Vlak tvorený lokomotívou Ganz Eg a diaľkovými vozňami Studénka CDa + Studénka Ca
Vlak tvorený lokomotívou GWM-AEG a diaľkovými vozňami Studénka BCa + Studénka Ca
Úvod
Na rozšírenie vozňového parku elektrickej železnice Viedeň - Bratislava pre diaľkovú dopravu zakúpila v roku 1916 spoločnosť Lokalbahn Wien - Pressburg (LWP) ďalších 14 štvornápravových vozňov s rozchodom 1435 mm vyrobených vo Vagónke Studénka. Vozne boli podobnej konštrukcie ako vagóny Ringhoffer, mali však už uzavreté nástupné plošiny.
Oceľová skriňa vozňov, v spodnej časti obložená drevom, bola osadená ráme s dvoma otočnými dvojnápravovými podvozkami. Nástupné plošiny boli uzavreté. Salón pre cestujúcich bol pri vozňoch BCa rozdelený na druhú triedu s čalúnenými sedadlami v priečno-pozdĺžnom usporiadaní a tretiu triedu s drevenými lavicami v priečnom oddielovom usporiadaní. Vozne Ca mali iba tretiu triedu a vozne CDa mali okrem oddielu tretej triedy aj batožinový oddiel. Nad sedadlami sa nachádzali police na odkladanie príručnej batožiny.
Vozne mali elektrické osvetlenie a vykurovanie. Vetranie zabezpečovali bočné spúšťacie okná a stropné ventilácie. Vyfarbenie vozňov bolo hnedé s bielou okennou časťou. Na spriahanie vozňov slúžili tanierové spriahadlá električkového typu. Vozne boli vybavené vákuovými brzdami a ručnou brzdou ovládanou z plošín vozňov.
Prevádzka
Spolu s vozňami Ringhoffer zabezpečovali osobnú dopravu medzi Viedňou a Bratislavou, pričom na mestských úsekoch elektrickej železnice boli pôvodne ťahané jednosmernými lokomotívami radu Eg a na medzimestskom úseku medzi Schwechatom a Bergom ich ťahali striedavé lokomotívy radu Ewp, prípadne aj Ewl. Vlaky na mestských úsekoch z prevádzkových dôvodov pozostávali z lokomotívy a dvoch, maximálne troch osobných vozňov, medzi Schwechatom a Bergom boli vlaky tvorené maximálne piatimi vozňami.
Prevádzka priamych diaľkových vozňov z Viedne do centra Bratislavy trvala do roku 1935, kedy bol úsek trate Kopčany - Starý most - Nám. Ľ. Štúra prestavaný na rozchod 1000 mm. Vlaky z Viedne potom premávali už len po stanicu Berg, neskôr počas 2. svetovej vojny po prestavbe úseku Berg - Petržalka (vtedy Engerau) premávali v rokoch 1941 - 1945 až do stanice Petržalka a od roku 1946 už len po Wolfsthal.
Po prevzatí prevádzky na rakúskom úseku Spolkovými dráhami Rakúska (BBÖ) v roku 1921 bolo vozňom postupne niekoľkokrát zmenené označenie a číslovanie podľa schém rakúskych spolkových železníc, resp. neskôr aj nemeckých ríšskych železníc. Pre lepšiu prehľadnosť a orientáciu uvádzame v katalógu len ich pôvodné označenia a čísla.
Vyraďovanie a likvidácia
Ako prvé boli vyradené vozne CDa 1700 a 1701 počas druhej svetovej vojny v rokoch 1943 - 1944, v roku 1946 ich nasledoval vozeň Ca 1503. Väčšina zvyšných vozňov dojazdila na rakúskom úseku trate Pressburgerbahn v rokoch 1956 - 1961. Niekoľko vozňov bolo po vyradení prerobených na staničné vozne. Vozne BCa 1208 a 1210 boli odpredané firme Stern und Hafferl, pričom vozeň BCa 1208 bol neskôr zachovaný pre muzeálne účely a v súčasnosti sa nachádza v železničnom múzeu v rakúskom Schwechate. V rovnakom múzeu skončil aj vozeň Ca 1501.