Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Kompletny policajny spis neexistuje z jednoducheho dovodu, nikto si neurobil kopie alebo sa nepostaral o jeho ziskanie v case vyradenia z evidencie, co sa udialo uplynutim maximalnej casovej lehoty, ktora je/bola tusim 10 rokov. Kopie zaverecnych sprav je vsak mozne doteraz najst v kniznej podobe v DPMK... Mal ju aj vtedajsi dopravny namestnik Arpad Schwartz, ktory mi ju osobne ukazoval po uverejneni mojej reakcie v Kosickom veceri na spomienkovy clanok uvedenej udalosti. Kopiu som si neskor zohnal aj ja a uz po prvom precitani to zavana viacerymi zavaznymi nepresnostami a procesnymi chybami. Podstata a vysledok bol vsak jediny, vodicka zomrela a vtedajsi politicky rezim si nemohol dovolit, aby vyrobok Ceskoslovenskej socialistickej republiky zlyhal po technickej stranke.

Dokumentarny prispevok o nehode na Markize je iba takou spomienkou a vypovedou priamych svedkov rodinnych prislusnikov obeti:
http://archiv.markiza.sk/?31337d=23.05.2007&31337p=30&31337m=1&31337o=10

Aj keby sa vyskusala rekonstrukcia nehody s vreciami plnych pieskom, aj tak by sa nezistila pricina, kedze nikto nevie, co sa vlastne stalo a o co sa pokusala na dost dlhej trase "dolu amfiteatrom". Ak by nechali elektricku ist vybehom, pri rychlosti cca 60 km/h zacne ucinkovat tzv. priprava zrychlovaca, ktora zacne elektricku automaticky brzdit. Nejde o nic zvlastne, to sa len kladky zrychlovaca, ktore na valci pritlacaju medene palce a vyraduju tak odpor az do plneho vykonu zacnu po pretoceni prejavovat opacne a zacina sa brzdenie. Pri tejto rychlosti by k vykolajeniu a vyvrateniu vozidiel urcite nedoslo.

Viaceri svedkovia nehody uvadzaju, ze elektricka zacala dole svahom vyrazne naberat na jazdu a motory zacali vydavat vyrazne vyssi hluk, co by mohlo znamenat, ze vodicka by bud musela po cely cas drzat nohu nadoraz na jazdnom pedali a nepustit ho az do vykolajenia, avsak dalsi svedkovia v okoli kabiny vodica toto vyvracaju tvrdenim, ze vodicka zacala v soku stlacat a prepinat vsetky tlacidla, cize by som sa priklonil k tvrdeniu, ze sa v soku pokusala stale zrychlujucu supravu zastavit. A pritom sa to da tolkymi sposobmi! Stlacenim tlacidla zachrannej brzdy na riadiacom pulte+styri dalsie tlacidla zachrannej brzdy v priestore pre cestujucich - to nikto nestlacil? Vypnutim hlavneho prepinaca - to pri tom prepinani vsetkych tlacidiel prave tento velky a vyrazny prepinac neprepla? Zopli by sa aspon celustove brzdy, ktore aj keby elektricku mozno nezatavili, ale urcite minimalne spomalili. Mozno prepinala aj reverz... V polohe cuvania by to asi urobilo velku neplechu, ale opat jedna z dalsich moznosti... Mozno ma opravia a doplnia skusenejsi kolegovia.

Dovolim si opravit par nepresnosti:

Vozidlo (predny vozen supravy) ev.c. 229 nebola po generalke. Islo o tzv. vymenny system vozidiel, ktory nebol oficialny a ako generalna oprava sa vykazoval iba "papierovo". V skutocnosti elektricka typu T2 ev.c. 229, rok vyroby 1960, bola v roku 1976 upravena na skolske vozidlo ev.c. 100 a takto dojazdila a bola zosrotovana v roku 1991! V roku 1976 bolo v ramci dodavky oficialne evidovanych 5 novych "nahradnych karoserii", avsak v skutocnosti islo o 5 uplne kompletnych a pojazdnych elektriciek, z ktorych jedna z nich dostala opat evidencne cislo 229 (dopravni fanusikovia to pre prehlad eviduju ako "druhe" obsadenie evidencneho cisla, co sa oznacujeme ako 229/II). Z uvedeneho vyplyva, ze tato "fungel" nova elektricka
mala v case nehody iba 2 roky. Zvysne styri elektricky typu T3 dostali evidencne cisla po vyradenych elektrickach - 239/II, 267/III (!), 301/II a 302/II.

