Ešte jedna zaujímavosť. Navrhované električkové linky mali premávať len v čase špičky. Prekvapuje ma to najmä v dvoch rovinách:
a., spôsob platby za elektrickú energiu, ktorý existenciou pomerne značných poplatkov za odberové maximá priam predurčuje elektrickú trakciu na obsluhu celodenne rovnako atraktívnych cieľov. V priebehu posledných pár rokov sme boli svedkami toho ako v Bratislave a Prešove boli účelovo upravované cestovné poriadky liniek elektrickej trakcie tak, aby rozdiely medzi špičkou a sedlom boli minimálne, t.j. obmedzovali sa električky a trolejbusy v čase špičky a rástli ich výkony v čase sedla (jednorazovým zaplatením odberového maxima je totiž časť aj keď by nespotrebovanej sedlovej energie už vlastne zaplatená). Zvýšené špičkové nároky sa v prípade potreby riešili trhanými službami na paralelných autobusových linkách. Vykázala sa tak úspora na energiách, pričom rozsah dopravnej obsluhy, počet spojov, ponúkanej kapacty atď. ostal nezmenený. Naproti tomu Košice dosť dlho prekvapujúco živili špičkovú trolejbusovú L70 a špičkové navýšenia na mestských električkových linkách (električky do USS musíme zanedbať, lebo tam nejde posilňovať sedlo na úkor špičky) koncentrovali do čoraz kratších časových období. Idea ďalších dvoch len špičkových električkových liniek tento zvláštny trend potvrdzuje aj do budúcnosti.
b., Takmer vo všetkých mestách, no tým viac čím sú väčšie, je možné pozorovať v správaní prúdov cestujúcich určité zrovnomerňovanie počas celého dňa. Dá sa povedať, že vplyvom rôznych spoločenských, ekonomických a iných faktorov sa postupne, kedysi krátka a silná, špička predlžuje a oslabuje. Koniec rannej a začiatok popoludňajšej špičky sa k sebe posúvajú natoľko, že už možno hovoriť o vzraste sedla ako takého, a to dokonca aj podvečer. Aj pod týmto tlakom v rôznych mestách ubúda trhaných služieb a zvyšuje sa podiel celodenných, a to najmä na linkách nosnej dopravy. Aj tu zaráža, že košická doprava tento trend akoby nekopírovala, ba naopak, obmedzenia dopravy sa relizujú len v čase sedla a posilnenia len v čase špičky, čím sa rozdiely stále prehlbujú. Pritom Trieda SNP (linky č. 6 a 9) v čase dopoludňajšieho sedla už dlhé roky vyzerá tak ako najťažšia špička za slávnych budovateľských čias. Cestovanie uvedenými linkami okolo 9-10. hodiny dopoludnia je častokrát o státí v nechutne preplnenom vozni. Čudujem sa teda, že o posilnení doterajšieho prekladového 10min. intervalu v úseku Spoločenský pavilón - Nám. MM sa neuvažuje.
Toľko zatiaľ.
P.S. Aby nevznikol dojem, že kritizujem posilnenie električkovej dopravy, ešte raz podotýkam, že VÍTAM navyšovanie výkonov elektrickej trakcie, akurát sa pozastavujem na tom, či je mierené na tie pravé kritické úseky.
a., spôsob platby za elektrickú energiu, ktorý existenciou pomerne značných poplatkov za odberové maximá priam predurčuje elektrickú trakciu na obsluhu celodenne rovnako atraktívnych cieľov. V priebehu posledných pár rokov sme boli svedkami toho ako v Bratislave a Prešove boli účelovo upravované cestovné poriadky liniek elektrickej trakcie tak, aby rozdiely medzi špičkou a sedlom boli minimálne, t.j. obmedzovali sa električky a trolejbusy v čase špičky a rástli ich výkony v čase sedla (jednorazovým zaplatením odberového maxima je totiž časť aj keď by nespotrebovanej sedlovej energie už vlastne zaplatená). Zvýšené špičkové nároky sa v prípade potreby riešili trhanými službami na paralelných autobusových linkách. Vykázala sa tak úspora na energiách, pričom rozsah dopravnej obsluhy, počet spojov, ponúkanej kapacty atď. ostal nezmenený. Naproti tomu Košice dosť dlho prekvapujúco živili špičkovú trolejbusovú L70 a špičkové navýšenia na mestských električkových linkách (električky do USS musíme zanedbať, lebo tam nejde posilňovať sedlo na úkor špičky) koncentrovali do čoraz kratších časových období. Idea ďalších dvoch len špičkových električkových liniek tento zvláštny trend potvrdzuje aj do budúcnosti.
