Vozidlá › Autobusy › Karosa ŠL 11 Turist & Karosa ŠD 11

Karosa Vysoké Mýto v 70-tych rokoch 20. storočia vyrábala aj autobusy z radu Š 11 pre turistickú a zájazdovú dopravu v dvojdverovom linkovom a zájazdovom vyhotovení odvodené z mestskej verzie ŠM 11. Vozidlá ŠL 11 typov 1311 a Turist 1307 boli určené pre linkovú a kratšiu zájazdovú dopravu. Pre pohodlnejšiu diaľkovú dopravu bol určený typ ŠD 11 2040, ktorý mal polohovateľné sedadlá a nútený rozvod vzduchu s osvetlením nad každým sedadlom (turistická verzia bez rozvodu vzduchu sa označovala ako typ 2040 T).

Pre nedostatok mestských autobusov musel dopravný podnik zakúpiť vozidlá ŠL 11 1311 pre rozšírenie vozidlového parku z dôvodu zavedenia liniek do okolitých obcí pripojených v roku 1972 k Bratislave. Autobusy ŠD 11 boli zakúpené pre nepravidelnú zájazdovú dopravu.

Samonosnú stavebnicovú karosériu zostavili zo šiestich panelov a zvonka oplechovali hladkým plechom. Spoje prekryli ozdobnými lištami. Strop a bočnice interiéru pokryli sololitom, podlahu drážkovou gumou. V pravej bočnici umiestnili vpredu a vzadu jednokrídlové búchacie dvere s ručným ovládaním. Pre cestujúcich osadili v interiéri sedadlá v zájazdovom usporiadaní 2 + 2 umiestnené na vyvýšenom schodíku. Jednotlivé typy sa líšili použitým typom sedadiel. Pri type ŠL 11 1311 použili latexové sedadlá s koženkovým poťahom bez opierok hlavy a lakťov. Typ ŠL 11 turist 1307 sa vyznačoval nesklopnými latexovými sedadlami s vysokými operadlami a koženkovo-textilným poťahom. V type ŠD 11 osadili pohodlnejšie vysoké sklápacie sedadlá s koženkovo-textilným poťahom. Nad sedadlami umiestnili nosiče na príručnú batožinu. Pracovisko vodiča nebolo oddelené od priestoru pre cestujúcich a nemalo bočné manipulačné dvere. Vykurovanie interiéru zabezpečili naftovým agregátom. V typoch ŠL 11 1311, Turist 1307 a ŠD 11 2040 T zabezpečili vetranie cez stropné vetráky, klapky v prednom čele a horné posuvné časti bočných okien. V luxusnejšom prevedení (ŠD 11 2040) použili aj nútený rozvod vzduchu kanálmi pod stropom s vývodmi nad každým sedadlom. V interiéri použili žiarivkové osvetľovacie telesá, pri type ŠD 11 2040 použili aj individuálne osvetlenie nad každým sedadlom.

Série z prvej polovice 70-tych rokov sa vyznačovali otvárateľnými vetracími časťami na každom bočnom okne, obrysovými svetlami v hornej časti predného a zadného čela, či ozdobnými lištami na nárazníku. V druhej polovici 70-tych rokov sa začali montovať bočné okná s dvomi otváracími posuvnými časťami, pričom otváracie časti malo už len každé druhé okno.

Minimálne niektoré vozidlá dostali v roku 1976 k predným dverám výstražné svetlo so signálom "Nenastupovať".

Prevádzka autobusov ŠL 11 1311 prispela k rozvoju mestskej dopravy v nových mestských častiach Bratislavy. Nasadzovali ich na linky "Č" do Čunova, "D" do Devínskej Novej Vsi a "Z" do Záhorskej Bystrice. Malá frekvencia zastávok, mechanická prevodovka v spojení s diaľkovým diferenciálom dali vyniknúť dynamickým vlastnostiam autobusov na dlhších tratiach. Pre nedostatok mestských autobusov boli tieto autobusy od 3. februára 1975 nasadené napríklad aj na novú expresnú linku 48 z Dúbravky cez Patrónku a Račianske mýto k Autobusovej stanici na Bajkalskej ulici. Linka bola po niekoľkých mesiacoch nahradená novou linkou 106.

Autobusy v zájazdovom prevedení sa využívali iba na nepravidelnú zájazdovú dopravu.

Linkové autobusy boli vyradené do začiatku 1980-tych rokov. Autobusy v zájazdovom prevedení boli vyraďované postupne v 1980-tych rokoch, pričom boli nahradzované Karosami LC 735 a LC 736. Niektoré vozidlá boli odpredané súkromným osobám.