Vozidlá › Viedenská električka / Pressburgerbahn › Ganz Gk

Uzavreté nákladné vozne Ganz Gk vyrobila pre spoločnosť POHÉV (v preklade Lokálna elektrická železnica Bratislava - zemská hranica) v počte tri kusy budapeštianska vagónka Ganz. Vozne boli navrhnuté a vyrobené špeciálne pre uhorský úsek elektrickej železnice Viedeň - Bratislava, keďže štandardne vyrábané vozne radu Gkn svojim väčším rázvorom náprav nebolo možné prevádzkovať v oblúkoch slučky vedúcej centrom Bratislavy.

Na dvojnápravovom podvozku bola postavená uzavretá skriňa nákladného vozňa s posuvnými dverami na oboch stranách. Bočnice boli vybavené aj dvojicou zamrežovaných vetracích otvorov. Na jednom konci vozňa bolo zastrešené pracovisko pre brzdára ovládajúceho ručnú brzdu. Vozne boli vybavené automatickou vákuovou brzdou a ručnou brzdou. Na spriahanie s lokomotívou a dalšími vozňami boli vozne vybavené tanierovým spriahadlom električkového typu ale aj klasickým železničným spriahacím ústrojenstvom. Na oboch koncoch boli vozne vybavené aj dvojicou železničných nárazníkov. O pôvodnom vyfarbení vozňov nie sú dostupné žiadne informácie, mohli byť zelené, hnedé alebo sivé.

Vozne sa používali na prepravu potravných článkov z centra Bratislavy do centra Viedne a opačne. Na uhorskom (neskôr československom) úseku trate sa zapájali do súpravy s motorovým vozňom Ganz CMg alebo lokomotívou Ganz Eg. V prípade prevádzky s motorovým vozňom Ganz CMg bolo potrebné pri zjazde zo Starého mosta do centra mesta nákladný vozeň pribrzďovať ručnou brzdou, keďže motorový vozeň nebol vybavený vákuovou brzdou.

Nákladné vozne radu Gk mohli premávať v celej trase elektrickej železnice Viedeň - Bratislava, na rozdiel od nákladných vozňov radu Gol, ktoré vlastnila rakúska spoločnosť LWP (Lokalbahn Wien - Pressburg) a ktoré vzhľadom na väčší rázvor náprav mohli premávať len z centra Viedne do stanice Petržalka.

Vozne stratili využitie v roku 1935 po prestavbe trate Elektrickej lokálnej železnice Bratislava - krajinská hranica na rozchod 1000 mm. Následne boli odstavené v depe v Kopčanoch a v roku 1939 boli odpredané Nemeckým ríšskym železniciam. Do dnešných dní sa zachovali podvozky všetkých troch vozňov u súkromného majiteľa a železničnom múzeu v Rakúsku.

Torzo vozňa Gk 202 sa zásluhou Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy vrátilo 13. novembra 2020 do Bratislavy a bolo umiestnené v Slovenskom technickom múzeu – Múzeu dopravy na Šancovej ulici. Klub neskôr plánuje renováciu vozňa do stavu z roku 1913.