veteran
Reakcia na: Tatranka #9418:
Hej, prešmarime a o pejc roky sebe naplanujeme, že to i tak zrušime ... (a nahradíme "doteraz neprekonanou autobusovou dopravou, dopravou s veľkou perspektívou v budúcnosti" - to som počul dnes v rádiu, reklama na istého mimoriadne obľúbeného sociálne-demokratického výrobcu niečoho, čo sa snaží tváriť ako autobus) ?Smutné je, že dnes je plánovanie samo o sebe snáď ešte horšie, ako vtedy. Jediným "šťastím v nešťastí" je, že sa dokopy nič nestavia (v porovnaní s tým, koľko sa stavalo vtedy).
Pekným príkladom socialistického plánovania je budova Karpatská 5 na Kuzmánke. Stavať to začali ako "Pavilón TP 500, M4 - Technický pavilón a práčovňa", potom rozhodnutím Národného výboru sa z toho stalo "Strojnopočt. stan. a prevádzková budova", no a ďalším rozhodnutím NV z toho mali byť "Verejné učebne" ?
Ale ešte lepšie to bolo na hlavnej budove TU. Tam sa malo nasťahovať 10 katedier, pre ktorú boli jednotlivé trakty od začiatku projektované. Tak sa to postavilo, nainštalovalo sa zariadenie (silnoprúdy, plyn do labákov atď., komplet napojenie na trafokobky dimenzované na také počty a typy labákov). No a po slávnostnom odovzdaní budovy sa rozhodlo, že 8 z 10 katedier sa tam nenasťahuje, resp. niektoré ani nikdy nevznikli. Tak sa komplet zariadenie labákov vyhádzalo a miestnosti sa začali prispôsobovať iným potrebám. Do vzduchu išli ťažké milióny vtedajších Kčs.
No aľe to sme už kuščok off-topic ?
veteran
Neriešila sa len prestavba trate, ale aj rozširovanie cesty na Moldavskej, ktorá bola vtedy štátnou cestou I/50. Bola to vyvolaná investícia v súvislosti s VSŽ. Zdroje hovoria, že so stavbami sa začalo v roku 1963. Ako presne prebiehali, či na etapy a ak áno, tak v akom poradí, rozsahu, ťažko povedať. Teba zistiť ☺ Musela byť ale vylúčená doprava aj na stanici, keďže sa prerábala trať na Kirovovej (sú fotky).
Tu sa prejavilo chaotické plánovanie, keďže pôvodne nemalo dôjsť k zrušeniu Kirovovej ulice - autobusovú stanicu plánovali vklíniť priamo do Námestia osloboditeľov. Takže zrekonštruovali trať, ktorú o 10 rokov zlikvidovali (teda celkom nie, lebo nejaké fragmenty po novom trčia zo zeme pri SADistickej umyvárke).
V roku 1968 už určite chodila 17ka po Svätoplukovej, ale len po novú zastávku Petrovov sad, zhruba pri Pošte 2. Ďalej už bolo stavenisko a priechod ku ešte fungujúcemu torzu starého staničného komplexu. V začiatkoch bola 17ka spojením bývalých liniek 17 (Nové mesto-MMM) a 19 (NO-Vyšné Opátske). Ale presné dátumy chýbajú. Jeden čas chodila 17ka po trase ... - Marxova - Jiskrova (zastávka na začiatku ulice) - Kukorelliho - Svätoplukova - konečná Petrovov sad // východzia - Thurzova - Kukorelliho - Jiskrova - Marxova - ...
Návrat ED na úsek stanica-Moldavská neviem nijako presnejšie datovať.
Čo sa týka stanice, tak prípravné práce na stavbe novej budovy začali v júni 1967. Oplotila sa časť parku, ktorú nová budova zhltla. 8.11.1967 bol slávnostný výkop. V tento deň prestala slúžiť prijímacia budova, ktorá sa začala postupne búrať. Colnica a pošta ale fungovali ďalej, pričom čiastočne prebrali funkcie bývalej prijímacej budovy. Pošta sa dokonca "stretla" s novou budovou. Keď slávnostne otvárali novú budovu, stará pošta ešte stála. Zlikvidovali ju až pri prestavbe koľajiska.
Ku vozovni Kirovova: búranie sa začalo v decembri 1969, ale už v prvých mesiacoch roku 1970 bolo zastavené. Nejaké torzo ešte zažilo novú budovu. Takisto vtedy existoval aj bývalý Fleischer a Schirger (ČSAO). Objekty severne od križovatky Kirovova × Kollárova už boli zlikvidované kvôli prípravám na stavu AS. Tú otvorili v roku 1976, ale len budovu. Nástupištia ešte neexistovali, bola tam len pritiahnutá prístupová cesta od Palackého, ktorá bola vlastne bývalou Kollárovou ulicou. Z nej sa pri jazde od Palackého dalo odbočiť doľava na Kirovovu - jej úsek až po Senný trh ešte normálne fungoval. Ale už to mal spočítané, lebo o pár mesiacov na to sa začala definitívna likvidácia ulica kvôli plavárni.
Okolo stanice bolo neskutočne veľa provizórií, dočasných riešení (v podstate Staničné námestie je provizóriom dodnes) a tým pádom aj množstvo dočasných výluk, presmerovaní, rôznych trasovaní atď.