VozidláElektričky › BMEŽ #31 - 45Vozne #31 - 45 predstavovali o jedno okno predĺženú verziu "Štvorokeňákov" #11 - 20, čo im predurčilo prezývku "Päťokeňáky". V dielňach Bratislavskej mestskej elektrickej železnice ich vyrábali medzi rokmi 1938 a 1956 a zaradili sa medzi najväčšie dvojnápravové vozidlá prevádzkované v Bratislave.


#40

Prehľad vozidiel

SériaTypEvidenčné číslaRok výrobySprevádzkovanieVyraďovaniePočet
1. BMEŽ "Päťokeňák" 101 1938 1938 —* 1
2. BMEŽ "Päťokeňák" 103, 109, 105, 104, 108 1939 – 1940 1939 – 1940 1958 – 1978 5
3. BMEŽ "Päťokeňák" 40 – 41 1942 – 1943 1943 1978 2
4. BMEŽ "Päťokeňák" 32, 36 – 37, 42 1943 – 1944 1943 – 1944 1959 – 1973 4
5. BMEŽ  "Päťokeňák" 43 – 44 1948 1948 – 1949 1978 – 1996 2
6. DPMB "Päťokeňák" 45 1956 1957 1977 1
Spolu: 1938 – 1956   15
* Zachovalo sa historické vozidlo

Technické parametre

Dĺžka:11500 mm
Šírka:2200 mm
Výška:3480 mm
Počet dverí:4
Počet miest na sedenie:30 + 2 (priečne sedadlá)
24 + 1 (pozdĺžne sedadlá)
Počet miest na státie:~ 50
Celkový počet miest:~ 80 + 2 (priečne sedadlá)
Pohotovostná hmotnosť:14000 kg
Elektrická výzbroj:Siemens
Motor:Siemens D 612
Siemens GBM 430 (#43 - 45)
Výkon motora:40 kW
60 kW (#43 - 45)
Počet motorov:2
Celkový výkon:80 kW
120 kW (#43 - 45)
Maximálna rýchlosť:40 km/h

Opis

Od roku 1938 začali dielne BMEŽ so stavbou nových električiek, ktoré sa stavali ako náhrada vozňov Ganz série #101 - 111 (namiesto ich rekonštrukcie). Prvú z nich, #101, stavali ešte pre ľavostrannú premávku. V roku 1939 pribudli vozne #109 a 105 a v roku 1940 #103, 104 a 108. Po prečíslovaní motorových vozňov v roku 1943 sa utvoril tridsiatkový rad s ponechaním poslednej číslice s pôvodného trojciferného označenia.

Prvú sériu päťokeňákov s trojdielnymi vstupnými dverami, veľkým pantografom, priečne-pozdĺžne usporiadaným interiérom a koženkovými sedadlami tvorili vozy #31, 39, 35, 33, 34 a 38. Druhá séria postavená v rokoch 1942 - 1943 už mala dvojdielne vstupné dvere, menší pantograf, priečne usporiadanie drevených sedadiel 2+1 po vzore železničných vagónov. Zahŕňala vozy #32, 36, 37, 40, 41 a 42. V roku 1948 vznikli motorové vozne #43 a 44. Mali efektné bezrámové okná, pozdĺžne drevené lavice, umožňujúce prepravu väčšieho množstva stojacich cestujúcich, dvojdielne vstupné dvere a upustilo sa od strešných vetrákov. Náhradu tvorilo nadokenné vetranie podľa vzoru vlekov SGP. Električka #44 bola postavená na podvozku jedného z vozňov Ganz z roku 1910. V roku 1957 dokončili posledný vozeň série "Päťokeňákov" s číslom 45, ktorý bol takmer zhodný s vozmi #43 a 44.

Vozne natierali v klasickej červeno-krémovej farebnej kombinácii. Prvá séria mala ešte bielu strechu, zvyšné už sivú.

Úpravy

Pôvodné veľké pantografy prvej série sa neskôr vymenili za menšie, novšieho typu.

V šesťdesiatych rokoch menili pri opravách sedadlá za drevené lavice s pozdĺžnym usporiadaním. Rovnako aj rámové okná nahradili celosklené bezrámové. Tieto zmeny obišli vozne #36 a 38, ktoré už boli vyradené. Zásadnou konštrukčnou zmenou bolo zjednosmernenie vozidiel vybratím výzbroje z jedného stanovišťa. Niektorým vozidlám bol kontrolér Siemens vymenený za kontrolér Škoda získaný zo zjednosmernených električiek 6MT.

Historická električka #44 bola v zime 1995 - 1996 poškodená a jej skriňa neopraviteľná. Pri obhliadke rámu sa zistilo, že pochádza z vozňa Ganz z roku 1910. Následne podľa fotografií a dobovej dokumentácie na ňom postavili v Ústredných dielňach električiek novú karosériu. Vzácna replika motorového vozňa Ganz #104 je od roku 1998 ozdobou mimoriadnych jázd a prezentácií historických vozidiel v Bratislave.

Z depozitára Technického múzea v Brne sa v roku 2002 vrátil do Bratislavy motorový vozeň #31, ktorý sa v rokoch 2006 - 2011 v bratislavských Ústredných dielňach podrobil rekonštrukcii do stavu z obdobia pred ukončením pravidelnej premávky. Vozidlo je tak jednosmerné, z pozdĺžnym umiestnením sedadiel v interiéri a je vybavené motormi Siemens D 612 s kontrolérom Škoda.

Prevádzka

Na začiatku prevádzky postupne nahradzovali motorové vozne Ganz z roku 1910. Električky jazdili samostatne, ale aj s vlečnými vozmi SGP a Ganz. V deň skončenia premávky dvojnápravových električiek, 31. mája 1974, premával ešte najstarší vozeň série #31. Následne sa stal exponátom zbierky vozidiel mestskej dopravy v Technickom múzeu v Brne. Zvyšné vozne sa využívali ako pracovné nasledovne: #41 pri prevozoch koľajníc spolu s podvozkom vleku #135, #43 na posun vo vozovni Jurajov dvor a #45 pri údržbe zastávok, solení výhybiek a s odmetačom snehu. Voz #44 po odstavení z premávky s cestujúcimi (1971) našiel uplatnenie tiež ako pracovné vozidlo, neskôr slúžil filmárom a pri výročiach dopravy. Posledným podujatím, na ktorom sa zúčastnil, boli oslavy 100. výročia MHD v Bratislave.

Vyraďovanie a likvidácia

Vozeň #38 zrušili po ťažkej nehode s nákladným vlakom v lete 1958. Nasledoval #36 po požiari v roku 1959 a #39 po havárii v roku 1960. Z prevádzky postupne odstavili vozy #33 v roku 1965, po nehode #32 v roku 1970 a #35, 37 a 42 v roku 1973. Pracovný vozeň #45 dňa 14. apríla 1977 narazil do priečelia hotela Krym na Šafárikovom námestí po jazde bez vodiča a následne bol vyradený. Všetky "Päťokeňáky" s výnimkou vozňov #31 a 44 fyzicky zlikvidovali v závere roka 1978.

Katalóg vozidiel

31
33 39 35 34 38
40 41
32 36 37 42
43 44
45

  • Počet nevyradených vozidiel: 1 (7%)
  • Počet vyradených vozidiel: 14 (93%)

Legenda

45vyradené vozidlo
31historické vozidlo

Prečíslované evidenčné čísla

1.2.
101 31od 1943
103 33od 1943
104 34od 1943
105 35od 1943
108 38od 1943
109 39od 1943

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.