Modernizácia bratislavského železničného uzla

Modenizácia železničného uzla Bratislava má priniesť aj zlepšenie napojenia staníc a zastávok na MHD.

Cieľom projektu Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je komplexná modernizácia železničnej infraštruktúry v Bratislave. Pre projekt bola v roku 2019 spracovaná Štúdia realizovateľnosti, ktorá je podkladom pre ďalšiu projektovú prípravu. Vzhľadom na rozsiahlosť železničného uzla bude projekt rozdelený do viacerých samostatných častí - západná vetva, východná vetva a južná vetva. Ďalšou samostatnou časťou bude obnovenie železničnej trate Bratislava predmestie - Bratislava filiálka s vybudovaním novej železničnej stanice pri Trnavskom mýte.

Aktuálny stav (k 1/2026)

Pre modernizácie západnej a východnej vetvy železničného uzla boli v rokoch 2020 a 2021 spracované zámery pre posúdenie ich vplyvov na životné prostredie. Následne prebehlo vypracovanie podrobných správ o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti. Pre južnú vetvu železnice pripravili v roku 2022 zámer pre komplexnú rekonštrukciu trate medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-ÚNS.

Harmonogram prípravy a výstavby projektov železničnej infraštruktúry schválený vládou SR predpokladá realizáciu prvej fázy pre vetvy Západ a Východ v rokoch 2027 - 2029. S komplexnou rekonštrukciou trate Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka harmonogram počíta v rokoch 2023 - 2024 2025 - 2026 (aktualizovaný HMG) v úseku po stanicu Bratislava-ÚNS a v rokoch 2025 - 2027 až po stanicu Bratislava-Petržalka. Realizácia jednotlivých projektov však bude závisieť od finančných možností ŽSR.

Počas prípravy správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie pre projekt modernizácie vetvy Západ prišlo k viacerým zmenám, najmä k vypusteniu modernizácie staníc Devínska Nová Ves a Bratislava hlavná stanica z tohoto projektu, keďže medzičasom boli zahrnuté do iných projektov. Vypracovaná správa o hodnotení bola daná na pripomienkovanie v apríli 2024. Záverečné stanovisko k nej bolo zverejnené v apríli 2025, následne boli voči nemu podané odvolanie, ktoré OÚ Bratislava zamietol. Záverečné stanovisko následne nadobudlo platnosť v októbri 2025.

Koncom marca 2024 ŽSR vyhlásili verejné obstarávanie na zhotoviteľa komplexnej rekonštrukcie trate Bratislava-Nové Mesto – Bratislava, ÚNS v predpokladanej hodnote 21,7 mil. € bez DPH. Požadovaná doba realizácie prác je do 270 dní od odovzdania staveniska. V júni 2024 začalo stavebné konanie pre túto rekonštrukciu. Zmluva so zhotoviteľom (združenie Swietelsky-Slovakia, Eurovia CZ, GJW Praha) bola podpísaná na konci roka 2024. Realizácia stavebných prác začala v marci 2025. Rekonštrukcia koľaje č. 1 bola ukončená v auguste 2025, následne do decembra 2025 prebiehala rekonštrukcia koľaje č. 2.

Na konci júla 2024 bola zverejnená správa o hodnotení pre vetvu Východ. Oproti pôvodnému zámeru s dvoma variantami boli doplnené ďalšie tri varianty na základe aktualizácie vstupných údajov (napr. zosúladenie s územným plánom hlavného mesta a pripravovanými projektami). Záverečné stanovisko bolo MŽP SR vydané v novembri 2025. Následne boli voči nemu podané rozklady pre nesúhlas s navrhovaným odstránením cestného mosta medzi ulicami Kyjevská a Tupého bez náhrady.


Modernizácia vetvy Západ

V rámci tohto projektu pôjde o komplexnú modernizáciu železničnej trate v úseku, ktorý bude začínať za stanicou Devínska Nová Ves v smere k Lamaču a končiť pred portálmi bratislavských tunelov v dĺžke 10,7 km. Cieľom tejto modernizácie je zabezpečenie európskych parametrov trate, zvýšenie rýchlosti vlakov na 120 km/h v celom úseku, zvýšenie priepustnosti trate, komplexná rekonštrukcia železničného spodku a zvršku, trolejového vedenia a mostných objektov, vrátane výhľadového vybudovania tretej traťovej koľaje. Súčasťou je aj inštalácia nového zabezpečovacieho zariadenia a nasadenia systému ETCS, ako aj modernizácia všetkých riadiacich a komunikačných systémov. Realizované budú aj protihlukové opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej dopravy na okolie.

