Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja netvrdím, že DPMK má unifikovaný park. Ale už niekoľko možno tento trend pozorovať. Budúcnosť nekoľajového vozidlového parku je v znamení jazvečíka. Zatiaľ sa kupujú aj Karosy, ale ich počet postupne klesá a ustupujú Solarisom. Je to logické, mesto nie je také bohaté, aby si mohlo dovoliť výhradne nízkopodlažné vozidlá a ak vieš koľko stojí obyčajná Karosa, tak určite vieš aj to, že je to elegantný spôsob ako preklenúť obdobie, kým bude možné obnovovať Solarismi celý vozidlový park. Iné značky už vôbec neprichádzajú v budúcnosti do úvahy.

Ak si čítal aj iné diskusie, ale aspoň históriu tejto, tak vieš, že ja som bol vždy odporcom Solarisov Urbino 15 a spôsobu ich vypravovania na linky v Košiciach.

no som pocul ze neskor vznikli este 2 prestavbou povodnych Kosickych vozidiel.

To MV DZMK su vlastne stavby DZMK v casoch 1948 - 1952. Tych bolo 8, alebo nie?

T1-11
T2-31
T3-182+3 (pre ZSSR)
KT8-40
T6-30
MV z Prahy-48
MV1913-18
MV DZMK-10
MV 1920-4
VV1913-10
Nakl.doprava-3+7
Akurat som nezapočital jednu T3 a 103,104...takže spolu 399 ?

EŠTE K VLEKOM
Minimálne jeden pražák sa dožil konca . Ináč Györy boli zachovalejšie, masívnejšej konštrukcie. Skrine Ringhofferov neboli velmi dobre riešené, problémy s nimi boli od počiatku už v Prahe, prehnuté strechy, slabé okenné stlpky...

A ako si sa k tomu dostal ????
Počítajme:
T1-11
T2-31
T3-182 (+ 261/II*,219/II,219/III...)*SU dvojdverová
KT8-40 (539 šla rovno do Miškolca)
T6-30
Dvojnáp.-41 včetne103,104 (nepočítam pražáky, ktoré nikdy neboli zaradené, asi 25)
Vleky- okolo 20 včetne ex mv
Mot.nákl-3
Vl.nákl-3

Presne tak, súhlas 100%

Áno je to skoro presne, 118 určite, je na fotke, a 121(alebo nad120) tiež bol. Bol aj 100(ex mvGy.-je na fotke) Vlečňáky boli doplňované(ex mv) a rušené priebežne, takže číselné rady nemusia naisto sedieť, naviac už vtedy sa občas robili "číselné rošády" (u mv prekázatelne).

Prechod mycou linkou je manipulačný pojazd, nikto by nepovolil takto prevádzku s cestujúcimi, opakujem, pokial by tam bola trolej, tak nemá význam znižovať napatie. Pokial by pamiatkári ani za boha nedovolili trolej a niekto chcel postaviť električku na bat. ,tak najjednoduchšie sú staré T3 (znížené napatie cca 400V a odpojený mg, alebo T6 s modif. meničom. (ale spomínal som aj mimozemšťanov )

Pri 18-tich typoch sa o unifikácii hovoriť nedá. Tak pestrý park nemá žiadne mesto v cz a sk. Naviac sa budú kupovať SU18, a odhadujem, že aj Karosy 9xx. To, že sa niekto na nejakej porade toho roku rozhodol že "sa bude unifikovať" ,pravdepodobne zo zúfalstva dielenského personálu ad, tak možno práve začal unifikáciu nejakým článkom v novinách. Ten počet typov je pre údržbu neúnosný.
Napríklad sa ukazuje že SU15 nebolo najlepšou volbou (viď dávnejšie príspevky) -ako malý bus je príliš velký, ako velký zas príliš malý a zdržuje nástup pretože má len 3 dvere .
Hneď sa mali kupovať SU18.

Tak vdaka mne to nie je, ale vdaka d3k0, ktory to tu musel nahodit, lebo ja by som taku blbost urcite nedal

Oprava - neuviedol som KT8 #500 a T6 #600...

Podľa mojich vypočtov mali Košice 396 voznov elektrickej dopravy a okolo 915 autobusov.

To není pravda. Tlačítko průjezd mycím strojem pouze přemosťuje ochrany. Nic víc. Konkrétně jízdu pod sníženým napětím umožňuje přemostěním pomocného kontaktu SN.

Prepac, nespominam si, ze by som niekde drankal kupu novych trolejbusov. Spominal som horizont troch - styroch rokov ako mozny termin. To neznamena, ze aj tak musi byt.

Len tak mimovoľne mi napadlo, že vozidlá typu T1, T2 a T3 sa číslovali súvisle ( #201-211, 212-242, 243-424) a vozidlá typu KT8 a T6 už majú samostatný číselný rad (501-539 a 601-629).

Ak by sa ev.č. prideľovali aj naďalej kontinuálne, KT8D5 by mali #425 až 464 a T6 by mali #465 až 494.

Od počiatku elektrickej trakcie sa však prideľovali ev.č. po sériách, takže si teraz vezmem príklad, ako by to vyzeralo, ak by sa pre vozidlá typu T1 až T3 prideľovali ev.č. po sériách:
T1- 200 až 210, T2- 300 až 328, T3- 400 až 581, KT- 600 až 649, T6- 700 až 729.

?
No pokiaľ by bola povolená rýchlosť okolo 10 km/h, myslím si, že by to problém nebol. Navyše, čadičové kocky sú urobené tak zle, že aj mladí majú problém po tom chodiť, nieto ešte "oldies". Ešte mi napadá, či by mohlo alebo nemalo byť povolené používanie zvončeka.

Uplne tiche bude akorat vypnute. Ztisit a to dost podstatne se da pomoci nahrady MG statickym menicem trebas SMTK. Pak je odporak skoro uplne potichu. Ale na pesi zone by ticha tramvaj mohla pusobit az nebezpecne. :)) Nasi old spoluobcane ( krabatori ), by ji nemuseli slyset . Takova KT8 je docela ticha . Kor kdyz jede krokem .

Aha, no nevedel som presne, na akom princípe prejazd mycou linkou funguje, tak vďaka za vysvetlenie. Mne nešlo ani tak o to, že by trať nebola v dobrom stave, skôr o to, aby vozidlo bolo pri prejazde pešou zónou úplne tiché (odporáky) a aby bolo zabezpečené, že vodič nebude môcť ísť rýchlejšie. Ale to by sa dalo potom vyriešiť striktným príkazom a sledovaním dodržiavania rýchlosti.

Prave ze KT8/T6 by mohly mit problem se snizenym napetim diky vyzbroji. Nejlip se s tim vyrovnaji ty nejstarsi, tedy T3.

Spinac myci linka slouzi k pojezdu na velmi nizke napeti, tusim okolo 60V . Vypnuty jsou skoro vsechny agregaty, osvetleni, MG, a v podstate cokoliv co jde vypnout. Ochranne obvody jako brzdy jsou napajeny z baterii. Takze pri horsich bateriich , pripadne nejakym nutnym zabrzdeni by se vuz taky nemusel uz rozjet.

Prepinac je sice mozny, ale jak se zajisti ze ho ridici prepnou pri prejezdu na normalni napeti ? On to sice vuz chvili vydrzi, aspon pokud ma kabelaz a vyzbroj OK , ale asi by to nedelalo dobrotu. lepsi je nechat normalni napeti a radsi upravit trat. Pevny loze docela utlumi otresy , drevene prazce taky, navic se kolej da oblozit tlumicimi materialy a da se jimi i podlozit. Pak jsou otresy minimalni.