b., Takmer vo všetkých mestách, no tým viac čím sú väčšie, je možné pozorovať v správaní prúdov cestujúcich určité zrovnomerňovanie počas celého dňa. Dá sa povedať, že vplyvom rôznych spoločenských, ekonomických a iných faktorov sa postupne, kedysi krátka a silná, špička predlžuje a oslabuje. Koniec rannej a začiatok popoludňajšej špičky sa k sebe posúvajú natoľko, že už možno hovoriť o vzraste sedla ako takého, a to dokonca aj podvečer. Aj pod týmto tlakom v rôznych mestách ubúda trhaných služieb a zvyšuje sa podiel celodenných, a to najmä na linkách nosnej dopravy. Aj tu zaráža, že košická doprava tento trend akoby nekopírovala, ba naopak, obmedzenia dopravy sa relizujú len v čase sedla a posilnenia len v čase špičky, čím sa rozdiely stále prehlbujú. Pritom Trieda SNP (linky č. 6 a 9) v čase dopoludňajšieho sedla už dlhé roky vyzerá tak ako najťažšia špička za slávnych budovateľských čias. Cestovanie uvedenými linkami okolo 9-10. hodiny dopoludnia je častokrát o státí v nechutne preplnenom vozni. Čudujem sa teda, že o posilnení doterajšieho prekladového 10min. intervalu v úseku Spoločenský pavilón - Nám. MM sa neuvažuje.
Toľko zatiaľ.
P.S. Aby nevznikol dojem, že kritizujem posilnenie električkovej dopravy, ešte raz podotýkam, že VÍTAM navyšovanie výkonov elektrickej trakcie, akurát sa pozastavujem na tom, či je mierené na tie pravé kritické úseky.
Isidor
Dĺžka v km - 15,5 (po R2 a R3 tretia najdlhšia el. linka)
Jazdná doba (podľa súčasných chronometráží) v min - 41 (najdlhšia)
(Najskromnejšia forma prevádzky:) L1 aj L8 interval 30 min., na Jazere sa prekladajú smerom do aj z mesta do 15 min. intervalu (iný je absolútne neskoordinovateľný s ostatnými linkami, v špičke)
Potrebné vozy - 4x sólo (v extrémnom prípade 3, ale málo reálne)
Ubehnuté km pri prevádzke týchto vozidiel počas jednej špičky (2 hod., teda celkovo 8 spojov) na spomínaných linkách:
výjazdy z vozovne a záťahy - 2 x 4 x 7,7 = 60,4 km
na linkách - 8 x 15,5 = 124 km
spolu - 184,4 km (počas jednej špičky; teda denne 368,8 km)
Samozrejme nastávajú ďalšie otázky, či má zmysel ťahať voz vonku kvôli dvom kolečkám v špičke 2x za deň /nemá/, čo s prestávkami, ako sa skomplikuje obracanie vlakov na Važci, koľko vodičov naviac bude treba atď. atď.
A teraz teoreticky vrátenie L9 alebo L6 na 12/15 min. interval (predprázdninový ešte z r.2000):
pribudnuté spoje na L9 - 15 x 11,9 km = 178,5 km (toto by podľa mňa šlo aj bez zvýšenia počtu vlakov na linke)
pribudnuté spoje na L6 - 15 x 7,2 = 108 km (príp. +1 voz /celodenný/, teda 2 x 4,4 = 8,8; výsledok 116,8 km)
Spolu - 295,3 km
(A prosím upozornite ma na prípadné idiotiny, ktoré som tu popísal ? )
Druhá vec je, že tieto linky jazdia v dvojičkách a teda v prepočte na vozkm by to mohlo vyjsť inak. Stále ale mám pocit (a to aj, alebo hlavne pri dennom cestovaní L6 a L9), že by to bola výrazne užitočnejšia investícia. Spolu s prípadným skoordinovaním prestupov z L9 na L6 a naopak na zast. Spoločenský pavilón by sme v podstate dosiahli aj to, čo linkami 1&8 (a už čoskoro aj tá prestupná tarifa BUDE, chce sa mi veriť), vrátane veľkého darčeka obyvateľom sídliska Terasa...