Vozidlá › Autobusy › Ikarus 412

Nízkopodlažný mestský 12-metrový autobus Ikarus 412 pochádza z produkcie maďarského výrobcu Ikarus Budapešť (od roku 1999 IkarusBus), ktorý začal s výrobou plne nízkopodlažných autobusov v prvej polovici 1990-tych rokov. Výroba Ikarusu 412 prebiehala v rokoch 1995 až 2001 a za ten čas sa vyrobilo približne 240 vozidiel. Autobus výrobca ponúkal s rôznymi naftovými motormi. V roku 1998 výrobca predstavil aj inovovanú verziu s modernejšími čelami, ale táto verzia sa do výroby nedostala. Pre nemecký trh bola hneď na začiatku vyvinutá aj dvojdverová linková verzia Ikarusu 412 s motorom pod zvýšenou podlahou v zadnej časti, ale pre nezáujem zákazníkov sa z tejto verzie vyrobili iba dva prezentačné autobusy. V závere výroby boli vyrobené dvojdverové Ikarusy 412 štandardnej konštrukcie pre Taiwan.

Prvé vozidlo Ikarus 412 pribudlo do vozidlového parku DPB ako náhrada za vysokopodlažnú Karosu so zdvíhacou plošinou na školskú linku pre deti s telesným postihnutím z Petržalky. Išlo o vozidlo, ktoré nebolo pôvodne vyrobené pre Bratislavu, pred dodaním však bolo upravené podľa požiadaviek DPB. Dopravný podnik ním splatil 5-miliónovú pôžičku mestskej časti Petržalka, ktorú mestská časť poskytla podniku vo februári 1998. Ďalšie dva Ikarusy 412 už boli určené na bežné linky bratislavskej MHD.

Samonosná karoséria dvojnápravového nízkopodlažného autobusu sa odlišovala od konštrukcie bežných autobusov s vyššou podlahou, pri ktorých hlavnú nosnú časť predstavovala priehradová konštrukcia pod podlahou. Pri Ikaruse 412 bola nosnou časťou strecha, ku ktorej bola prostredníctvom bočných panelov s hrubšími stĺpikmi pripevnená podvozková časť a tenká podlaha. Strecha tiež niesla váhu motora, ktorý bol umiestnený spolu s prevodovkou v zadnej časti vozidla. Výfuk z motora bol vyvedený na strechu. Bočnice boli oplechované, zasklenie bolo realizované technológiou lepenia, pričom prvé vozidlo malo aj tónované okná. Predné okno vozičkárskeho autobusu bolo nedelené, ostatné vozidlá ho mali delené. Na zadnom čele bol priestor iba pre malé okno. V pravej bočnici bola trojica dvojkrídlových dverí s elektropneumatickým ovládaním otvárajúcich sa smerom dovnútra. Predné a stredné dvere boli široké, zadné boli z dôvodu šírky motorového priestoru užšie.

V interiéri boli pre cestujúcich osadené plastové sedadlá IMAG (typ Komárom I) s textilným poťahom v usporiadaní 2 + 1 v prednej časti, 2 + 2 v zadnej časti. Od druhých dverí boli sedadlá umiestnené na vyvýšenom schodíku. Vozičkársky autobus mal v prednej časti namiesto niektorých sedadiel miesta pre invalidné vozíky s bezpečnostnými pásmi. Štandardné autobusy mali oproti druhým dverám priestor pre kočík/vozík, pričom tu bola aj štvorica sklápacích sedadiel. Nástup a výstup s invalidným vozíkom uľahčovala možnosť naklonenia vozidla k vozovke a manuálna výklopná plošina pri druhých dverách. Podlaha bola pokrytá protišmykovou PVC krytinou Grabiol Stop JSC, strop a bočnice boli obložené umakartom Resopal.

