Vozidlá › Električky › Ganz #1 - 5

Motorové vozne Ganz #1 - 5 spolu s vlekmi #6 - 9 začínali 27. augusta 1895 premávku mestskej pouličnej železnice (Pozsonyi Városi Villamos Vasút) v Prešporku. Išlo o malé vozidlá zodpovedajúce vtedajším prepravným nárokom mesta s 50 tisíc obyvateľmi. Všetky električky vyrobila budapeštianska továreň Ganz a spol.

Električky postavili na oceľovom ráme so zvonka oplechovaným dreveným skeletom. Nápravy boli pevné a odpruženie bolo riešené vinutými pružinami. Rám bol v mieste plošín oproti neskorším vozom znížený. V uzatvárateľnom salóne prístupnom z oboch nástupných plošín boli priečne usporiadané drevené sedadlá. Na každej strane bolo sedem okien, z ktorých päť otvárateľných posunom nadol bolo v interiéri a dve čiastočne uzatvárali plošiny. Cestujúcich v salóne pred slnkom chránili vnútorné drevené žalúzie. Na ochranu obsluhy vozňov pred vplyvom počasia boli čelá vozňov chránené kovovými zasklenými štítmi s výklenkom pre kľuku ručnej brzdy, na ktorom bol veľký nápis P.V.V.V. Na streche s americkou nadstavbou, v ktorej sedem klapiek dopĺňalo vetranie, sa nachádzal tyčový zberač prúdu. Spriahanie električiek umožňovalo tanierové spriahadlo. Na čelách bol veľký ručne ovládaný zvonček a v hornej časti pod strechou bol osadený svetlomet. Linkové orientácie sa umiestňovali po bokoch strechy nad oknami.

Električky boli dodané v žltej farbe s tmavočervenými-purpurovými poliami. Erb mesta uprostred bočníc bol vyhotovený zlatou farbou.

V roku 1897 prišlo k výmene pôvodných motorov s výkonom 12 konských síl za výkonnejšie s výkonom 20 konských síl. Zároveň boli vozňom namontované prúdové vypínače AEG, pretože často dochádzalo k vypínaniu prúdovej ochrany v elektrárni pri súčasnom rozbiehaní viacerých vozňov naraz.

Konštrukcia električiek vychádzala z vozov konských pouličných dráh. Prax z prevádzky však ukázala na nedostatky a priniesla rad zmien. Jednou z nich bola výmena vinutých pružín za listové perá spolu so zväčšením rázvoru na 2,9 metra v roku 1901, čím sa dosiahli oveľa lepšie jazdné vlastnosti. Pri tejto úprave zrejme došlo aj k výmene pôvodnej vretenovej brzdy. Či však boli takto upravené všetky vozne nie je známe.

Pôvodné zakrytie čiel plošín bolo počas prevádzky (pravdepodobne v roku 1897) odstránené a neskôr tieto otvorené plošiny uzavreli čelnou stenou s dreveným rámom a troma oknami chrániacou vodiča pred vplyvmi počasia, pričom svetlomet sa už predným presunul na strechu. Z bezpečnostného hľadiska pri nástupe a výstupe cestujúcich uzavreli plošinky a osadili bočné i čelné lišty okolo podvozku proti prejdeniu vozidlom. Okolo roku 1906 električky dostali lýrové zberače elektrického prúdu. Upravené boli aj nástupné schodíky na plošinách.

Pôvodné farebné vyhotovenie neskôr vystriedal tmavší náter, ktorý mohol mať hnedú alebo zelenú farbu. Bočnice vozňov sa využívali aj na reklamné účely.

Vozne premávali na začiatku prevádzky aj s vlečnými vozňami, neskôr samostatne, pretože vlečné vozne boli v roku 1896 prestavané na motorové. Po dodávke vlečných vozov #101 - 104 s nimi ešte krátko jazdili v súpravách, avšak opäť iba do ich prestavby na motorové vozne.

Vozne #1 - 5 boli z premávky odstavené v rokoch 1912 a 1913 vzhľadom na dodávku nových vozňov série #21 - 30. Ako posledný dojazdil vozeň #4 v lete 1913. Odstavené električky boli poškodené pri požiari drevenej haly vozovne 2. mája 1915.