Vozidlá › Viedenská električka / Pressburgerbahn › Ringhoffer BCa / BCDa / BCDFa

Osobné štvornápravové vozne s rozchodom 1435 mm pre diaľkovú dopravu na elektrickej železnici Viedeň - Bratislava vyrobili pražské Ringhofferove závody v počte 14 kusov v roku 1913. Všetky vozne boli v majetku spoločnosti Lokalbahn Wien - Pressburg (LWP). V roku 1916 k nim pribudlo ďalších 14 vozňov vyrobených Vagónkou Studénka. Osobné vozne boli na uhorskom (neskôr československom) úseku tejto železnice ťahané lokomotívami Ganz Eg a v neskoršom období aj motorovými vozňami Ganz CMg.

Oceľová skriňa vozňov, v spodnej časti obložená drevom, bola osadená ráme s dvoma otočnými dvojnápravovými podvozkami. Vozne mali na oboch koncoch otvorené nástupné plošiny. Salón pre cestujúcich bol rozdelený na druhú triedu s čalúnenými sedadlami v priečno-pozdĺžnom usporiadaní a tretiu triedu s drevenými lavicami v priečnom oddielovom usporiadaní. Nad sedadlami sa nachádzali police na odkladanie príručnej batožiny. Interiér vozňov navrhol významný viedenský architekt Otto Wagner.

Vozne BCDa mali medzi druhou a treťou triedou batožinový oddiel a vozne BCDFa navyše aj poštový oddiel. Tieto dva typy bolo vybavené aj toaletou.

Vozne mali elektrické osvetlenie a vykurovanie. Vetranie zabezpečovali bočné spúšťacie okná a stropné ventilácie. Vyfarbenie vozňov bolo hnedé s bielou okennou časťou. Na spriahanie vozňov slúžili tanierové spriahadlá električkového typu. Vozne boli vybavené vákuovými brzdami a ručnou brzdou ovládanou z plošín vozňov.

Pre nízku využívanosť druhej triedy a vyšší dopyt po tretej triede boli v 20. a 30. rokoch 20. storočia vozne typu BCDa prerobené na vozne len s treťou triedou bez batožinového oddielu (Ca) a vozne BCDFa boli prerobené na vozne tretej triedy s batožinovým oddielom (CDa).

Vozne zabezpečovali osobnú dopravu medzi Viedňou a Bratislavou, pričom na mestských úsekoch elektrickej železnice boli pôvodne ťahané jednosmernými lokomotívami radu Eg a na medzimestskom úseku medzi Schwechatom a Bergom ich ťahali striedavé lokomotívy radu Ewp, prípadne aj Ewl. Vlaky na mestských úsekoch z prevádzkových dôvodov pozostávali z lokomotívy a dvoch, maximálne troch osobných vozňov, medzi Schwechatom a Bergom boli vlaky tvorené maximálne piatimi vozňami.

Po vzniku Československa počet cestujúcich do Bratislavy poklesol, preto medzi Bergom a centrom Bratislavy postačoval jeden diaľkový vozeň, ktorý bolo možné ťahať aj motorovým osobným vozňom Ganz CMg. V tomto prípade sa museli na plošinách osobného vozňa nachádzať brzdári, ktorí obsluhovali ručnú brzdu pri zjazde zo Starého mosta, pretože motorové vozne CMg neboli vybavené vákuovou brzdou.

Prevádzka priamych diaľkových vozňov z Viedne do centra Bratislavy trvala do roku 1935, kedy bol úsek trate Kopčany - Starý most - Nám. Ľ. Štúra prestavaný na rozchod 1000 mm. Vlaky z Viedne potom premávali už len po stanicu Berg, neskôr počas 2. svetovej vojny po prestavbe úseku Berg - Petržalka (vtedy Engerau) premávali v rokoch 1941 - 1945 až do stanice Petržalka a od roku 1946 už len po Wolfsthal.

Po prevzatí prevádzky na rakúskom úseku Spolkovými dráhami Rakúska (BBÖ) v roku 1921 bolo vozňom postupne niekoľkokrát zmenené označenie a číslovanie podľa schém rakúskych spolkových železníc, resp. neskôr aj nemeckých ríšskych železníc. Pre lepšiu prehľadnosť a orientáciu uvádzame v katalógu len ich pôvodné označenia a čísla.

Ako prvý bol počas druhej svetovej vojny v roku 1943 vyradený vozeň 1302. Väčšina zvyšných vozňov jazdila na rakúskom úseku trate Pressburgerbahn do prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. V roku 1959 bolo 7 vyradených vozňov odpredaných železničnej spoločnosti Stern und Hafferl. Posledné vozne Ringhoffer boli vyradené v roku 1961. Niekoľko vozňov bolo neskôr zachovaných pre muzeálne účely v múzeách v Mariazelli (BCDFa 1401), Schwechate (BCa 1201) a vozeň BCDFa 1400 sa od roku 2016 nachádza v Bratislave. Do dnešných dní sa zachovali aj vozne BCa 1202, 1203 a 1204, ktoré čakajú na svoj ďalší osud v rakúskom Großpetersdorfe, kde slúžili u firmy Südburgenländische Regionalbahn GmbH.