Diskusné fórum

Neviem to formulovať, ale zato to všetci zažívame. Mám pocit, že by pritom stačilo málo, byť menej arogatný, počúvať viac odborné argumenty, ísť sa pozrieť osobne ako to vyzerá a vyskúšať si to v praxi. Obmedziť aktivistické a ideologické hlúposti a na kľúčové pozície dať ľudí, čo rozumejú veciam, dodržujú termíny a najmä primitívne neklamú.

Písal som o zjazdoch a nájazdoch na nový hypotetický most v časti ako je parkovisko pod Mostom Lanfranconi na strane Karlova Ves, nie o vedení hypotetického mostu cez Dunaj.

cestujem trolejbusom 6908,linkou 71 a vysielačka práve hlásila poškodené trakčné vedenie na Hraničnej,a že vrchári sú už poslaný na miesto.

akože máš pravdu, už nemám šťastie na tých "Trnavkárov" lebo tí sa vlečú tak okolo 15km/h aj keď sú prázdne cesty

Formuloval si to trochu nešťastne, ale v princípe máš pravdu a vypovedá to o nekonzistentnosti, ktorú tu máme naprieč celou verejnou správou.

Dopravná redukcia (znižovanie počtu jazdných pruhov, parkovacia politika) by mala ísť ruka v ruke so zvýšenou ponukou spojov (ideálne počet pred kapacitou).

Pre info.
V roku 2014 bol schválený Dodatok k zmluve, kde bol na rok 2016 plán 41 066 000 vlkm (jazdilo sa aj mimo BA vtedy)
https://archivzverejnovanie.bratislava.sk/file/2114415

Dodatok z roku 2024 na rok 2026 predpokladá 41 020 000 vlkm.
https://crz.gov.sk/data/att/6417626.pdf

2016: 41 066 000 vlkm
2026: 41 020 000 vlkm
Rozdiel: - 46 000 vlkm.

Medzitým Bratislava počet obyvateľov
1.1.2016: 422 000
31.12.2025: 480 900
Rozdiel: +58 900 (v Bratislave pribudol jeden celý Trenčín)

Medzitým BSK počet obyvateľov
1.1.2016: 633 200
31.12.2025: 739 600
Rozdiel: +106 400 (v BSK pribudol viac ako jeden Prešov).

Tá diskrepancia sa nedá obhájiť "menšou mobilitou".

Jediné čo sa v objednávkach menilo boli podiely medzi bus a trolejbusmi.

Úprimne si to výškovo neviem predstaviť aby to tam vychádzalo ale veľmi by som tomuto projektu fandil. Podľa mňa by mal ďaleko väčší význam pre Bratislavu ako nejaké rozšírenie mosta Lanfranconi čo vnímam vrámci dopravných priorít Bratislavy pomerne nízko (akurát tým zvýšime dopyt využívať auto na dopravu zo západu mesta čo je presný opak toho čo by sme potrebovali).

Čo sa týka chránenej oblasti, no bolo by to politicky extrémne náročné schváliť takýto rez cez chránené územie, na druhú stranu asi by to nebol prvý ani posledný príklad tohto druhu, koniec koncov obchvaty Bratislavy sú toho krásnym príkladom. Nehovoriac o tom, že po obchvatoch jazdia autá ktoré sú pre takéto územie ďaleko škodlivejšie ako električka či chodci (autá ani autobusy by som sem určite neťahal).

Čo by mi ešte ako lajkovi prišlo uskutočniteľné je vytvoriť rampu pozdĺž nábrežia na úrovni múzea a pred Vydricou zahnúť do Petržalky niekde do územia kde končí les. (Nie som statik neviem či je takéto riešenie možné ale v zahraničí som už videl rôzne sa kľukatené mosty). Za prvé by bol most relatívne kolmo čím by sa zredukovali náklady, obišiel by chránené územie a taktiež by sa vedel napojiť na trasu z Lida po Viedenskej ceste a na Kapitulské pole (potenciálne trasy ktoré mesto spomína).

Tak ako tak čo sa týka "megalománskych" projektov sú myslím iné lokality kde by sa energia aj financie mali nateraz sústreďovať ale vrámci plánovania prečo nie.

Jednoduché - preplatili by polovicu ceny všetkých jednorazových lístkov predaných v sledovanom období.

