Diskusné fórum

To akože nevedia opraviť za 7 mesiacov? Však nemal take vážne poškodenie ako #6731 jedno okno pár plastov a mal jazdiť dalej už dávno…

Z Prístavného mosta ubudlo zhruba 2500 kamiónov za 24 hodín v oboch smeroch dohromady po zákaze tranzitu. To isté si vieš odrátať aj z Lanfranconi. Stále si na cca 100 tisíc vozidlách, to isté platí aj pre Prístavný most. Tam tiež nedošlo k zázračnému zlepšeniu situácie, ostala zhruba rovnaká.

Tranzit nejazdí len v rámci Slovenska, ale ide aj na/zo strany Rakúska a Maďarska.

Diaľnica S8 pre Rakúsko nemá veľký zmysel, ak sa chcú z oblasti Viedne dostať do ČR, tak na to majú A5 a odtiaľ vedia ísť do Poľska, ak sa potrebujú dostať na Slovensko, tak je tu A6 na Kitssee odtiaľ D4, ak potrebujú ísť na východ Slovenka, A4 do Maďarska (majú diaľnicu až po Košice a navyše je to viac menej rovina, žiadne stúpanie cez Tatry = vyššia spotreba). S8 má zmysel viac menej len pre Slovákov, čo sa potrebujú dostať do Viedne

Tak isto tunel Karpaty nerieši problém ľudí žijúcich v BA, ak žiješ v strede Dúbravky a potrebuješ sa dostať do centra Ružinova (Ružinov a Nové mesto majú väčšinu výrobných a admnistratívnych miest v Bratislave), tak cez Šancovu je to cca 10km, po diaľnici cca 14km, cez tunel Karpaty to bude nejak 34km, ak pracuješ 21 dní za mesiac, tak to robí cca 840-1000km navyše za mesiac. Ak bude extra spoplatnený tunel, aj keby dali, že to je 3€/prejazd pre osobné auto, tak to máš minimálne +200€ mesačne navyše náklady na cestovanie. Samozrejme zálež od toho, odkiaľ kam ideš, je to len orientačná suma.

Stále sa vraciame k tomu, že Bratislava nutne potrebuje severný obchvat v rámci mesta. Ten vie odbremeniť Šancovu. Tunelová varianta od Pražskej na Pioniersku - Jarošovu mala odhadnutú cenu v 2024 na úrovni 100 miliónov, momentálne to bude viac.

Mesto argumentuje, že nemá peniaze a nemá zabezpečené financovanie, preto sa do toho nepustí. Prečo boli Poliaci tak úspešný pri stavaní diaľnic https://www.asb.sk/stavebnictvo/ako-stavaju-dialnice-nasi-susedia - V skratke, ak sa ti to nechce čítať, EU fondy sa zvyčajne dávali na 7 ročné obdobie, čo je málo na projektciu, vysúťaženie aj samotnú stavbu. To znamená, že Poliaci si narobili projekty dopredu a potom ich len vyberali zo šuflíka, keď boli treba.

Čo sa týka peňazí, mesto si za ťažké prachy nechalo vyrobiť Dizajn manuál, ktorý samo nedodržiava. Chystá sa stavať Plató, čo má byť mimo nákladov na projekciu 18+ miliónová záležitosť. Projekt Lekáreň u Salvátora + celý ten obytný dom má zhltnúť cez 40 miliónov € že vraj. 2 zbytočné projekty za 60 miliónov, ktoré nič neprinášajú občanom mesta. Máme tu PAAS, ktorý má generovať milióny € zisku pre mesto. Jeho zavedenie mešká, zatiaľ sa budovali hlavne P+R parkoviská pre cudzích a sú zadarmo a rezidenti majú z toho veľký PRD. Odhad je, že PAAS by mal po dokončení produkovať cez 45 miliónov v čistom ročne pre mesto (za rok 2025 to bolo 18,5 milióna v čistom pod odrátaní nákladov 4,5 milióna pre mestské časti https://www.ta3.com/clanok/1057795/parkovanie-paas-prinieslo-mestu-masivne-prijmy-vyse-22-milionov-eur-na-pokutach-vybrala-bratislava-dalsie-miliony) Čo znamená, že mesto, keby chcelo, vedelo by podpísať PPP projekt na dobu splácania 10-15 rokov na stavbu severnej tangenty a hradiť to z PAAS. Myslím, že väčšina motoristov a aj obyvateľov centra v okolí Šancovej by to ocenila viac ako nové rekonštruované chodníky z bratislavskej dlažby na Trenčianskej, nová svetelná križovatka na Šancovej za 770 tisíc €+ DPH, lebo tam je 450m úsek bez prechodu a z toho 350m tvorí prakticky stena obytných domov, kade sa chodec inde nemôže dostať, len niekam ďalej po chodníku medzi Björnsonovou a Račianskym mýtom (pardon, je tam jeden podchod pod domom na úrovni Ľadovej x Beskydskej a podobné chuťovky.

