VozidláElektričky › Ganz #10 - 15Motorové vozne #10 - 15 vyrobila a dodala budapeštianska továreň Ganz a spol. v rokoch 1897 a 1899. Určené boli na zvýšenie ponúkanej kapacity na existujúcich a nových linkách električiek.


Ganz #13 - 15

Prehľad vozidiel

SériaTypEvidenčné číslaRok výrobySprevádzkovanieVyraďovaniePočet
1. Ganz 10 – 12 1897 1898 1920. roky 3
2. Ganz 13 – 15 1899 1899 1920. roky 3
Spolu: 1897 – 1899   6

Technické parametre

Dĺžka:6440 mm
Dĺžka so spriahadlami:7140 mm
Šírka:2000 mm
Výška:3300 mm
Výška podlahy:820 mm (nástupné plošiny)
870 mm (v salóne)
Rázvor:1800 mm (#10 - 12 pred rekonštrukciou)
2900 mm
Počet miest na sedenie:18
Počet miest na státie:14 + 2
Celkový počet miest:32 + 2
Pohotovostná hmotnosť:6600 kg
Elektrická výzbroj:AEG / Ganz
Motor:AEG GE 800
Ganz T50 (po výmene motora)
Výkon motora:18 kW / 24 HP (AEG)
26 kW / 35 HP (Ganz T50)
Počet motorov:2
1 (po výmene motora)
Celkový výkon:36 kW
26 kW (po výmene motora)
Maximálna rýchlosť:20 km/h (premávková rýchlosť)

Opis

Vozne boli podobnej konštrukcie ako električky série #1 - 5. Na oceľovom ráme zhotovili drevenú karosériu s vonkajším oplechovaním. Vozne #10 - 12 vybavili pevnými nápravami odpruženými vinutými pružinami s rázvorom 1800 mm, ďalšiu trojicu vozňov už vybavili voľnoosími nápravami s väčším rázvorom a listovými perami.

Strešnú nadstavbu s vetracími klapkami umiestnili už len nad salónom pre cestujúcich. Pracoviská vodiča na čelách plošín vybavili ručným kontrolérom (spínačom jazdy) a kľukou ručnej brzdy. Čelá plošín na ochranu personálu a cestujúcich pred nepriazňou počasia uzavreli pevnejšou drevenou stenou s oknami osadenými priamo v drevenom ráme. Čelné okno rozdelili pri vozňoch #10 - 12 jednou priečkou, pri vozňoch #13 - 15 dvoma priečkami, pričom stredná časť bola otváracia. Nástupné plošiny vybavili mriežkovými dvierkami. Uzavretý salón pre cestujúcich vybavili pozdĺžnymi drevenými lavicami, vetranie zabezpečili bočnými spúšťacími oknami a klapkami v strešnej nadstavbe. Na ochranu cestujúcich pred slnkom použili na oknách interiérové drevené žalúzie.

Vozne vybavili tyčovým zberačom prúdu a na spriahanie s vlečnými vozňami mechanickými tanierovými spriahadlami. Na čelách v podokennej časti osadili ručne ovládané výstražné zvonce. Svetlomet umiestnili v bočnej hornej časti čela pod strechou. Linková orientácia sa umiestňovala na strechu nad bočné okná.

Vozne mali pravdepodobne tmavozelenú farbu.

Úpravy

Podvozok prvej série bol v roku 1901 upravený po vzore vozňov druhej série - zväčšil sa rázvor na 2900 mm a na odpruženie sa použili listové perá. Ako prvý bol upravený vozeň #11. Čelný svetlomet sa počas prevádzky presunul na strechu a rozdelenie okna pred vodičom priečkami bolo neskôr odstránené. Električky dostali okolo roku 1906 lýrové zberače. Náter vozidiel sa zmenil neskôr pravdepodobne na zelený. Taktiež svetlomet sa po vzore novších električiek neskôr presunul do spodnej časti čela namiesto zvonca. Po roku 1910 boli pôvodné motory AEG (v licencii od General Electric) vymenené za motory typu Ganz T50, pričom bol údajne použitý len jeden motor namiesto pôvodných dvoch. Okolo podvozku bol tiež nainštalovaný pevný drevený rám proti prejdeniu ľudí.

Bočnice električiek sa využívali aj na reklamné účely, neskôr boli reklamy umiestňované na strešných paneloch a linková orientácia sa presunula na čelá vozidiel - najskôr len smerové tabuľe v podokennej časti čiel, neskôr aj kruhové písmenové označenie linky na streche v mieste pôvodného reflektora.

V rokoch 1929 - 1930 boli na podvozkoch niektorých vyradených vozňov vo vlastných dielňach BMEŽ postavené štyri malé električky nazývané "Plecháče".

Prevádzka

Prvé tri vozne začali jazdiť v januári 1898 po sprevádzkovaní odbočných tratí k Filiálnej a Novomestskej stanici. Ďalšia trojica električiek doplnila vozový park v súvislosti s otvorením novej električkovej trate od Hurbanovho nám. cez Obchodnú po Račianske mýto na jeseň roku 1899.

Električky premávali samostatne, prípadne s vlečnými vozňami Ganz série 101 - 104.

Vyraďovanie a likvidácia

Podľa dochovaných záznamov o výprave električiek boli poslednými jazdiacimi vozňami v roku 1927 vozne #10 a 14, ktoré sa prestali v premávke objavovať po zrušení električkovej linky E. Ešte v roku 1929 však minimálne jeden z vozňov zasahoval do premávky. Električka #10 sa po vyradení z osobnej prevádzky údajne používala ako pracovný voz, no v roku 1933 už v majetku BMEŽ nefigurovala.

Na štyroch podvozkoch vozňov #11, 12, 13, 14 a 15 vyrástli v rokoch 1929 - 1930 "plecháče" - vozne BMEŽ #151, 152, 153 a 161.

Katalóg vozidiel

10 11 12
13 14 15

  • Počet nevyradených vozidiel: 0 (0%)
  • Počet vyradených vozidiel: 6 (100%)

Legenda

15vyradené vozidlo

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.