Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Jo, to by bolo asi výstižnejšie ?

A ešte niečo z iných končín mesta: Pôvodné obratisko Solovjevova na fotke
http://abload.de/img/zcervenehobrehu-007qtqbh.jpg

Fotka vznikla na 99% niekedy medzi augustom a októbrom 1959. Takže nákresy obratiska v plánoch sídliska i v územnom pláne mesta nie sú len prepoklad/plán, ale skutočnosť.

V tom istom období (august-október) roku 1961 už obratisko neexistovalo, v jeho mieste je rozloženie staveniska kotolne a bloku Centauri (prvý zo severu).

No nič, ešte tak 15-20 rokov a dáme dokopy nejakú tišicpecto-stranovú monografiu ?

Dalo by sa nazvať:"Úryvok z rozsiahlejšieho cyklu."?

Verejne nikde, len u mňa doma.

Kde sa dajú vidieť tie fotky?

Dokonca malé torzo bývalej pošty zažila aj prijímacia hala autobusovej stanice (1976/1977). Vtedy existovala aj Kirovova (aj s koľajmi), ale už len po Kollárovu. Kollárova bola prejazdná jednosmerne od Palackého. Na jej západnej strane v tom čase ešte stáli dva domy (z toho jeden rohový do Kirovovej). Na opačnej strane bol už len plot.

Za ním stávali autobusy ČSAD už aj pred postavením AS, potom počas výstavby nástupíšť a podchodov (2. etapa stavby AS, 1975-1985) sa trochu museli potlačiť. Na tom mieste boli pôvodne sklady, napr. aj Drevona, do ktorej viedla vlečka.

Náhradným odstaviskom počas výstavby definitívnych nástupíšť AS bolo Námestie Janka Kráľa (Senný trh, dnes parkovisko pri Mekáči) a vybúraný pľac za starou benzínpumpou - presne na pozemku, kde dnes stojí Patkáň-áruház-"Tower".

Tretím odstaviskom bolo Námestie osloboditeľov za (bývalým) parkom A. Zápotockého, teda na mieste dnes už bývalého KOZ ("Kongresová hala"). Sú dokonca zábery ako nejaké RTOčky šaškujú pomedzi rozbúrané domy na juhu NO a za nimi už stavajú tie veľké 12-poschodové paneláky (tzv. "doskové domy").

Štvrtým odstaviskom bola Ulica Dávida Feju. Tam stávali autobusy (na záberoch niektoré dokonca aj s vlekmi) zaparkované pomedzi autá pred už postavenými panelákmi. Vtedy ešte existovala vlečková koľaj v "plnej kráse".

Inak, autobusová stanica aj s bývalým podnikovým riaditeľstvom presne zaberajú bývalý pozemok ČSAO (Fleischer a Schirger). Akurát, že zadná časť ČSAO siahala až po prístupový chodník ku stanici (od Ulice PfB), teda zaberela aj dnešné parkovisko pred AS. A naopak, predná časť ČSAO zaberala aj dnešné prvé nástupištia AS (z ktorých busy cúvajú, keď odchádzajú). Prechod medzi AS a ČHčkom zostal zachovaný, bol tam aj za existencie starých objektov. Pôvodne šlo o skratku z Kirovovej do parku - za ČSR sa prechod nevolal nijako, ale Maďari si ho za vojny pomenovali Liget-utca (Parková ulica). Dokonca tam zostali aj stromy, podľa ktorých sa to dá presne "spárovať" so starým záberom.

Čiže na prvý pohľad to tam vyzerá radikálne prestavané, ale pôvodné dispozície je možné za pomoci starých fotiek bez problémov identifikovať ? Naozaj sa búralo veľmi postupne a len to, čo už naozaj zavadzalo nejakej novej výstavbe. No a nové objekty boli často napasované do priestoru tak, aby sa nemuselo búrať všetko naraz.

Toľko historické okienko o staniciach ?

