKD bola zastávka daná do podstatne reprezentatívnejšieho a estetickejšieho stavu.
Všetky naše výhrady ku riešeniu zastávky už onedlho preverí prax bežného dňa. V nasledujúcich minimálne štyroch rokoch čakajú Košice ďalšie rekonštrukcie električkových tratí a preto veríme, že kompetentní pracovníci mesta a dopravného podniku vyhodnotia všetky nedostatky tak, aby sa pri ďalších projektoch už neopakovali a aby priblížili košické zastávky bližšie ku moderným parametrom.
