Skratka DRT označuje anglický termín Demand Responsive Transport používajúci sa pre dopravné systémy, ktoré sú "šité" na mieru prípadom, kedy nie je efektívne obsluhovať určité územie pravidelnými linkami verejnej hromadnej dopravy s pevnými trasami a pevnými cestovnými poriadkami, ale zároveň existuje snaha o pritiahnutie časti používateľov osobných automobilov do verejnej dopravy. Ide teda o systémy, ktoré vypĺňajú medzeru medzi individuálnou dopravou (najväčší stupeň flexibility cestovania) a klasickou pravidelnou verejnou dopravu (najnižší stupeň flexibility cestovania).
DRT systémy sa navzájom líšia svojimi prevádzkovými charakteristikami, medzi ktoré patria najmä:
- typ a veľkosť vozidiel - taxíky/mikrobusy/minibusy/midibusy
- stupeň flexibility trasy - od plnej flexibility trasy (od domu k domu), cez stanovenú trasu s možnosťou menších zacházok až po pevnú trasu bez možnosti zachádzok.
- stupeň flexibility cestovného poriadku - pevný cestovný poriadok, preprava len v prípade záujmu cestujúcich a pod.
- systém objednania prepravy - v predstihu na dispečingu cez telefón, internet (deň vopred, hodinu vopred, ...), vyzdvihnutie na pevnej zastávke, zastavenie vozidla na trase (hail-and-ride systém), objednanie zachádzky najbližšieho spoja stlačením tlačidla na zastávke (automatizovný hail-and-ride).
- technologická úroveň - dispečing (manuálny, automatizovaný, kontaktné centrum), GPS systém, plánovací softvér, internetové aplikácie, vybavenie vozidiel, ...
Okrem rozdielnosti jednotlivých systémov na základe vyššie uvedených prevádzkových charakteristík sa DRT systémy dajú rozdeliť do 4 základných kategórií podľa svojho určenia:
- prípojné DRT - privážajú cestujúcich ku klasickým linkám verejnej hromadnej dopravy (k vlakom, autobusom)
- sieťové DRT - nahrádzajú klasické linky verejnej dopravy v určitých územiach, alebo v určitých časových intervaloch (v rámci dňa, týždňa, ročného obdobia)
- cieľovo závislé DRT - predstavujú systémy obsluhujúce špecifické ciele (doprava zamestnancov do priemyselných parkov, doprava na letiská a pod.)
- substitučné DRT - plne nahrádzajú klasické linky verejnej dopravy
Ako vidno z predchádzajúcich riadkov, systémy DRT predstavujú rozsiahlu škálu riešení dopravných systémov zodpovedajúcim potrebám a dopytu. Úspech nového DRT systému závisí hlavne od jeho precízneho návrhu a implementácie. Kľúčovými otázkami sú tu spoľahlivosť (vyššia ako pri bežných linkách), jednoduchosť používania, dobrá informovanosť, ľahko zapamätateľné trasy, frekvencia dopravy, prijateľné cestovné a príjemní zamestnanci. Systém by mal byť kompromisom medzi užitočnosťou pre zákazníkov a efektívnosťou pre poskytovateľa. DRT systémy sa neustále vyvíjajú a sú predmetom intenzívneho výskumu. Viac informácií o týchto systémoch je možné nájsť napríklad v štúdii Intermode : Innovations in Demand Responsive Transport, ktorá zároveň poskytuje prehľad rôznych DRT systémov po celom svete.
V roku 2006 sa neúspechom skončil pokus firmy CityLink zaviesť v Bratislave taxi-busy na komerčnej báze. Malé minibusy premávali necelé dva mesiace na niekoľkých trasách do Petržalky a na Dlhé diely, avšak veľa cestujúcich neprilákali. Jedným z dôvodov neúspechu bola aj vysoká cena cestovného (25 Sk, neskôr znížená na 20 Sk).
Z hľadiska linky 147 je teda možné konštatovať, že nejde o skutočný systém DRT, ale o klasickú autobusovú linku s pevným cestovným poriadkom a pevnou trasou s malými prvkami systému DRT - zastavovanie systémom hail-and-ride v časti trasy a nízkokapacitné vozidlá. Avšak z hľadiska efektívnosti pre poskytovateľa služby (častokrát prázdne spoje v celej trase, alebo v časti trasy) sa k systémom DRT zatiaľ nepribližuje. Vzniká tu otázka, či je súčasný systém obsluhy tejto časti mesta vhodný aj do budúcnosti, alebo by bol vhodnejší určitý systém DRT, ktorý by zároveň mohol efektívnejšie obsluhovať väčšie územie.