Vozidlo (zadny vozen supravy) ev.c. 298, rok vyroby 1964, povodne vozidlo typu T3 v povodnom stave. V case nehody bolo vo veku 14 rokov, t.j. zhruba v 3/4 zivotnosti. Po nehode bolo vozidlo opravene a sprevadzkovane ako meracie vozidlo ev.c. 101 a takto dojazdila a bola zosrotovana v roku 2000.

Aby sa historia este viac zamotala, tak v roku 1978 CKD dodalo opat dve nove "karoserie" elektriciek, ktore vsak ako uplne nove a kompletne vozidla dostali evidencne cisla opat 229/III+298/II, t.j. trojnasobne pridelenie ev. cisla 229 a podruhykrat obsadenie ev. cisla 298. Zhodou okolnosti islo o elekticky z dodavky pre Sovietsky zvaz (typ T3SU - exportna verzia Soviet Union), avsak udajne tato suprava vyhorela a rusky DP ju uz nechcel prevziat a tak sa po oprave dostala do Kosic. Tato netypicka suprava mala az po tri pary kablov mnohoclenneho riadenia a zo striech vycnievali zasuvky na 600V pre napajanie zadnej supravy, cim bolo mozna prevadzka elektrickovej supravy iba na jeden zberac. Tato suprava sa udajne nedala prepriahat s nijakym inym vozidlom tohto typu a takto teda aj dojazdila vo veku 23 rokov az do vyradenia v roku 2001.

Avsak ani tu sa historia este nekonci. V roku 2001 bola elektricka typu T3SU ev.c. 229/III rekontruovana na brusiace vozidlo ev.c. 102/II a existujuce brusiace vozidlo ev.c. 102 (ex. 229/II) bolo zosrotovane. V roku 2004 vsak este doslo k "papierovemu" vyradeniu noveho brusiaceho vozidla ev.c. 102/II (vo veku 3 roky po rekonstrukcii na brusiace vozidlo...), ktore vsak bolo v skutocnosti iba precislovane na ev.c. 112. Islo iba o pretretie cisla "0" na "1", cim sa takto vlastne oficialne "papierovo" eviduje vozidlo typu T3, ev.c. 353 z roku 1982 ako ev.c. 112, pricom v skutocnosti nejde v tom case o povodne 22 rocne vozidlo s povodnym ev.c. 353, ale to iste, 26 rocne vozidlo s povodnym ev.c. 229/III....

Okrem pozoruhodneho osudu tak pozornemu oku nezainteresovaneho citatela taktiez urcite neunikne ta zvlastna analogia:

- z 229 sa stala 100 (typ T2 pred havariou, ktory nikdy nehavaroval sa stala skolskym vozidlom);

- z 298 sa stala 101 (typ T3 sa po havarii stal meracim vozidlom);

- z 298/II sa stala 101/II (typ T3 a tzv. nahradna karoseria elektricky po havarii sa stal dalsou generaciou meracieho vozidla v poradi);

- z 229/II sa stal srot (po nehode a dopredu znamych vysledkov rekonstrukcie nehody a skuskach brzdoveho systemu bola elektricka zosrotovana);

- z 229/III sa stala 102/II a z nej sa stala 112 (typ T3 a tzv. nahradna karoseria elektricky po havarii sa stal dalsou generaciou brusiaceho vozidla v poradi, podla papierov vsak ide po "hre s cislami" oficialne o elektricku s inym povodom).

Dakujem Vam za odpoved aj za velmi zaujimave, hoci smutne spomienky...