Doteraz žiadna kompenzácia zliav dopravcom v MHD a PAD neexistovala, takže na status quo sa odvolávať nedá. Moje chápanie tejto zľavy je že platba od štátu mala zodpovedať reálne poskytnutým zľavám. Neviem si celkom predstaviť ako inak by sa to mohlo počítať, keďže ide o bezprecedentný krok a netušíme čo spraví s dopytom. Nemôžeš proste kompenzovať 50% bežných tržieb.

Mesto uvažuje, teda by chcelo mať na celom nábreží upokojenú dopravu, teda celá tá 4 prúdovka, čo ide rovnobežne s električkovou traťou od Devínskej cesty po Most SNP by sa mala zmeniť na niečo také, čo je na Vajanského. Ten most teda nič nerieši. Navyše most, čo by tam stál, tak musel byť podobne vysoko nad vodnou hladinou ako všetky ostatné mosty v Bratislave.

Výprava slávnych megatrolejbusov je poslednú dobu fakt slabá, čo s nimi je?

Popod Most Lanfranconi sa to nezmestí, keďže máš minimálne svetlé výšky na Dunaji potrebné pre plavbu. Starý most sa kvôli tomu dvíhal o niečo viac ako 1,5m. Minimálna podjazdná výška je 9,10 m nad najvyššou plavebnou hladinou, je to medzinárodná hodnota.

Nikdy som nemal pocit, že v SR existuje systém kompenzácií alá ČR kedy sa dá dotácia dotrasovať ku každému jednému lístku. Opravte ma ak sa mýlim, ale mám za to, že tu sa vypočíta koľko cca daná zľava (BP alebo teraz 50%) môže stáť, rovno sa daná kompenzácia pošle subjektom ktorým je určená a vybavené. Bez ohľadu na to koľko ľudí to naozaj využije.

Otázka je ako by si potom riešil preplatenie tejto zľavy štátom.

Svet sa vyvíja, od vypracovania PDO sme zažili dve veľké krízy, zavedenie parkovacej politiky v Bratislave, síce obmedzené ale nenulové zlepšenie prímestskej dopravy, kolaps železnice v Bratislavskom kraji a ďalšie udalosti ktoré ovplyvňujú dopyt po cestovaní regiobusmi a ktoré riešitelia niekedy v 2015 predpokladať nemohli.

6.10.2026 nehoda pri zjazde z Panónskej cesty na Einsteinovu s osobnym autom

V článku sa hovorí, že počet cestujúcich regionálnymi autobusmi je v niektorých smeroch výrazne vyšší než predpokladal Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja.

Skúmal niekto dôvod tejto diskrepancie ? Bol PDO BSK spracovaný chybne ? Boli pri jeho spracovaní použité nekorektné vstupné dáta ? Korelujú dáta o dopyte s dátami o občanoch s trvalým/prechodným pobytom v dotknutých obciach ? Alebo zase raz doplácame na "parazitov" ?
Zaoberal sa niekto zodpovedný tým ako eliminovať takéto problémy v budúcnosti ?
Vopred ďakujem za odpovede.

Ja by som pár jednoduchých nápadov mal. Kto používa celé cestovné, kúpi si polovičný lístok a cestuje. Kto má nárok na polovičné, kúpi si tiež polovičný a použije ho dvakrát - označí postupne na oboch stranách.

Pred piatimi rokmi som sem posielal tento návrh. Mal som k nemu vytvorenú aj 3D vizualizáciu, ale už ju neviem nájsť.

Zamýšľal som to ako kombináciu pešieho a električkového mosta (prípadne aj s možnosťou prejazdu autobusov), ktorý by križoval rieku kolmo a na petržalskej strane by pokračoval estakádou s čo najmenším zásahom do Pečnianskeho lesa až po napojenie na Rusovskú cestu.

Vyžiadalo by si to síce určitý zásah do chráneného územia, ale určite menší než akýkoľvek ďalší most vedľa Lanfranconi, keďže cesta z neho by musela pokračovať krížom cez zadnú časť Pečnianskeho lesa (tam, kde sú bunkre) a napájať sa buď na cestu I/61, alebo na Bratskú, ako navrhuje MatejBA v #91.

To by však znamenalo oveľa väčší zásah do lesa v porovnaní s mojím návrhom. Od brehu Dunaja na úrovni Zuckermandla po križovatku D1/Viedenská cesta je to približne 600 metrov.