Keby malo mesto reálne záujem to riešiť, tak to rieši. Ale nemá a vyhovuje mu ukazovať prstom na štát a NDS, že to je ich problém a nie problém mesta.

A je to presne opačne ako píšeš. MHD práve dokáže byť efektívna, lebo hustota obyvateľstva hrá v jej prospech. Hustota Ľubľany (1635,65 obyv./km²) a Bratislavy (1524 obyv./km²) je porovnateľná. Mestská štvť Centrum v Ľubľane má 4700 obyv./km², Staré mesto v Bratislave 4994,37 obyv./km².

MHD v Ľubľane by mohla byť efektívna. Zabíja ju presne to, čo opísal Miki. Potenciálnych cestujúcich by bolo dosť, ale keď je miestna MHD jedným slovom nahovno, tak ľudia sa ti na ňu vykašlú. Ľubľana má jediné šťastie v tom, že je menšia, takže nemá také dopravné zápchy ako Bratislava napriek tomu, aký vysoký podiel IAD v modal splite má. Nič to nemení na fakte, že MHD by dokázala byť efektívna. To by ale musela úplne ináč vyzerať. Je veľa miest podobných Ľubľane (rozlohou aj počtom obyvateľov), ktoré majú funkčnú MHD na báze električiek, napr. Bielefeld alebo Braunschweig. Ale sú aj opačné príklady: Aachen, Münster, atď., kde električky tiež zlikvidovali, podobne ako v Ľubľane a dnes majú MHD výlučne na autobusoch. Autobus je oproti električky menej atraktívny systém, nie je mestotvorným prvkom. Nie je "vidieť", na rozdiel od koľajníc. Keď má k tomu náhodný interval a stojí v rovnakých zápchach ako autá, tak ho využívajú vyslovene už iba tí, ktorí sú naň odkázaný. Je doslova "sockou".

Neviem, či si uvedomujú ľudia, že Ľubľana je rozlohou veľká zhruba ako Trnava, či Dunajská streda, v najširšom mieste má cca 5-6km, Petržalka má v najdlhšom mieste 5km, bavíme sa o zastavenej ploche, teda nie je oveľa väčšia ako Petržalka. Veľké množstvo ľudí to má kam potrebuje 1-2km, čo je pri najpoužívanejších rýchlostiach chôdze 10-30 minút. Bicykel, kolobežka, či pešia chôdza je proste efektívnejšia.

Pri rozlohou tak malých miest MHD stráca na efektivite, tak isto počet cestujúcich je nízky a mať hustejší interval nedáva zmysel ako z hľadiska počtu cestujúcich, tak isto aj ekonomického. Peniaze na stromoch nerastú.

https://youtu.be/qyBD5vN6wb8 Vallo v Postoji ohľadom dopravy a cyklotrás + parkovanie.

L32 vie prist aj skor na Dlhace. To som este nezazil.

V Ľubľane som vlani bol. Krásne, príjemné mesto... Len tá MHD . Električky si zrušili (to si už nepamätám), nahradili ich trolejbusmi (tie si ešte pamätám), ale aj tie si do konca 60.rokov zlikvidovali. Intervaly autobusov - ako u nás do 80.rokov. 19-24-15-17-14-21 a tak nejako úplne náhodne. Že by MHD mala jazdiť pravidelne a intervaly by mali byť prdkladateľné, to zjavne ešte nepochopili.