Osvetlenie interiéru bolo riešené žiarivkovými svietidlami nad sedadlami. Vetranie bolo zabezpečené výklopnými časťami bočných okien, strešnými klapkami s ručným otváraním (dve pri vozičkárskom autobuse, tri pri ostatných vozidlách) a strešnými kruhovými ventilátormi. Vykurovanie bolo riešené teplovodným kúrením Webasto Thermo 230, resp. 300. Pracovisko vodiča bolo vo vozičkárskom autobuse oddelené od priestoru pre cestujúcich zadnou stenou a nízkymi dvierkami, ostatné autobusy mali veľkú úplne uzavretú klimatizovanú kabínku s polovicou predných dverí iba pre vodiča.

Všetky autobusy boli vybavené optickým informačným systémom BUSE, pričom prvé vozidlo malo staršie terčíkové displeje s užším predným displejom, zvyšné vozidlá už mali DOT-LED displeje a široký predný displej. Autobusy #1701 a 1702 boli vybavené aj vozidlovým rozhlasom. Vozičkársky autobus bol dodaný v bielo-oranžovo-červenom vyfarbení, ďalšie vozidlá mali červeno-biely náter.

Krátko po začatí prevádzky boli sklápacie sedadlá vo vozidlách #1701 a 1702 otočené naopak, aby ich nebolo možné sklopiť a získal sa tak priestor pre stojacich cestujúcich. Neskôr boli tieto sedadlá upravené do pôvodného stavu.

Autobus #1700 bol do prevádzky slávnostne uvedený 2. decembra 1998. Tento autobus premával výlučne na linke 370 (od r. 2008 školský spoj 4), ktorá slúžila na prepravu telesne postihnutých detí do škôl na Mokrohájskej a Dúbravskej ceste. Na tejto linke nahradil Karosu B 732 #1111 upravenú na prevoz vozičkárov.

Vozidlá #1701 a 1702 boli do Bratislavy dodané na začiatku roka 2001. Do premávky boli zaradené v polovici marca 2001 na linke 82 z Hlavnej stanice ku Kúpalisku Matador. Zakrátko ale začali premávať aj na ďalších linkách vypravovaných vozovňou Trnávka. Týmto autobusom sa spočiatku nevyhli technické problémy, a tak boli dlhšiu dobu odstavené. Od jesene 2004 bol na linkách 22 a 49 v cestovnom poriadku vyznačený garantovaný spoj, ktorý bol vykonávaný nízkopodlažným Ikarusom 412. Po zmene výpravy autobusov na linkách 20 a 22 vo februári 2009 sa Ikarusy 412 využívali najmä ako zálohy za školské autobusy #1199 a 1030 (ex #1700). Po preradení všetkých Ikarusov 415 do vozovne Petržalka boli aj vozidlá #1031 a 1032 koncom augusta 2009 preradené do tejto vozovne a od septembra 2009 boli vypravované najmä na linku 99. V premávke sa najdlhšie udržal autobus #1031, ktorý jazdil až do konca februára 2013.

Zaujímavosťou bolo opakované vypravovanie týchto autobusov na kyvadlovú dopravu medzi Železničnou stanicou Petržalka a kostolom sv. Rodiny počas cirkevných podujatí. Ikarus 412 premával aj na výletnej linke 199 z Čunova okolo Areálu vodných športov ku galérii Danubiana, či na málo vyťažených linkách 57 na Žabí majer a 180 k Cintorínu Petržalka.

Po začatí prevádzky prvej plynofikovanej Karosy B 732 vo vozovni Trnávka bolo potrebné číselný rad 1700 uvoľniť pre Karosy B 732 NGS. Všetky tri Ikarusy 412 boli 25. mája 2004 prečíslované na čísla 1030 až 1032. V tento deň ešte premával s číslom 1701 aj Ikarus 412 aj Karosa B 732 CNG.

Po zaradení nových autobusov Irisbus Citelis 12M pre telesne postihnutých bolo začiatkom roka 2011 z premávky odstavené vozidlo #1030. Po čelnej zrážke s osobným vozidlom v máji 2011 bolo vyradené vozidlo #4142. Vozidlo #4141 bolo vyradené v marci 2013, pričom bolo zachované pre výhľadové zaradenie do zbierky historických vozidiel DPB.