Všetkým prispievateľom na stránku ke.imhd.sk prajem príjemné prežitie Vianočných sviatkov.
Nechcem Vám kaziť náladu a aj času na prispievanie mám menej ale to neznamená, že všetko funguje ako má. Našiel som tu odkaz ešte zo 17.12. od Dimiho na jeho stránku www.trolejbus.sk, kde sú zaujímavé príspevky jeho a eMareqa k mestskej doprave a k záujmu Eurobusu (Tempusu) o MHD. Sú v nich položené otázky s ktorými sa stotožňujem aj ja. Prekvapilo ma, že na to boli minimálne reakcie.
DPMK v tomto meste funguje od roku 1981 a čo nevidieť oslávi 120 rokov svojej činnosti. Byť zamestnancom podniku bolo cťou. Vodič, sprievodca či revízor bol oblečený v uniforme a nosil ju s hrdosťou rovnako ako železničiar. Nebolo to však len tým, že mal na sebe uniformu. Aj pre zamestnávateľa to bol človek, ktorý vytváral obraz firmy (dnes sa tomu hovorí imidž) a tak si ho aj vážil. O vodičovi MHD sa hovorilo, že to je „ pán vodič “. V posledných rokoch sa z neho stal ľudský zdroj, ktorý vytvára hodnoty pre „vyvolených“ bez vzťahu k podniku. Chceli by ste lepší plat a normálne pracovné podmienky ? Veď takých tu nepotrebujeme. Rob, koľko vládzeš alebo choď. Veď na tvoje miesto čakajú zástupy nezamestnaných, čo budú ochotní robiť aj za menej a za horších podmienok. Poprípade tu prinesieme tisíce Ukrajincov (2003) resp. Rumunov a Bulharov (2006). Nestalo sa a tak tu máme novú hrozbu. Eurobus ( a či Tempus). V skutočnosti nič nové, ale dlhodobý záujem. Nie o dopravu, ale o dotácie z mestského rozpočtu. Či už sa jednalo o privatizáciu dielenskej činnosti s následnou fakturáciou dopravnému podniku, ktorý by to aj tak zaplatil z dotácií mesta alebo „záujem“ o najvyťaženejšie mestské linky a aj to len v špičke, kde žiadna strata nehrozí a k tomu samozrejmé očakávanie dotovania „ vykázanej “ straty.
Verím tomu, že vedenie mesta postaví na vyššiu latku záujem mesta a zdravý rozum nad osobný záujem niekoľkých jednotlivcov a nedovolí rozbiť tento podnik, za ktorý nesie plnú zodpovednosť. Len hlupák dokáže uveriť tomu, že keď z gulášu vyberiem na jednu kôpku mäso a na druhej ostanú len zemiaky s vodou, v ktorej sa to mäso vyvarilo, že je na oboch kôpkach to isté. Mestská doprava robí službu mestu, teda to čo je vo verejnom záujme a teda to na čo sa obyvatelia tohto mesta skladajú aj svojimi daňami. To je to z čoho sa odčlení dotácia na dopravu. Zisky na niektorých lukratívnych linkách musia kompenzovať straty na menej vyťažených, ale tiež potrebných linkách.
V Eurobuse sa podarilo odsunúť odborové orgány zastupujúce práva zamestnancov na vedľajšiu koľaj. Prvoradý je zisk a vysoké príjmy pre tých pár ľudí, ktorí to organizujú ako aj podpora tých politických strán, ktoré to umožnili. Radi by to urobili aj v DPMK, a.s. a ľudí, ktorí upozorňujú na porušovanie základných práv zamestnancov v tomto systéme netreba. Problém je v tom, že sa takto ohlúpnuť nechali mnohí samotní zamestnanci v presvedčení, „ šak dajak budze a podnik i tak muši “.
Verím však, že ešte nepovedali posledné slovo.
Vlado Stankovič
Nechcem Vám kaziť náladu a aj času na prispievanie mám menej ale to neznamená, že všetko funguje ako má. Našiel som tu odkaz ešte zo 17.12. od Dimiho na jeho stránku www.trolejbus.sk, kde sú zaujímavé príspevky jeho a eMareqa k mestskej doprave a k záujmu Eurobusu (Tempusu) o MHD. Sú v nich položené otázky s ktorými sa stotožňujem aj ja. Prekvapilo ma, že na to boli minimálne reakcie.
DPMK v tomto meste funguje od roku 1981 a čo nevidieť oslávi 120 rokov svojej činnosti. Byť zamestnancom podniku bolo cťou. Vodič, sprievodca či revízor bol oblečený v uniforme a nosil ju s hrdosťou rovnako ako železničiar. Nebolo to však len tým, že mal na sebe uniformu. Aj pre zamestnávateľa to bol človek, ktorý vytváral obraz firmy (dnes sa tomu hovorí imidž) a tak si ho aj vážil. O vodičovi MHD sa hovorilo, že to je „ pán vodič “. V posledných rokoch sa z neho stal ľudský zdroj, ktorý vytvára hodnoty pre „vyvolených“ bez vzťahu k podniku. Chceli by ste lepší plat a normálne pracovné podmienky ? Veď takých tu nepotrebujeme. Rob, koľko vládzeš alebo choď. Veď na tvoje miesto čakajú zástupy nezamestnaných, čo budú ochotní robiť aj za menej a za horších podmienok. Poprípade tu prinesieme tisíce Ukrajincov (2003) resp. Rumunov a Bulharov (2006). Nestalo sa a tak tu máme novú hrozbu. Eurobus ( a či Tempus). V skutočnosti nič nové, ale dlhodobý záujem. Nie o dopravu, ale o dotácie z mestského rozpočtu. Či už sa jednalo o privatizáciu dielenskej činnosti s následnou fakturáciou dopravnému podniku, ktorý by to aj tak zaplatil z dotácií mesta alebo „záujem“ o najvyťaženejšie mestské linky a aj to len v špičke, kde žiadna strata nehrozí a k tomu samozrejmé očakávanie dotovania „ vykázanej “ straty.
Verím tomu, že vedenie mesta postaví na vyššiu latku záujem mesta a zdravý rozum nad osobný záujem niekoľkých jednotlivcov a nedovolí rozbiť tento podnik, za ktorý nesie plnú zodpovednosť. Len hlupák dokáže uveriť tomu, že keď z gulášu vyberiem na jednu kôpku mäso a na druhej ostanú len zemiaky s vodou, v ktorej sa to mäso vyvarilo, že je na oboch kôpkach to isté. Mestská doprava robí službu mestu, teda to čo je vo verejnom záujme a teda to na čo sa obyvatelia tohto mesta skladajú aj svojimi daňami. To je to z čoho sa odčlení dotácia na dopravu. Zisky na niektorých lukratívnych linkách musia kompenzovať straty na menej vyťažených, ale tiež potrebných linkách.
V Eurobuse sa podarilo odsunúť odborové orgány zastupujúce práva zamestnancov na vedľajšiu koľaj. Prvoradý je zisk a vysoké príjmy pre tých pár ľudí, ktorí to organizujú ako aj podpora tých politických strán, ktoré to umožnili. Radi by to urobili aj v DPMK, a.s. a ľudí, ktorí upozorňujú na porušovanie základných práv zamestnancov v tomto systéme netreba. Problém je v tom, že sa takto ohlúpnuť nechali mnohí samotní zamestnanci v presvedčení, „ šak dajak budze a podnik i tak muši “.
Verím však, že ešte nepovedali posledné slovo.
Vlado Stankovič
Vladislav 48