Za 20 minút možno medzi nejakými "bodmi" D4/S8, na hraniciach kde končí/začína obec. Určite nie z centra Stupavy do centra Viedne. Takže úplne zbytočný časový údaj.

S8 je ešte väčšie sci-fi ako tunel Karpaty. Ja by som to chcel, moc. Už iba kvôli mizernej spoľahlivosti vlakov na REX8, ktorými denne cestujem medzi DNV a W. Moc by som si želal D4/S8 dokončenú, aby som sa autom odviezol niekam na záchytné parkovisku pri metre U2 a vôbec sa nemusel spoliehať na železnicu. Lenže toho sa do dôchodku určite nedožijem.

Sedemdnova elektricenka ma zlavu 2 tyzdne a sedemdnovy "denny listok" 30 dni

Nový strom bude vyžadovať pravidelné polievanie častejšie ako starý strom, ktorý má už poriadny koreňový systém. S tým treba rátať. Problém starých stromov sa vyrieši časom sám, stačí poriadny vietor. Len dúfam, že pri tom nikoho nezabije.

Tunel zoberie dosť ak zakážu po jeho vybudovaní tranzitnú nákladnú dopravu na Moste Lanfranconi

To nie je dobré riešenie. Pri súčasnom suchu nový strom, kým korene dosiahnú na spodnú vodu, skôr vyschne. Oveľa rozumnejšie je orezávanie veľkých stromov. Korene sú v spodnej vode, stromy bez problémov obrazia. Lenže v Bratislave sa orezávanie stromov v poslednej dobe úplne zanedbalo. Napríklad alej brestovcov na Jégého bola v mojej mladosti, v 60.-70. rokoch, pravidelne orezávaná, aby stromy neohrozovali trolejové vedenie. Keď som písal na magistrát, že brestovce pred naším domom sú prerastené, že do košatých korún sa oprie vietor a vyvráti ich priamo na autá (čo sa aj pred pár rokmi stalo), že hrozí zlomenie naširoko rastených konárov, odpovedali mi, že si to obzreli a že všetko je v poriadku. Proste Bratislava sa vykašľala na pravidelné orezávanie veľkých stromov. Následky potom vidíme pri každom len trochu silnejšom vetre.

Poslednú vetu by som poopravil na "Tunel Karpaty sa nebude stavať bez ohľadu na to, ktorá vláda príde."

Vzdušnou čiarou zo Stupavy na okraj Viedne je 36km, takže to sedí. Za predpokladu, že ASFINAG postaví plánovanú diaľnicu Viedeň - Marchegg, ktorú aktuálne blokuje nejaká skupina Viedenčanov výhovorkou na unikátne hniezdisko dropa a územie Natura 2000. Väčšina rakúskych obcí aj Dolné Rakúsko naopak diaľnicu chce, lebo tranzit cez obce im zásadne vadí. Ak začne Slovensko stavať tunel Karpaty, ASFINAG použije argument, že ide o TEN-T koridor a má nadradený transeurópsky význam. Tunel Karpaty sa bude stavať bez ohľadu na to, ktorá vláda príde.

Tie spôsoby dopravy stoja proti sebe úplne prirodzene, lebo bojujú o ten istý (limitovaný) uličný priestor.

Jaj, lebo poslať kamiónovú dopravu cez najhustejšie osídlenie je ekologickejšie, než ju poslať cez voľnú krajinu, hej?

Ja to chápem a opakovane som to sem písal, že dotovanie MHD je v poriadku. Rovnako je správne podporovať cyklodopravu, lebo to znamená o jedno auto v premávke a na parkovisku menej.

Píšem o tom, že je nesprávne stavať jednotlivé spôsoby dopravy proti sebe a robiť čisto ideologické opatrenia, ktoré nezvyšujú priepustnosť a ešte aj polarizujú verejnosť. A ešte to robiť z pozície morálnej nadradenosti. Mimochodom, jeden známy vodič DPB nazýva vo svojej knihe cestujúcu verejnosť "substrát". Substrát je eufemistické označenie pre hnoj.

Celá táto diskusia je tu OT, ospravedlňujem sa moderátorom, na začiatku som si nevšimol že som v nesprávnom fóru a už tu nebudem reagovať.