Vozidlá › Trolejbusy › FBW Tr51 - Tüscher - Oerlikon

Už v roku 1943 podnik objednal šesť nových trolejbusov u švajčiarskej firmy Weka Wetzikon, ktorá ponúkla najnižšiu cenu. Vozidlá FBW - Tüscher - Oerlikon mali podvozok od firmy Franz Brozincević & Cie., Wetzikon (FBW), karosériu vyrobila továreň Tüscher & Co., Zürich a elektrická výzbroj pochádzala od firmy Maschinenfabrik Oerlikon (MFO), Zürich. Trolejbusy boli dokončené v priebehu roka 1945, kvôli vojnovým udalostiam však bola firma Weka požiadaná, aby trolejbusy do skončenia druhej svetovej vojny uskladnila. Vozidlá nakoniec dorazili do Bratislavy až v júni 1947.

Vstup do interiéru s pozdĺžnym usporiadaním sedadiel umožňovalo dvojo dvojdielnych mechanicky ovládaných dverí. Do kabíny vodiča oddelenej od priestoru cestujúcich drevenou stenou s modrými sklami viedli z pravej strany manipulačné dvere. Vetranie salónu zabezpečovali bočné polospúšťacie okná, u vodiča otvárateľné čelné okná. Interiér vykurovali odporové telesá pod sedadlami. Žiarovkové osvetlenie salónu napájala vozová batéria, prúd k trakčným obvodom privádzali tyčové zberače s automatickými sťahovákmi na zadnom čele.

Elektrická výzbroj firmy Oerlikon obsahovala dvojkomutátorový trakčný motor a dvoma vinutiami zapojenými za sebou. Riadenie bolo nepriame stýkačové, pričom slaboprúdové zariadenia boli v prednej časti trolejbusu, stýkače boli umiestnené netradične v zadnej časti prístupnej po zdvihnutí poklopu. Rozjazdové a brzdové odporníky boli situované pod podlahou vozidla. Trolejbusy boli vybavené troma druhmi bŕzd – elektrickou odporovou, tlakovou pneumatickou a ručnou parkovacou.

Trolejbusy boli nalakované v podokennej časti červenou farbou, rovnako ako nástupné dvere. Okenná časť bola natretá odtieňom slonová kosť, strecha, základňa zberačov a zberače boli biele a disky kolies boli strieborné. Interiér bol v kombinácii bledomodrej v spodnej časti a bielej na strope.

Trolejbusy neprešli zásadnejšími úpravami. V roku 1952 prešli všetky vozidlá generálnou opravou. V rokoch 1994 - 2005 bolo v dielňach DPB rekonštruované vozidlo #80 do vystavovateľného stavu, pričom dostalo nový interiér, ktorý je replikou pôvodného.

Vozidlá boli slávnostne uvedené do prevádzky 1. augusta 1947. Jednoduché vozidlá s dobrými jazdnými vlastnosťami slúžili v bratislavskej doprave až do roku 1963. Nakoľko šlo o kapacitnejšie vozidlá ako trolejbusy MAN - Sodomka - Siemens, spočiatku sa vypravovali najmä tam, kde si situácia vyžadovala prepraviť viac osôb.

Ku koncu prevádzky trpeli tieto švajčiarske trolejbusy veľkým nedostatkom náhradných dielov, čo sa prejavilo na počte odstavených vozidiel. Časť vozidiel bola "vrakovaná" a súčiastky sa použili na zvyšné vozidlá. Trolejbusy Oerlikon na začiatku 60-tych rokov mesačne údajne najazdili spolu menej kilometrov ako jeden trolejbus novšieho typu, takže ich prevádzka bola vysoko nehospodárna. V tom čase už boli využívané len na zvládnutie rannej špičky. Vozidlá do vyradenia najazdili vyše 900 tisíc kilometrov.

Trolejbusy sa odstavovali z premávky od roku 1961, pričom pôvodne bolo ich vyradenie plánované už v roku 1959. Všetky trolejbusy boli vyradené po súhlase dopravnej komisie MsNV v roku 1963, z toho tri na jar a tri na jeseň. Po vyradení sa zachovalo až päť trolejbusov u súkromných majiteľov, ktorým boli odpredané. Voz #76 sa nachádzal v Dúbravke, #77 na majeri na Štefanovičovej ulici (pri budove dnešného Ministerstva financií), #78 a 79 na Trnávke a #80 vo Vajnoroch. Trolejbusy #76 a 77 boli zošrotované pred rokom 1994, voz #80 je od roku 1994 vedený ako historické vozidlo a trolejbus #78 sa vrátil do dopravného podniku v roku 2005, pričom jeho časti boli použité pri rekonštrukcii historického vozidla #80. Na náhradné diely poslúžilo v roku 2014 aj torzo trolejbusu #79.

Vyradením týchto vozidiel začala éra prevádzkovania trolejbusov výlučne československej resp. neskôr českej výroby.