ED na Moldavskej koncom roka 1964 s určitosťou nebola. Sú na to "nepriestrelné dôkazy". Namiesto električiek sa tam motkala linka 10 predĺžená z NO cez Štúrovu, Moldavskú, cez úzke uličky pôvodnej zástavby až na Ulicu Októbrovej revolúcie (Ružínska). Linka končila pod dvojblokom Topoľ (Ružínska 15-17, vežiaky tzv. košického typu).

Neriešila sa len prestavba trate, ale aj rozširovanie cesty na Moldavskej, ktorá bola vtedy štátnou cestou I/50. Bola to vyvolaná investícia v súvislosti s VSŽ. Zdroje hovoria, že so stavbami sa začalo v roku 1963. Ako presne prebiehali, či na etapy a ak áno, tak v akom poradí, rozsahu, ťažko povedať. Teba zistiť ☺ Musela byť ale vylúčená doprava aj na stanici, keďže sa prerábala trať na Kirovovej (sú fotky).

Tu sa prejavilo chaotické plánovanie, keďže pôvodne nemalo dôjsť k zrušeniu Kirovovej ulice - autobusovú stanicu plánovali vklíniť priamo do Námestia osloboditeľov. Takže zrekonštruovali trať, ktorú o 10 rokov zlikvidovali (teda celkom nie, lebo nejaké fragmenty po novom trčia zo zeme pri SADistickej umyvárke).

V roku 1968 už určite chodila 17ka po Svätoplukovej, ale len po novú zastávku Petrovov sad, zhruba pri Pošte 2. Ďalej už bolo stavenisko a priechod ku ešte fungujúcemu torzu starého staničného komplexu. V začiatkoch bola 17ka spojením bývalých liniek 17 (Nové mesto-MMM) a 19 (NO-Vyšné Opátske). Ale presné dátumy chýbajú. Jeden čas chodila 17ka po trase ... - Marxova - Jiskrova (zastávka na začiatku ulice) - Kukorelliho - Svätoplukova - konečná Petrovov sad // východzia - Thurzova - Kukorelliho - Jiskrova - Marxova - ...

Návrat ED na úsek stanica-Moldavská neviem nijako presnejšie datovať.

Čo sa týka stanice, tak prípravné práce na stavbe novej budovy začali v júni 1967. Oplotila sa časť parku, ktorú nová budova zhltla. 8.11.1967 bol slávnostný výkop. V tento deň prestala slúžiť prijímacia budova, ktorá sa začala postupne búrať. Colnica a pošta ale fungovali ďalej, pričom čiastočne prebrali funkcie bývalej prijímacej budovy. Pošta sa dokonca "stretla" s novou budovou. Keď slávnostne otvárali novú budovu, stará pošta ešte stála. Zlikvidovali ju až pri prestavbe koľajiska.

Ku vozovni Kirovova: búranie sa začalo v decembri 1969, ale už v prvých mesiacoch roku 1970 bolo zastavené. Nejaké torzo ešte zažilo novú budovu. Takisto vtedy existoval aj bývalý Fleischer a Schirger (ČSAO). Objekty severne od križovatky Kirovova × Kollárova už boli zlikvidované kvôli prípravám na stavu AS. Tú otvorili v roku 1976, ale len budovu. Nástupištia ešte neexistovali, bola tam len pritiahnutá prístupová cesta od Palackého, ktorá bola vlastne bývalou Kollárovou ulicou. Z nej sa pri jazde od Palackého dalo odbočiť doľava na Kirovovu - jej úsek až po Senný trh ešte normálne fungoval. Ale už to mal spočítané, lebo o pár mesiacov na to sa začala definitívna likvidácia ulica kvôli plavárni.

Okolo stanice bolo neskutočne veľa provizórií, dočasných riešení (v podstate Staničné námestie je provizóriom dodnes) a tým pádom aj množstvo dočasných výluk, presmerovaní, rôznych trasovaní atď.

Najskôr nikto...

Tiež by ma zaujímalo, či má niekto presne spracovanú chronológiu týchto udalostí:
-zastavenie prevádzky L3, L6(k tehelni) v súvislosti s výstavbou novej trate na Moldavskej
-odkedy dokedy trvala náhradná autobusová doprava na L3
-odkedy zaviedli združenú linku 2/7 (dokedy- to je jasné ,do prerušenia prev. po Engelsovej)
-odkedy zaviedli bus linku 17 cez Engelsovu na stanicu
-kedy bola otvorená nová trať na Moldavskej a zavedené linky 6, R1, R5
V súvislosti s týmito udalosťami došlo k pomerne velkej reorganizácii el.dopravy.

