VozidláElektričky › Ganz #51 - 54V roku 1910 dodal maďarský výrobca Ganz a spol., Budapest mohutné päťokenné vozne s väčšou kapacitou určené pre trať do továrne Dynamit-Nobel. Motorové vozne dostali čísla 51 - 54 a vlečné 121 - 127.


Ganz #51 - 54 v pôvodnom zelenom nátere

Prehľad vozidiel

SériaTypEvidenčné číslaRok výrobySprevádzkovanieVyraďovaniePočet
1. Ganz 51 – 54 1910 – 1911 1911 1939 – 1958 4
Spolu: 1910 – 1911   4

Technické parametre

Dĺžka so spriahadlami:10530 mm
Šírka:2100 mm
2340 mm (so schodíkmi)
Výška:3350 mm
Pracovná výška:~ 5600 mm
Výška podlahy:~ 850 mm (nástupné plošiny)
~ 1050 mm (v salóne)
Rázvor:4500 mm
Počet dverí:4 polouzavreté vstupy
Počet miest na sedenie:35
Počet miest na státie:26 + 2
Celkový počet miest:61 + 2
Pohotovostná hmotnosť:12700 kg (s výzbrojou Siemens)
Celková hmotnosť:17400 kg (s výzbrojou Siemens)
Elektrická výzbroj:Ganz
Siemens (po rekonštrukcii výzbroje)
Motor:Ganz T 100
Ganz TS 70 (po výmene motora)
Siemens D 612 (po rekonštrukcii výzbroje)
Výkon motora:55,9 kW / 75 HP (Ganz T 100)
30 kW / 40 HP (Ganz TS 70)
40 kW (Siemens D 612)
Počet motorov:2
Celkový výkon:111,8 kW (T 100)
60 kW (TS 70)
80 kW (D 612)
Maximálna rýchlosť:30 km/h

Opis

Na oceľovom ráme zhotovili drevenú skriňu, ktorú zvonku oplechovali a vo vnútri obložili dreveným obkladom lakovaným v prírodnej farbe. Strechu vybavili tzv. americkou nadstavbou s vetracími okienkami. Plošiny uzatvorili ochrannou presklenou stenou a vstupy na plošiny vybavili mrežovými dvierkami. Pracoviská vodiča na oboch plošinách vybavili riadiacim kontrolérom, ovládačom ručnej a vzduchovej brzdy a zvoncom. Dvojicu súkolí pripevnili k rámu prostredníctvom listových pier a pre každú nápravu použili jeden trakčný motor. Vozne vybavili vzduchovou brzdou a tiež ručnou brzdou ovládanou z oboch plošín. Použitím vzduchovej brzdy umožnili vytvárať vlaky pozostávajúce z motorového vozňa a viacerých vlečných vozňov. Na čelách osadili pod oknami čelné reflektory a spojovacie hadice vzduchovej brzdy. Na streche umiestnili lýrový zberač prúdu. Ochranu elektrických obvodov zabezpečili prostredníctvom amerických automatických prúdových vypínačov.

V salóne pre cestujúcich oddelenom od plošín stenou s dverami osadili drevené lavice v priečno-pozdĺžnom usporiadaní. Vetranie interiéru zabezpečili okrem strešnej nadstavby aj spúšťacími bočnými oknami. Osvetlenie interiéru zabezpečili 8 stropnými a 2 núdzovými svietidlami.

Pôvodné vyfarbenie vozňov bolo tmavozelené.

Úpravy

Vozňom bol namontovaný pevný drevený ochranný rám okolo podvozka, ktorý zabraňoval prejdeniu človeka kolesami vozňa.

V rokoch 1925-1926 sa pôvodné hliníkové lýrové zberače prúdu vymenili za lýry s Fischerovými vložkami. Zároveň vozne dostali nový náter v sivo-zelenej kombinácii.

Vozne #51 a 54 sa v rokoch 1929 a 1930 podrobili rekonštrukcii, pri ktorej im bola dosadená nová elektrická výzbroj Siemens s motormi D 612. Na utvorenie súvislého radu s motorizovanými vlečniakmi boli zároveň prečíslované na #108 - 109. Vozne zároveň dostali pred obe nápravy automatické záchranné koše. Vozne #52 a 53 dostali novú výzbroj Siemens a motory D 612 v rokoch 1933 - 1934 a boli prečíslované na #110 (ex 53) a 111 (ex 52).

V prvej polovici 30-tych rokov vozne dostali nový sivý náter po vzore električiek "Dvojstovákov".

Vozne #110 a 111 pravdepodobne dostali do roku 1942 namiesto pôvodného lýrového zberača pantograf. Tieto dva vozne boli okolo roku 1945 vybratím elektrickej výzbroje zmenené na vlečné a prečíslované asi na #128 a 129, neskôr v roku 1954 opäť prečíslované, pravdepodobne na #169 a 170. V priebehu 50-tych rokov prešli tieto vlečné vozne úpravou čiel a zároveň boli vstupy uzatvorené dverami. Tieto vlečné vozne boli vyradené do roku 1960.

Na podvozkoch vozňov #108 (ex 51) a 109 (ex 54) postavili v roku 1949 nové vlečné vozne série #121 - 125, ktoré boli podobné vlekom SGP, avšak boli 5-okenné.

Prevádzka

Motorové vozne boli dodané 28. januára 1911 a v priebehu februára boli uvedené do prevádzky na linke k Dynamitovej továrni.

Električky bolo možné spriahať až s tromi s vlekmi série #121 - 127, vďaka čomu tvorili veľkokapacitné súpravy na trati k Dynamitke. Po rekonštrukcii vlekov na motorové v roku 1926 premávali už len samostatne, najmä na linkách A, C a D.

V rokoch 1943 - 1945 po dodávke vlekov SGP pravdepodobne vozne #110 a 111 (mohlo však ísť aj o niektoré z vozňov #102, 106, 107) jazdili pod číslami #51 a 52. Následne boli zmenené na vlečné a premávali v súprave s motorovými vozňami radu #31 - 45, #21 - 26 a 6MT.

Vyraďovanie a likvidácia

Vozne začali vyraďovať v roku 1939 v súvislosti so stavbou päťokenných vozňov vlastnej konštrukcie. Novostavby električiek boli totiž oficiálne rekonštruovanými a predĺženými vozňami Ganz a spočiatku dostávali čísla vyradených električiek. Ako prvé boli vyradené vozne #108 a 109.
Na ich podvozkoch však koncom 40-tych rokov postavili nové vlečné vozne, ktoré boli z osobnej dopravy vyradené do roku 1960.

Zvyšné dva vozne (ex #52 a 53), vtedy už ako vlečné, boli vyradené na konci 1950-tych rokov.

Katalóg vozidiel

108 170 169 109

  • Počet nevyradených vozidiel: 0 (0%)
  • Počet vyradených vozidiel: 4 (100%)

Legenda

109vyradené vozidlo

Prečíslované evidenčné čísla

1.2.3.4.5.6.
51 108od 1929    
52 1111934 - 194352II1943 - 19451291945 - 1951?1951 - 1954170od 1954
53 1101933 - 194351II1943 - 19451281945 - 1951?1951 - 1954169od 1954
54 109od 1929    

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.