Nepatril som za môjho druhého pôsobenia v P-DPMK k tým, ktorí chceli niečo tutlať a neinformovať, práve naopak, keď sa chceli novinári niečo dozvedieť, išli za mnou. Avšak až do času, keď sa vo vedení firmy objavil pán Jaššo, a po dovolení p.Frankovej do P-DPMK sme už s J.Bendžalom nemohli robiť nič, išli si za svojim cieľom (SORy, OutClaim ap.). Čo sa týka vykoľajenia električky pod Amfiteátrom, nie je mi známe kedy sa ten materiál Markýzou natáčal, ak by som o tom čosi vedel, určite by som sa neskrýval. Najmä keď si na tú DN veľmi dobre pamätám, nakoľko som sa s vodičkou Martou Lilekovou osobne poznal, brigádoval som vtedy ako vysokoškolák najprv ako revízor - keď sa spustil systém štikania lístkov - ona vtedy bola kmeňovou revízorkou, robili sme spolu kurz K na elektičky, no a pre zaujímavosť - nakoľko sa zadelenie vodičov spracovávalo už vtedy na dva dni dopredu, bol som požiadaný, či by som neodjazdil jej službu nasledujúci deň, nakoľko ona vtedy umierala v nemocnici. Samozrejme že som to neodmietol. Taktiež som bol pri tom, keď sa Brada a spol rozhodli urobiť rekonštrukciu tejto nehody, naložili dvojičku hore na Bardejovskej vrecami s pieskom, tak ako keby bola plná cestujúcich, a chcel sa s takto naloženou električkou spustiť dole Amfiteátrom plnou rýchlosťou, a či to dole ubrzdí. Chvalabohu, električka prišla k Fakultnej nemocnici, a tam kolegovia z údržby Bradu presvedčili aby neblbol.
Ten predný voz 229 bol po generálke - prerobená T2 na T3, spárovali ho so zadným vozom 298 z inej súpravy, a povrávalo sa, že pri brzdení búchajú vozy o seba, že to nebolo v poriadku. Ale M.Lileková zomrela, a tak to firma hodila celé na ňu.
A ešte jedna perlička, ako sa vtedy báli ľudia určitý čas cestovať električkou - asi tri dni po nehode som brigádoval na 4-ke, viezol cestujúcich z Barce na lampiónový sprievod VOSR, a pri Astórii sa mi prepálil trolej. Spadol na strechu, buchlo to, zaiskrilo, a než som sa obzrel do voza - behom troch sekúnd boli všetcia cestujúci von z električky.
Takže určite by som sa nebránil vyjadriť za vedenie DPMK o tomto vykoľajení, je to najväčšia DN v dejinách firmy, verím že sa nič podobného už nikdy nestane.
P.Titl

Bol som na rokovani zastupitelstva o stadione a nezaregistroval som ziadnu zmienku, ze by prestahovanie autobusoveho depa na Bardejovsku malo byt len dalsim provizoriom, vyznelo to ako konecne riesenie. Myslim, ze by bolo nerozumne to teraz neporiesit definitivne a opat do toho o par rokov vrazat desiatky milionov. Mimochodom, v schvalenom materiali je zadana aj uloha do konca juna predlozit navrh riesenia parkovania pre zamestnancov, s ktorym sa povodne ratalo na mieste, kam maju prist parkovat autobusy z VSA. A vyjazd z rozsireneho arealu na Bardejovskej pre autobusy ma vraj byt na Moldavsku, resp. nie na Bardejovsku, to odznelo na zastupitelstve ako reakcia na namietku, ze sa na Bardejovskej zvysi hlucnost, ked tam bude viac autobusov.

ak je MHD dôležitejšia ako futbal ( s čím sa dá súhlasiť ), tak ako je to možné, že provizórium na VŠA sa tak " intenzívne " rieši už vyše 15 (?) rokov Z toho mi vyplýva len jedno - mesto na MHD kašle. Tak nech máme aspoň štadión.

To ste sa mali spýtať ešte vedenia čo boli pred nimi (Reiprich & co.) za jeho riaditeľovania (1975 - 2004) sa to stalo. Neverím, že by ste sa niečo dozvedeli. O tom nikto nerád rozpráva. Spis o havárii zjavne neexistuje (z rôznych príčin), ja som našiel akurát tak vyraďovacie listy vozňov 229 a 298, ale tie o tej nehode nevravia nič.

Súhlasím, že najprv treba doriešiť garážovanie na VŠA a ďalšie veci a až potom riešiť nový štadión. Ten príspevok berte ako určitú víziu na dlhšie obdobie.

Re #31440 m2001: Na dohodu treba aspoň dvoch a keďže tu územný plán je tu len dačo neformálne, nezáväzné (pregumujeme, dokrelíme, pofarbíme/prefarbíme) tak nie je problém. BA je nám "vzorom".

OTAZKA pre PTI: Prave som dopozeral dokument o vykolajenej kosickej elektricke z roku 1978 zo serie Najvacsie tragedie Slovenska. Odznelo tam, ze DPMK sa v case nakrucania dokumentu odmietol vyjadrit, spolupracovat pri nakrucani, dokonca vyjadril nevolu, ze idu opat otvarat ten pripad. Mozete, prosim, vysvetlit tento cudny postoj, ktory zrejme este pocas Vasho posobenia zaujalo vedenie DPMK? Dakujem. PS: Otazkou neutocim na nikoho, len ma to zaujima, lebo ten dokument bol vynikajuci a tragedia obrovska...