Archiv DPMK
Už v roku 1966 bola zriadená smyčka na stanici okolo starej vozovne. (v miestach dnešnej autobusovej stanice). Vozovňa ešte fungovala pre staré vozy do r. 1968, tam sa potom zrušili, objekt bol postupne opustený, ale úplne zbúraný bol až po sprevádzkovaní novej preložky na dnešnú smyčku.

Už keď sme pri tom...Na stanici sa do roku 72 vozy otáčali ako?Cez vozovňu?

Dľa mojich dispozícií Stromová,Engelsova zrušená v roku 1966.?

dobry napad, mne sa to paci?

Nejaký rukolapný zdroj, že 20. septembra 1967 už nemieril na stanicu?

K historickej fotke vozu "17" na Masarykovej (Marxovej).
V roku 1967 UŽ NEMIERIL NA STANICU ! Trať trojky aj sedmičky končila na Stromovej, na stanicu už bola prerušená trať .

A načo dávať do súvislosti nabíjacie miesta s meniarňami alebo trakčným napätím 600/750 ???
To sa síce dá, ale skor to komplikuje situáciu. Nabíjaciu prípojku možno realizovať kdekolvek, kde je dostatočne dimenzovaná sieťová prípojka 230/400V 50Hz. Závisí od riešenia nabíjania elektrobusu, ale pokial je nabíjacia elektronika súčasťou výbavy elbusu tak skutočne stačí obyčajná sieťová prípojka (bus pripojíme rovnako ako napríklad miešačku alebo cirkulárku)

Počul som, že elektrobusy majú ísť na delené služby. To mi vychádza aj najlogickejšie. Iba mi je ľúto, že sa kúpi 5 týchto mini pokusných eko-busov, pritom za rovnakú cenu by sa mohlo kúpiť 5 normálne kapacitných a overených eko-trolejbusov. Dokonca aj SOR také čosi vyrába.

Nesporne sú ekologické, len si akosi neviem predstaviť ich praktickú prevádzku v KE. To snáď vydrží celú smenu na jedno nabitie? Alebo aspoň pol smeny, alebo 2 kolá? Takže kam pôjde "tankovať? Teoreticky by mohli využívať meniarne (oľe Jožku, idz do Ka,čka načapuj šťavy trošku, že by ši došol do Siplaku), lenže pri ich umiestnení v meste by to asi nešlo jednoducho, okrem G-čka a H-čka sú dosť "zašité". Alebo vodič hodí "kotvu" na najbližší trolej 600 alebo 750 V - bude to jedno? Alebo do každej služby pridelia 2 elbusy na striedačku plus jeden "ekologický" autobus na vykrytie nabíjania? Nejak mi ušla vedomosť o tom, že po meste by bola nejaká sieť nabíjacích staníc. Na toto vôbec niekto myslel? Zrejme to bude tak a ko s CNG busmi - najprv sme obstarali busy a potom sa začalo uvažovať o CNG stanici. Neviem, neviem...

http://www.doba.sk/2013/10/29/bubliny-ovladli-kosicke-zastavky-mhd-o-co-vlastne-ide/ ?

ja nevycitam vodicom to ze jazdia stylom plyn-brzda lebo inak sa to ani neda.. aby vodic stihal cestovny poriadok.. ved ked len zopar minut meska tak uz su vsetci nastvany.. ci uz su to elektricky alebo busy ...
a to vsetko nahrava tomu ze bus/elektricka dostane viac zabrat atd.. ale ak by boli urobene inac cestovne poriadky tak aby vodic mohol ist v pohode tak by zas stihal menej krat sa otocit co znamena ze by muselo byt viac vodicov- viac penazi ale mozno by sa tie peniaze vratili v menej opotrebovanych v busoch ale to sa neda povedat

moj nazor...