V rokoch 1949 až 1951 boli dodané prívesné vozy Karosa D 4 na zväčšenie kapacity trolejbusovej a autobusovej dopravy. Tento typ prívesov sa vyrábal v rokoch 1949 až 1952 v národnom podniku Karosa vo Vysokom Mýte. Experiment s vlečkami sa však veľmi neosvedčil, a tak boli postupne sťahované z prevádzky a od roku 1953 vyraďované.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Karosa D 4
101 – 110
1949
1949 – 1950
1953 – 1955
10
2.
Karosa D 4
151 – 155
1950
1950
1953 – 1955
5
3.
Karosa D 4
111, 156 – 157
1951
1951
1955
3
Spolu
1949 – 1951
18
Technické parametre
Dĺžka
5710 mm
6960 mm (s prípojnou časťou)
Šírka
2350 mm
Výška
2710 mm
Výška podlahy
730 mm
Počet dverí
1
Počet miest na sedenie
23
Počet miest na státie
17
Celkový počet miest
40
Pohotovostná hmotnosť
2820 kg
Opis
Karoséria bola oceľová, zvnútra natretá tlmiacim náterom a obložená drevenými doskami s ozdobnými lištami. Podlaha bola drevená, vozy mali jediné jednodielne ručne otvárateľné dvere umiestenené na pravej strane. Sedadlá boli umiestnené pozdĺžne okrem dvoch sedadiel umiestnených priečne pri prednom a zadnom okne. Vozidlo nemalo žiadne vykurovanie a ani vlastný zdroj napätia. Vetralo sa cez strešný posuvný vetrák a dvomi spúšťacími bočnými oknami. Nad sedadlami boli držiaky na batožinu. Prívesy mali červeno-krémový náter.
Prevádzka
Prívesné vozidlá sa využívali iba na linkách premávajúcich po rovine, pretože mali len vzduchovú brzdu. Používali sa u trolejbusov i autobusov, avšak výsledky z ich prevádzky neboli dobré, pretože znižovali bezpečnosť dopravy a zdržovali nastupovanie a vystupovanie na zastávkach. Vozidlá boli odstavované aj v zlom zimnom počasí. Šoféri autobusov neradi obsluhovali autobusy s vlečkami, preto sa častokrát vlečky odstavovali ako nepojazdné z rôznych vymyslených príčin.
Autobusové prívesné vozidlá mali evidenčné čísla 101 - 111 a trolejbusové 151 - 157. Prvých 8 autobusových prívesov sa zaradilo do premávky koncom decembra 1949 na linke 24 na Trnávku. Trolejbusové prívesy boli prevádzkované na linke 11 medzi Redutou a Hlavnou stanicou od roku 1950 najneskôr do začiatku roka 1954. Trolejbusové prívesy boli v apríli roku 1954 preradené medzi autobusové bez zmeny čísiel.
V rokoch 1954 a 1955 boli autobusy s vlečkami vypravované na linky 23 (Prievoz), 31 (Rača), 32 (Vajnory) a B (Biskupice).
Vyraďovanie a likvidácia
Vzhľadom na to, že sa tieto prívesné vozidlá neosvedčili, vyradené boli pomerne skoro. Už v roku 1953 bolo 8 z týchto vozidiel vybraných ako nepotrebné, z nich mali byť štyri predané do DP Kladno a dva do DP Olomouc, nakoniec však odišlo len 6 vozidiel. Začiatkom roka 1954 zostalo v evidenčnom stave 7 autobusových a 5 trolejbusových prívesov, z ktorých boli v prevádzke len autobusové.
Evidencia prevádzky autobusov a prívesov sa zachovala len do konca júla 1955. Posledné dve vlečky však boli vyradené z evidenčného stavu až v roku 1957. Vyradené prívesy boli presunuté do iných menších podnikov MHD a do ČSAD výmenou za malé autobusy Praga RND, ktoré sa upravili na dielenské vozidlá pre údržbu trolejového vedenia.
Aj ja si pamätám prívesy na linke na Zochovu Chatu. Ale tie, kroré si pamätám ja neboli B40 ale Jelcz PO1: https://imhd.sk/ba/galeria/4150/Jelcz-PO1
Samozrejme neboli červeno krémové ako v galérii. Myslím si, že boli modro krémové alebo možno sivohnedé (to bola farba ČSAD pred modro krémovou).
Ale to hlavné, čo si pamätám bolo to, že vlečky neboli povolené do kopca z Harmónie na Zochovu chatu. Preto v Harmónii na parkovisku posádka odpojila a zaparkovala vlečku a cestujúci prestúpili z vlečky do autobusu - ako inak, na stojáka. Niekto sa môže čudovať, prečo cestujúci na Zochovu chatu nenastupovali rovno dopredu do autobusu. To ale súviselo s tým, kde bola sprievodkyňa. Tá počas jazdy na zastávkach prestupovala medzi autobusom a prívesom, aby boli obe časti rovnomerne obsadené. Preto bolo vecou náhody, kedy a kde mohli cestujúci nastúpiť (tam, kde bola na danej zastávke sprievodkyňa.
Pri jazde do Bratislavy musela posádka pripojiť príves - vodičova úloha bola nacúvať spriahadlom autobusu na oje prívesu a sprievodkyňa to musela spojiť. Niekedy sa to nepodarilo na prvýkrát, tak to museli robiť na niekoľko pokusov.
Veď o tom hovorím. Cestovali sme nich skoro každý víkend v mojom detstve - do Modry, do Harmónie, na Zochovu chatu, do Častej... S pribúdajúcimi autami ich niekde už nebolo treba, niekde stačila vyššia kapacita nových autobusov, niekde ich nahradili harmonické autobusy...
