Vozidlá › Električky › Studénka #201 - 206

Luxusné ťažké osobné motorové vozne so stredným vstupom a dvoma oddielmi pre cestujúcich – fajčiarov a nefajčiarov boli vyrobené v roku 1930 akciovou spoločnosťou Moravsko-slezská vozovka, Studénka (od roku 1929 súčasť Ringhofferových závodov) v spolupráci s firmou Siemens Bratislava, ktorá dodala pre vozne elektrickú výzbroj. Očíslované boli číslami 201 až 206, vďaka čomu dostali prezývku "Dvojstováky". Určené boli pre najvyťaženejšiu električkovú trať z centra mesta k Hlavnej stanici.

Vozne boli na vtedajšiu dobu moderné električky, mali kožené sedadlá umiestnené priečne i pozdĺžne v usporiadaní do oddielov. Dva salóny vovnútri vozidla boli uzavreté dvojdielnymi posuvnými dverami, pričom aj nástupná plošinka sa dala uzavrieť skladacími dverami. Jeden salón bol vyhradený pre fajčiarov, druhý pre nefajčiarov. Vodič mal na oboch plošinách k dispozícii manipulačné dvere. Čelo dvojstovákov zložené z veľkého okna uprostred a dvoch malých s výklopnou hornou časťou po stranách sa použilo ako vzor pri stavbách a rekonštrukciách starších električiek v bratislavských dielňach. Prúd do vozidla privádzal lýrový zberač s tzv. Fischerovou lištou. Vyfabenie električiek bolo sivé s modrými ozdobnými lištami a bielou strechou.

Električky boli v druhej polovici 30-tych rokov prelakované do červeno-bieleho náteru. Pôvodný lýrový zberač nahradil do roku 1942 pantograf. Po dodávke vlečných vozňov SGP dostali vozne spriahadlá Compact. V priebehu 50-tych rokov boli vozne vybavené elektrickými smerovkami.

Rotačné ventilátory na streche boli ku koncu prevádzky vymenené za náporové vetráky po vzore električiek vlastnej stavby, skrátili sa aj manipulačné lávky na streche. Pri veľkých opravách sa zmenilo aj usporiadanie sedadiel na pozdĺžne a pri vozňoch #21 a 26 nahradili široké okenné stĺpiky s oblými rohmi za tenké. Významnejšou úpravou bolo aj zjednosmernenie vozňov vybratím výzbroje z jedného stanovišťa.

Vozne #21, 24 a 25 boli upravené na snehové pluhy, vozeň #23 sa upravil na prácu s rotačným odmetačom snehu.

Motorové vozne boli slávnostne sprevádzkované 9. februára 1931. Električky pôvodne jazdili na linke A z Hlavnej stanice k Divadlu. Začiatkom roku 1943 boli prečíslované na #21 - 26. Do roku 1942 premávali samostatne, po roku 1942 aj s vlečnými vozňami až do polovice 60-tych rokov. Vozeň #25 však jazdil až do roku 1970. Električky #21, 23, 24, 25 a 26 boli po odstavení z premávky s cestujúcimi preradené medzi pracovné vozidlá a slúžili ako snehové pluhy a na údržbu koľajových tratí. Voz #26 v spojení s vlekom SGP #103 polieval a čistil trate i zastávky.

Začiatkom šesťdesiatych rokov po požiari vyradili vozeň #22. Pracovné vozne #23, 25 a 26 vyradili v roku 1977. Vozeň #25 po vyradení odoslali v marci 1975 do Technického múzea Brno, pre poškodenú skriňu ho však zošrotovali. Následne bol v novembri 1979 ako náhrada do múzea odoslaný vozeň #23, ktorý sa v depozite nachádza dodnes. Zvyšné vozne #21 a 24 boli vyradené v roku 1978 a zošrotované aj napriek snahe o ich záchranu.