Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tak som konečne navštívil Košice. Na tunajšiu MHD som tu čítal veľa nagatívneho, tak som bol zvedavý, čo predvedie mne. Hneď prvá vec, ktorú som zaregistroval, ma dostala do kolien a spôsobila mi dýchacie problémy, boli NA PÍSACOM STROJI KLEPANÉ zastávkové CP. To by ma zaujímalo, ako dlho vopred sa takto musia pripravovať zmeny CP väčšieho rozsahu.
Po stabilizácii zdravotného stavu som nastúpil do nabližšieho električkového spoja a takmer mi vyhŕkli slzy z očí pri pohľade na označovače JCL, ktoré by som očakával skôr v nejakom dopravnom múzeu a nie v súčasnej MHD. Razom som sa cítil tak o 15 rokov mladší...
Nasledovali dve jazdy Solarisom SU15. Výborné vozidlo, ale malo zopár nedostatkov: nedostatočný pomer kapacita/počet dverí, chýbajúce vodorovné tyče, nevhodne umiestnené hodiny (zakrýva ich zvislá tyč) a nedostatočná hlasitosť hlásenia zastávok. Počas jazdy ma šokovala ďalšia vec - označníky autobusových zastávok. Nevzhľadné, vo veľkom počte len kus tyče s CP.
Potom som si zobral na mušku trolejbusovú „sieť“. Myslel som si, že som netrafil vhodného vodiča, lebo samotná jazda a manévrovanie s vozidlom mu robilo veľké problémy. Ale ani po prestúpení to nebolo oveľa lepšie. Aj po rovnej trati stále rýchlosti max. 40 km/h, takže cesta z jednej konečnej na druhú sa javila ako nekonečne dlhá. Dospel som k názoru, že košický trolejbus je vyslovene prekážkou cestnej premávky. Aj autobusy idúce rovnakým smerom ho všetky do jedného predbiehali. Z jednej bočnej ulice sa pripojil autobus L36 a po krátkom čase sa stratil v premávke pred nami. Po príchode môjho trolejbusu na spoločnú konečnú už tam stál a čakal na ďalší spoj... Odtiaľ som využil pristavený Novoplan k presunu k električkovej trati.
Na zastávke som objavil garantované spoje na L9. Trafil som ale presne polčas medzi nimi, tak som išiel pátrať do opačného smeru. Kým som sa stihol cez značne nekoordinovane organizovanú CSS premiestniť až k protismernému označníku, sa v pôvodnom smere objavilo NP KT-čko... Následoval beh cez viacero červených. Vďaka chvíľke strpenia mi vodič neušiel rovno spred nosa, takže som si predsa len mohol vychutnať jazdu v tomto type. Tu sa mi veľmi páčili poťahy na sedačkách.
Nemohol som si samozrejme nechať ujsť jazdu po rýchlodráhe k USS. Jazda v preplnenej sólo T6 stálou rýhlosťou 60 km/h si vyžadovala množstvo energie na elimináciu priečnych kmitov, vznikajúcich na nekvalitnom zvršku. Rýchlodráha teda nie je veľmi výstižný názov. Zakrivenie koľajníc je viditeľné voľným okom aj bez pozornejšieho skúmania.

Z ďalších vecí, ktoré som postrehol, spomeniem:
- nezrovnalosti v označení smerov na transparentoch a v CP
- okrem Solarisov som v žiadnom inom vozidle nezaregistroval hlásenie zastávok
- z okna môjho dopravného prostriedku som stále pozoroval množstvo Solarisov (čakal som, že v takom veľkom meste sa ich počet viacej „stratí“)
- nie práve dobrý stav koľajového zvršku, hlavne v oblúkoch
- na dobrej úrovni je informovanosť o tarife a sieti liniek (aj keď značne starý dátum evokuje neaktuálnosť informačných materiálov)
- veľmi sa mi páčili farby na vozidlách MHD, z ktorých celkový dojem bol ale narušený striekanými popismi a ev.číslami

Možno pre miestnych som tu spomínal veci dôverne známe, ale pre mňa nie, tak to berte s rezervou. Miestne názvy neuvádzam, lebo som si ich za takú krátku dobu nestihol s presnosťou osvojiť. Pre krátkosť času som bohužiaľ nestihol prejsť viacej trás ani vystriedať viacej vozidiel.