Vozidlá › Električky › Ganz #10 - 15

Motorové vozne #10 - 15 vyrobila a dodala budapeštianska továreň Ganz a spol. v rokoch 1897 a 1899. Určené boli na zvýšenie ponúkanej kapacity na existujúcich a novovybudovaných električkových tratiach.

Vozne boli podobnej konštrukcie ako električky série #1 - 5. Na oceľovom ráme zhotovili drevenú karosériu s vonkajším oplechovaním. Vozne #10 - 12 vybavili pevnými nápravami odpruženými vinutými pružinami s rázvorom 1800 mm, ďalšiu trojicu vozňov už vybavili voľnoosími nápravami s väčším rázvorom a listovými perami.

Strešnú nadstavbu s vetracími klapkami umiestnili už len nad salónom pre cestujúcich. Pracoviská vodiča na čelách plošín vybavili ručným kontrolérom (spínačom jazdy) a kľukou ručnej brzdy. Čelá plošín na ochranu personálu a cestujúcich pred nepriazňou počasia uzavreli pevnejšou drevenou stenou s oknami osadenými priamo v drevenom ráme. Čelné okno rozdelili pri vozňoch #10 - 12 jednou priečkou, pri vozňoch #13 - 15 dvoma priečkami, pričom stredná časť bola otváracia. Nástupné plošiny vybavili mriežkovými dvierkami. Uzavretý salón pre cestujúcich vybavili pozdĺžnymi drevenými lavicami, vetranie zabezpečili bočnými spúšťacími oknami a klapkami v strešnej nadstavbe. Na ochranu cestujúcich pred slnkom použili na oknách interiérové drevené žalúzie.

Vozne vybavili tyčovým zberačom prúdu s kladkou a na spriahanie s vlečnými vozňami mechanickými tanierovými spriahadlami. Na čelách v podokennej časti osadili ručne ovládané výstražné zvonce. Svetlomet umiestnili v bočnej hornej časti čela pod strechou. Linková orientácia sa umiestňovala na strechu nad bočné okná.

Vozne mali pravdepodobne od dodania tmavozelenú farbu.

Podvozok prvej série bol v roku 1901 upravený po vzore vozňov druhej série - zväčšil sa rázvor na 2900 mm a na odpruženie sa použili listové perá. Ako prvý bol upravený vozeň #11. Čelný svetlomet sa počas prevádzky presunul na strechu a rozdelenie okna pred vodičom priečkami bolo neskôr odstránené. Električky dostali pravdepodobne v roku 1906 lýrové zberače s hliníkovou kontaktnou lištou. Taktiež sa upravil vzhľad čiel.

V ďalšom období sa reflektor po vzore novších električiek presunul do spodnej časti čela na miesto pôvodného zvonca. Po roku 1910 boli pôvodné motory AEG (v licencii od General Electric) vymenené za motory typu Ganz T 50, pričom bol údajne použitý len jeden motor namiesto pôvodných dvoch. Okolo podvozku bol tiež nainštalovaný pevný drevený rám proti prejdeniu ľudí. V roku 1926 boli ešte jazdiacim električkám dosadené lýrové zberače s Fischerovou lištou.

Bočnice električiek sa využívali aj na reklamné účely, neskôr boli reklamy umiestňované na strešných paneloch a linková orientácia sa presunula na čelá vozidiel - najskôr len smerové tabuľe v podokennej časti čiel, neskôr aj kruhové písmenové označenie linky na streche v mieste pôvodného reflektora.

V rokoch 1929 - 1930 boli na podvozkoch niektorých vyradených vozňov vo vlastných dielňach BMEŽ postavené štyri malé električky nazývané "Plecháče".

Prvé tri vozne začali jazdiť v januári 1898 po sprevádzkovaní odbočných tratí k Filiálnej a Novomestskej stanici. Ďalšia trojica električiek doplnila vozový park v súvislosti s otvorením novej električkovej trate od Hurbanovho nám. cez Obchodnú po Račianske mýto na jeseň roku 1899.

Električky premávali samostatne, prípadne s vlečnými vozňami Ganz série 101 - 104.

Podľa dochovaných záznamov o výprave električiek boli poslednými jazdiacimi vozňami v roku 1927 vozne #10 a 14, ktoré sa prestali v premávke objavovať po zrušení električkovej linky E. Ešte v roku 1929 však minimálne jeden z vozňov zasahoval do premávky. Električka #10 sa po vyradení z osobnej prevádzky údajne používala ako pracovný voz, no v roku 1933 už v majetku BMEŽ nefigurovala.

Na štyroch podvozkoch vozňov #11, 12, 13, 14 a 15 vyrástli v rokoch 1929 - 1930 "plecháče" - vozne BMEŽ #151, 152, 153 a 161.