Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

http://www.solarisbus.pl/6_klub/06_prezenty_2.htm

Tu sa v ZIP súboroch na stiahnutie nachádza 15 veľmi podarených vystrihovačiek, ako prezentácia nových, vylepšených modelov Solaris Urbino, Trollino a Vacanza! Solaris Trollino 18 už na streche nemá výzbroj, takže ak to má byť aj v skutočnosti...

Prosím vás neviete mi niekto zistiť spotrebu Solarisu Urbino 12 na 100km. Lebo SOR BN12 má iba 24-27l na 100km. (údaje výrobcu)

Papyr:Novy motor,nova prevodovka,nove stanoviste...Vsak nech modernizuju,ale nech z toho nerobia dialkove motoraky,modrie gumkä...

Sak co je 812, vymenene tapacirovanie interieru, nove sedacky, novy lak a umyty zachod, nic viac

No zas taky kilometrovy nie si.:-)

Uvádzaná svetlá výška interiéru vozidla je 2370 mm, podlaha je aj v priestore kĺbu rovnako vysoká. Ak by bol strop znížený aj o 40 cm, tak svetlá výška je v tomto priestore stále cca 2 m, takže tu by som problém nevidel.

Aha, ja som myslel, že Bnp sú na východ od Zvolena. Inak 811 by bola M252.O:-). Má dve hnacie nápravy. Plne s Tebou súhlasím ale čo narobíš, keď ZSSK bude šetriť "nech to stojí, čo to stojí". Reko na 812 je totiž asi lacnejšie. Podľa mňa je všeobecne nezmysel rekonštruovať šukafóny na vozidlá "vyššej kvality", vynikajúce jazdné vlastnosti dvojnápravového pojazdu sa totiž zásadne nezmenia řiadnou rekonštrukciou. Zmysel má reko typu "potiahnuť lavice handrou".
I.

Ako viem tak trolino v Rige, ktore sme vydavali najcastejsie ma pohon len na zadnej naprave. Ten pre rim ma ma pohon aj na strednej naprave. Takze je na tom tak isto ako 15tr ka. Preto ten zvysen klb

Proste chcem vedieť výšku od vyvýšenia kĺbu po strop kĺbu.

Asi som sa zle vyjadril. Mne vadí nízka výška stropu

My tu mame Bmx designovo blizke M286, Bnp maju vo Zvolene a zapadne. Podla mojho nazoru ked uz sa robili M152.1 (811) s elektrickym prenosom vykonu, nie je to lepsia koncepcia ako prevodovky a ine mechanicke sajrajty?

Zaujmalo by ma, aká je výška kĺbu v Troline. Podľa fotky sa mi zdá, že dosť nízka. Žeby opäť vozidlo nevyhovujúce mojej osobe

Neviem sa k tomu vyjadriť. Mestskú dopravu som nečítal, dokonca ešte ani tento článok nemám prečítaný.

V tom časopise to je na dva strany a sú tam aj fotky. Stojí 49sk.

V utorok nasledujuca denna, poobede by sa dalo, ale budem vnutorny.

My sme však nebrali bratislavskú L8 ako najkratšiu, ale podľa BM ako najbližšie porovnateľnú ku košickej L6 (14,8 km obojsmerne).

Keďže nemám km údaje pre jednotlivé linky v BA, nemohol som urobiť porovnanie. Aj tak je vidieť, že na rôznych linkách sú rôzne rozdiely, preto je dobré brať celkový priemer za všetky linky alebo vypočítať pre porovnanie aj priemernú vzdialenosť zastávok. Pre Košice som v príspevku #2019 vypočítal priemery aj zvlášť pre mestské a rýchlodrážne linky. V príspevku #2017 nájdeš zasa cestovné rýchlosti jednotlivých električkových liniek v KE.

Nedávno ste sa tu bavili o premerných rýchlostiach na električkových linkách a L8 ste brali ako linku s dĺžkou 8,4km.
Ale podľa prevádzkových údajov DPB je najkratšia linka L6 (Kamenné nám. – ŽST Nové Mesto) so 9,1km (4,5v jednom smere) a má na to 15minút v jednom smere a 21 v druhom.
Najdlhšia je L5 (Pri kríži – Komisárky) s 39,1km a túto trasu prejde v jednom i druhom smere za 52minút. Takže si vypočítajte priemernú rýchlosť.
Pri L5 je 22,55km/hod pri L6 je to 15,16km/hod. Avšak taká L12 by mala byť na tom podstatne lepšie, keďže v centre má len pár zastávok. A oproti L5 sa vyhýba takým križovatkám ako Floriánske, Račko, Pionierska, ŽST Vinohrady. Myslím si, že práve 12tka by bola najrýchlejšou linkou v BA.

Bohužiaľ, ani mne sa to nepáči ale M152.2 a Btax majú prakticky rovnakú kapacitu ako M286.0 s prívesom (u vás to snáď boli Bnp a nie Bmx?) a polovičnú spotrebu aj udržiavacie nákaldy. A pri prozákazníckom prístupe ZSSK a vynikajúcej prístupnosti staníc na hlavnej trati (Rožňava, Moldava) po odstavení lokálok ma skor príjemne prekvapuje, že tam vobec ešte ničo jazdí...
I.

No tak ten text uz sem jednou cetl v cestine v casopise Mestska Doprava. Nektery (mozna vsechny) pasaze jsou citovany doslova . Tam to bylo tusim ve spolupraci s Pragoimpexem, tady vidim jedinyho autora a zadny nebo upozorneni nazdroj . Mistr vobslehovic/xeroxovic asi taky cte nektery casopisy.

http://www.strojarstvo.sk/inc/index.php?ln=SK&tl=3&tpl=archiv.php&ids=2&cislo=1/2004&idclan=904

Tak tu je článok o nízkopodlažných elinách. Ďakujem istej osobe, že mi priniesola ukázať tento časopis.