Vozidlá › Električky › Tatra Studénka #51 - 65

V čase rozrastania sa Bratislavy mesto cítilo akútnu potrebu posilnenia kapacít električkovej dopravy, keď medzi rokmi 1943 a 1949 stúpol počet cestujúcich električkami na dvojnásobok. Výroba vozňov vlastnej stavby nepostačovala, a tak sa podnik rozhodol situáciu riešiť nákupom vozidiel vyrobených v Tatre Studénka podľa upravenej dokumentácie od firmy Ringhoffer-Tatra, ktorá vozne objednané ešte počas druhej svetovej vojny nemohla vyrobiť. Vo vlastných dielňach im bola následne v rokoch 1950 - 1952 nainštalovaná elektrická výzbroj, ktorú podnik vlastnil už od roku 1944. Vozne sa síce podobali na neskoršie električky typu 6MT, týmto typom sa však oficiálne neoznačovali. Jedno vozidlo vyšlo dopravný podnik na 325 000 Kčs.

Do vozňa s drevenou karosériou na oceľovom ráme v rokoch 1950 - 1952 dosadili vo vlastných dielňach elektrickú výzbroj firmy Siemens Bratislava vyrobenú ešte pred znárodnením podniku. Vozne boli modernej konštrukcie so zaoblenými čelami v obojsmernom vyhotovení. Nástup do salónu pre cestujúcich s pozdĺžne usporiadanými drevenými lavicami umožňovali dve nástupné plošiny. V bočniciach sa nachádzali štyri veľké bezrámové okná, z ktorých krajné boli sťahovacie. Na oboch koncoch plošín boli uzavreté stanovištia vodiča s kontrolérmi Siemens, ktoré mali 21 jazdných a 15 brzdových stupňov. Spriahanie s vlečnými vozňami SGP umožňovali poloautomatické spriahadlá Compact. Prúd privádzal k trakčným obvodom pantografický zberač. Zvláštnosťou bol rohatkový brzdový mechanizmus nastavovaný skrutkou na plošine pri vodičovi podľa momentálneho zaťaženia vozidla. Električky natierali klasickou červeno-krémovou kombináciou so sivou strechou a čiernym podvozkom.

Jedinou výraznejšou úpravou bola demontáž kontroléra na zadnom stanovišti a odstránenie schodíkov na ľavej strane, čím ich zjednosmernili. Predné spriahadlo Compact bolo po zjednosmernení vymenené za mechanické spriahadlo pražského typu.

Vozne sa zaraďovali do prevádzky postupne tak, ako im bola nainštalovaná elektrická výzbroj a motory. V júli a auguste 1950 sa do premávky zaradilo prvých 9 vozňov, zvyšné vozne museli čakať na dodávku motorov od BEZ Bratislava. Po nehode vozu #51 došlo k výmene evidenčného čísla s vozom #57, takže sa oficiálne vyradil voz #57_II a v prevádzke zostala električka #51_II. Nevyradené vozne jazdili až do konca premávky dvojnápravových električiek. Električka #52 slúžila po tomto dni ako pracovný vozeň a použila sa ako zástupca tohto typu električiek pri príležitosti 80. výročia MHD v Bratislave v roku 1975.

Prvý vyradili v roku 1973 vozeň #59, nasledoval voz #51 (prepis na #57). Pokračovalo sa s motorovými vozňami #53, 54, 55, 56, 62 a 64. Zvyšné jazdili ešte na jar roku 1974. Po ukončení premávky dvojnápravových električiek ich odstavili a zošrotovali. Vozeň #52 po oslavách 80. výročia električkovej dopravy aj napriek snahe o záchranu v decembri 1978 zošrotovali.