Reakcia na: Sarko #31451:
Štefan MARGITA: "TÁ ELEKTRIČKA IDE AKO BLÁZON!"
Medzi deťmi, ktoré sa v osudný deň viezli električkou 229-298 do školy, sa so svojou učiteľkou tiesnil aj Štefan Margita, budúci operný virtuóz a manžel známej českej speváčky Hany Zagorovej. Bolestivé zranenie chrbtice, ktoré vtedy utrpel, ho dodnes prenasleduje po celom svete. Od opery v Paríži až po Tokio... "30. októbra 1978 som šiel električkou do školy. Nastúpil som pri kine Družba a v zadnom vozni som si krátil čas debatovaním so svojou profesorkou, ktorá náhodou cestovala so mnou. Zrazu sme si obaja všimli, že naša električka nabrala príliš vysokú rýchlosť. Profesorke som ešte stihol povedať, že tá električka dnes ide ako blázon. Na viac mi už nezostal čas. Po pár sekundách šialenej jazdy sa totiž električka vykoľajila pri prechádzaní ostrou zákrutou. Najprv sa prevrátil prvý vozeň, potom aj druhý, v ktorom som bol ja. Vyliezol som cez rozbité zadné okno a šokovaná profesorka ma okamžite ťahala preč. Bál som sa čo i len pomyslieť na to, čo sa práve odohráva v prvom vozni. Musel tam byť príšerný masaker. Ozývali sa odtiaľ nepredstaviteľné výkriky zúfalstva, ľudia plakali a stonali. Keď som sa neskôr vracal zo školy, havarovanú električku práve odťahovali. Striaslo ma od hrôzy..." Ani po dlhých rokoch sa Štefan Margita nezbavil strachu z električiek. Ako iným, aj jemu pri prechádzaní okolo miesta nehody behá mráz po chrbte. "Veľakrát som rozmýšľal nad tým, prečo k tej strašnej tragédii vlastne došlo. Vyšetrovatelia najprv tvrdili, že zlyhala technika, potom všetko hodili na mŕtvu vodičku električky, ktorá sa už nemohla brániť. Brzdy vraj boli v poriadku. No ja si myslím, že keby naozaj fungovali, električka by nemohla tak ľahko nabrať maximálnu rýchlosť. Nejasné pozadie nehody zodpovedá vtedajšej dobe, plnej utajovania a prekrucovania pravdy. Všetko bolo v poriadku, za vinníka označili toho, kto zomrel. Niekomu sa to asi náramne hodilo. No od ľudí, ktorí sedeli v prvom vozni viem, že vodička zápasila s nefunkčnými brzdami už dávno pred nehodou. Tesne pred vykoľajením to dokonca viackrát nahlas zakričala. Niečo sa tam skrátka muselo stať. Lenže pravdu sa už asi nikdy nedozvieme..."
Z toho mi vyplýva len jedno - mesto na MHD kašle. Tak nech máme aspoň štadión.
PTI
Nepatril som za môjho druhého pôsobenia v P-DPMK k tým, ktorí chceli niečo tutlať a neinformovať, práve naopak, keď sa chceli novinári niečo dozvedieť, išli za mnou. Avšak až do času, keď sa vo vedení firmy objavil pán Jaššo, a po dovolení p.Frankovej do P-DPMK sme už s J.Bendžalom nemohli robiť nič, išli si za svojim cieľom (SORy, OutClaim ap.). Čo sa týka vykoľajenia električky pod Amfiteátrom, nie je mi známe kedy sa ten materiál Markýzou natáčal, ak by som o tom čosi vedel, určite by som sa neskrýval. Najmä keď si na tú DN veľmi dobre pamätám, nakoľko som sa s vodičkou Martou Lilekovou osobne poznal, brigádoval som vtedy ako vysokoškolák najprv ako revízor - keď sa spustil systém štikania lístkov - ona vtedy bola kmeňovou revízorkou, robili sme spolu kurz K na elektičky, no a pre zaujímavosť - nakoľko sa zadelenie vodičov spracovávalo už vtedy na dva dni dopredu, bol som požiadaný, či by som neodjazdil jej službu nasledujúci deň, nakoľko ona vtedy umierala v nemocnici. Samozrejme že som to neodmietol. Taktiež som bol pri tom, keď sa Brada a spol rozhodli urobiť rekonštrukciu tejto nehody, naložili dvojičku hore na Bardejovskej vrecami s pieskom, tak ako keby bola plná cestujúcich, a chcel sa s takto naloženou električkou spustiť dole Amfiteátrom plnou rýchlosťou, a či to dole ubrzdí. Chvalabohu, električka prišla k Fakultnej nemocnici, a tam kolegovia z údržby Bradu presvedčili aby neblbol.
Ten predný voz 229 bol po generálke - prerobená T2 na T3, spárovali ho so zadným vozom 298 z inej súpravy, a povrávalo sa, že pri brzdení búchajú vozy o seba, že to nebolo v poriadku. Ale M.Lileková zomrela, a tak to firma hodila celé na ňu.
A ešte jedna perlička, ako sa vtedy báli ľudia určitý čas cestovať električkou - asi tri dni po nehode som brigádoval na 4-ke, viezol cestujúcich z Barce na lampiónový sprievod VOSR, a pri Astórii sa mi prepálil trolej. Spadol na strechu, buchlo to, zaiskrilo, a než som sa obzrel do voza - behom troch sekúnd boli všetcia cestujúci von z električky.
Takže určite by som sa nebránil vyjadriť za vedenie DPMK o tomto vykoľajení, je to najväčšia DN v dejinách firmy, verím že sa nič podobného už nikdy nestane.
P.Titl