Asi tak. pride tzv. investor, povie, ze tam a tam chce postavit to a to, tak sa mu prisposobi uzemny plan.

malo by..ale prezident MFK býva na adrese Mestský park 1, takže asi nejaké konexie bude mať, navyše KE je známe že pre investora urobí všetko.

Mne však ide o poradie dôležitosti riešenia problému pre obyvateľov mesta.
Ak si mám porovnať dôležitosť futbalu a MHD tak mi jednoznačne vychádza DPMK. Presťahovanie autobusov z VŠA mal zatiahnuť investor, myslím si že ak mu je lepšie prestavať miliardu ako kúpiť starý štadión za 123 miliónov, zbúrať ho a na jeho mieste postaviť nový - samozrejme. keď sa hovorí o 1-Sk prenájme na 50 rokov, keby mal pozemky kupovať asi by z toho cúvol. Ale v každom prípade by mesto malo počkať s podpisom nájomnej zmluvy, kým sa nedorieši DPMK.
A k tomu porovnaniu dôležitosti DPMK - futbal v Košiciach - denne sa prepraví MHD v meste vyše 150 tisíc cestujúcich, dnes na futbale bolo 1.426 divákov.
Takže pre mesto by malo byť ozaj dôležitejšie riešiť MHD.

Odborari spravili blbost, ze odisli. V mojom predchadzajucom prispevku som jasne napisal, v com bol problem a preco takto reagovali poslanci. Precitaj si to.

Pozemky kde je bývalý VŠA kúpili Penťáci. Na svojej stránke mali ešte prednedávnom zámer vybudovať veľké zábavno-obchodné centrum The Mall of Košice (už to tam nie je) za 70 M€ (logicky mi z toho vzišlo, že asi tam by chceli ten obchod mať). Mesto tie pozemky chcelo spätne od nich odkúpiť, ale pýtali za ne 123 M (Penta núka mestu štadión za 123 miliónov! http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=4.10.2005/56996K ). Čo sa týka toho nového štadióna, ja by som to až tak zle nevidel. Futbal je síce prudko podpriemerný, pre fanúšika nezaujímavý, potom tam chodia často podivné indivíduá, ktorých nezaujíma futbal, ale druhá strana (tiež tzv. fanúšikovia). Ale na nejaké medzištátne zápasy, aby sa časť republiky nemusela driľať pozerať zápas na Tehelné pole, príp. veľké koncerty (to čo by sa hralo na Slávii by sa hrao možno aj tu). A aj futbal by si na seba zrejme zarobil (cez ten štadión). O toľko by mesto ušetrilo z rozpočtu (aj keď to nie je v súčasnosti horibilná suma)

A keď sa pozrieme na podstatu veci tak tieto finančné korčule majú korene ešte z čias šustrovania magistrátu. Veď futbalový štadión pre temer 30 tisíc divákov v meste máme, ale bohužial sme ho museli predať (určite za smiešnu sumu) a teraz sa rieši takýto problém. Mohol byť aj štadión - stačilo ho zrekonštruovať, aj v kľude doriešiť nové garáže DPMK. Každý vie, že na Bardejovskú sa to nepomestí, naviac to bude mať vplyv na údržbu električiek. Keď bolo možné pred štyrmi rokmi kúpiť susedný areál spojov na Bardejovskej a tak rozšíriť priestory DPMK - ponúkala to realitka za cca 35 miliónov, nikto z kompetentných neprejavil záujem.
Takže výsledok - DPMK v provizóriu, ohrozená celá údržba, autobusy budú stáť po električkových koľajách, parkovisko pre zamestnancov žiadne - to všetko za poslednú verziu cca 130 miliónov. A k tomu dva futbalové štadióny vedľa seba čo by kameňom dohodil, aj keď jeden z nich ako po vojne.

prečo ďalšie provizórium. Určite by bolo lepšie vyriešiť to raz a navždy. Niekomu sa asi nechce dať peniaze do niečoho, čo si ich akútne nepýta. Myslím, že by bolo lepšie rešenie, ak by malo DPMK svoje prevádzky pri sebe ako kadekde po meste.

SALY: Ano, na Bardejovsku to nie je iste. Ze je to provizorne, to potvrdil aj Filipko.

Isté nie je ani sťahovanie z VŠA na Bardejovskú. A keby sa to stalo, je to len provizórne riešenie, aj keď kompetentní budú tvrdiť niečo iné. Tým pádom 130 mil. je zbytočne vyhodených....