Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Jeden z ľuďmi odhlasovaných cieľov (teraz už víťaznej strany) je MHD zadarmo pre deti, študentov, dôchodcov a vozíčkárov. Tak uvidíme, či skutočne bude snaha zrealizovať, aby štát uhrádzal kompenzácie za tieto skupiny nielen železniciam, ale aj ďalším dopravcom. Pripájam screenshot.

Nemôžete takéto idiotské príspevky vymazať?

Nie.

V Nitre sa tento týždeň konala výstava autobusov BUS SHOW 2020
https://imhd.sk/nr/galeria-media/update/14152/bus-show-2020

ukrajinská komédia (ako pre koho...) – https://www.youtube.com/watch?v=4gzmAUnCu4Y

[23 min.] KOŠICE TROLLEYBUS - Dobrý trolejbus (2019)
https://www.youtube.com/watch?v=qh-3PBBKaTY

Pre električkových nadšencov: https://www.youtube.com/watch?v=rIqMs1atppM – 83-minútové interview s vodičom (a youtuberom) obsahuje mnohé podrobnosti z pražskej električkovej prevádzky.

Poslane dufam ze dojde

Ospravedlňujem sa, ale správu som zrejme nezaregistroval. Vieš mi ich poslať na mail afeno@imhd.sk ?

Dobry den ako dlho sa priblizne caka na pridanie fotky sem po poslani emailu? Pred vyse mesiacom som poslal a stae nic.

Ano, lebo ked nevie, tak to nacita z navigacky. Co je fajn pre orientaciu ale absolutne nepouzitelne pre autonomne systemy. Zial dnes este bezne nemame dostatocne rychle rozoznavanie krajiny

Nemecký systém podľa mňa nerieši miesta mimo cesty o nič lepšie ako náš.
1. Ak sa pripájam z miesta mimo cesty, neviem o obmedzeniach na ceste nič.
2. A ani jeden zo systémov neodlišuje križovatku od miesta mimo cesty. Vodič si potrebuje domýšľať podľa vzhľadu pripájajúcej sa cesty, podľa intuitívnych pravidiel, ktoré môžu a nemusia fungovať. Napríklad: Nemá obrubník? Bude to cesta a som na križovatke. Má šírku iba na jedno vozidlo? Asi to bude miesto mimo cesty. Podľa mňa toto je závažnejšia vec, ktorú v skutočnosti treba riešiť. To, kde končia obmedzenia, neurobí vo veciach tak jasno, ako to, keby sa urobil rozumný poriadok v tomto. Teda sada pravidiel, ktorá rozlíši križovatky od vjazdov z miest mimo cesty.

Takže v nemeckom systéme musíme aj tak za križovatkou značky zopakovať a tan zvyšok je len o takznaom slovíčkarskom výklade zákona. Ak idem miestom, kde je 50 a za križovatkou už vidím ďalšiu 50, nie je racionálny dôvod (a je tu aj rozpor s fyzikálnymi zákonmi) predpokladať, že od osi križovatky po jej vzdialenejšiu hranocu môžem skokovo zrýchliť na 90 a vzápätí zasa brzdiť.

A kde je napísané, že končí vzdialenejšou hranicou križovatky? Je to niekde takto zadefinované? A čo je vlastne hranica križovatky? Vyhláška za ňu považuje buď príslušné VDZ alebo kolmicu na os v mieste, kde začína zakrivenie vozovky.

Nech sa páči, príklad: križovatka Ľudvikov dvor, smer železiarne. Pokiaľ platí MPR 60 km/h? A je to jedna križovatka? Alebo sú to dve križovatky? Pri tzv. nemeckom systéme by bola ukončovacia 60ka hneď za miestom, kde sa napája odbočovacia rampa od Hanisky. Pri slovenskom systéme tá 60ka končí bohviekde, vodič nech si robí legislatívne rozbory rovno za volantom. A to sme ešte na pomerne jednoduchej križovatke.

Skúsme iný: MÚK Prešovská/Sečovská, rampa z Južného nábrežia smer Prešov. Najprv je 70ka a o pár metrov ďalej sa pripája rampa z centra a hneď za tým po prepletovom úseku sa cesty rozchádzajú do centra a do Prešova. Kde tá 70ka končí?

Čo sa týka štvorramennej sečnej križovatky. Vo všeobecnosti platí (a to aj pri tzv. zakrivenej prednosti (Abknickende Vorfahrt)), navyše podľa dodatočných výkladov viacerých Oberlandesgerichtov, že líniové obmedzenie nemôže platiť, pokiaľ zmením smer jazdy bez ohľadu na to, či som na hlavnej alebo nie. Vcelku jednoduché pravidlo.

Navyše, v tomto type križovatky (a nie len) potrebujeme dať vedieť aj vodičom z nehlavných ciest, že ďalej platí nejaké obmedzenie. V prípade, ak už ďalej neplatí, tak sa za križovatku dá na hlavnú cestu koniec zákazu a teda vodič, ktorý bol na hlavnej vie explicitne, bez nutnosti domýšľania si a dedukovania podľa nášho systému, že obmedzenie skončilo. Vodič prichádzajúci na hlavnú dostane ako bonus informáciu, že nejaký zákaz na tej hlavnej už skôr bol, ale momentálne tak či onak končí.

A ak teda v smere priamo to nie je nijako inak označené a teoreticky na ten smer nie je prístup odnikiaľ inokadiaľ, než z hlavnej (nepotrebujeme potvrdzovať zákaz), tak samozrejme platia obmedzenia v priamom smere. Akurát, že toto je už tak trochu krajný prípad.

Pointy sú tak ako píšete. (Obmedzenia v križovatke, smerovky v križovatke, pokračovanie obmedzení v smere hlavnej cesty.) Podľa mňa sa v #11245 autor vo výklade tých vecí mýlil.

Tie obmedzenia končiace na konci križovatky môžu síce vyvolať prípad, že na križovatke v Košiciach pri Bosákovej autá pripájajúce od Prešova legitímne prechádzajú pruhy križovatky 70-kou a autá z Furče tie isté pruhy iba 50-kou, ale presne to by na tom mieste platilo aj pri nemeckom systéme, takže nie je tam rozdiel.

A prečo by to obmedzenie malo končiť osou križovatky? Je to niekde v definícii? Ja vychádzam vždy z toho, že končí vzdialenejšou hranicou križovatky. A ten posledný odstavec tiež nie je úplne jasný - znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva podľa geometrického tvaru križovatky, nie podľa prednosti v jazde. A teda v obyčajnej štvorramennej sečnej križovatke zahne hlavná cesta doprava, obmedzenie bude pokračovať rovno po vedľajšej?

Bežne sa tam dá naraziť na také značenie, že pred križovatkou sú dopravné značky s obmedzením rýchlosti, napr. 50 s dodatkovou tabuľkou "vľavo" a 70 s dodatkovou tabuľkou "vpravo" . Podľa mňa o nič prínosnejšie, ako zopakovanie značky za každou križovatkou.
Obmedzenia pokračujú v smere hlavnej cesty.
Som jednoznačne za zachovanie platnosti súčasnej úpravy.

Moje auto, čítajúce značky, nemá problém riadiť sa platnou právnou úpravou a prečítané obmedzenia ukončovať za najbližšou križovatkou.