Modernizácia stanice Devínska Nová Ves bola presunutá do projektu zdvojkoľajnenia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Rakúskom, pri ktorom bolo v marci 2024 ukončené zisťovacie konanie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V prípade stanice Bratislava hlavná stanica vznikla potreba nanovo preriešiť rozsah a spôsob jej modernizácie v súvislosti s prípravou Národnej štúdie realizovateľnosti novej vysokorýchlostnej trate prepájajúcej štáty V4, ktorá má viesť aj cez Bratislavu. Podľa odporúčaného variantu VRT má prísť pri realizácii tohto projektu k úprave koľajiska Hlavnej stanice, predĺženiu staničných koľají posunutím východného zhlavia a k vybudovaniu dvoch nových koľají smerom do Lamača (vrátane nového dvojkoľajného tunela).

Pôvodne navrhované pridanie tretej koľaje medzi Hlavnou stanicou a Lamačom by sa v prípade realizácie VRT nerealizovalo a vybudovali sa dve nové koľaje.

Traťové úpravy

Modernizácia samotnej trate má pozostávať z komplexnej rekonštrukcie železničného zvršku a spodku, mostných objektov, trakčného vedenia a napájania, nového zabezpečovacieho zariadenia a tiež výstavby tretej koľaje v celom modernizovanom úseku. Doplnenie tretej koľaje si bude vyžadovať aj výstavbu niekoľkých nových mostov - vedľa plánovaného mosta ponad predĺženú Saratovskú ulicu, vedľa existujúceho Červeného mosta a vedľa mosta ponad Limbovú ulicu. Rovnako je pri realizácii tretej koľaje plánované vybudovanie druhého cestného mosta na Hodonínskej ulici, aby bolo možné zachovať cestnú premávku počas rekonštrukcie pôvodného mosta.

Úpravy staníc a zastávok

V modernizovanom úseku bude modernizovaná železničná stanica Lamač a zastávka Železná studienka. Ich modernizácia bude zahŕňať úpravu koľajiska, nástupíšť a vybudovanie bezbariérových prístupov k nástupištiam prostredníctvom podchodov s výťahmi. Úpravy zastávky Železná studienka si budú vyžadovať presunutie historického strážneho domčeka na nové miesto v rámci zastávky.

Stanica Lamač má byť v prvej etape zrekonštruovaná v súčasnom štvorkoľajnom usporiadaní s doplnením nového krajného nástupišťa (so zachovaním rýchlostného obmedzenia na 80 km/h), neskôr po vybudovaní tretej koľaje bude prebudovaná na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami. Prispôsobená novým šírkovým pomerom trate bude aj existujúca lávka pre peších.

Pôvodne bola do tohto projektu zahrnutá aj výstavba novej zastávky Patrónka pred mostom nad Limbovou ulicou (v smere od Lamača). Jej navrhované riešenie sa ale ukázalo ako technicky nerealizovateľné, preto bola z projetku vypustená.

Ďalšie dve nové zastávky Bory a Devínska Nová Ves nie sú riešené v tomto projekte, no navrhované úpravy trate s nimi počítajú.

Indikatívny harmonogram modernizácie

Železnice predpokladajú modernizáciu tohto úseku v niekoľkých etapách v dlhších časových horizontoch v závislosti od potrieb železničnej dopravy a možností správcu železničnej infraštruktúry. Predpoklad realizácie jednotlivých častí projektu je nasledovný:

  • V krátkodobom horizonte do roku 2027:
    • modernizácia zastávky Bratislava-Železná studienka pri existujúcich koľajách - vybudovanie nových nástupíšť a príslušenstva, vybudovanie podchodu pre peších a zabezpečenie vyhovujúceho pešieho prístupu k zastávke od Cesty na Červený most;
    • modernizácia úseku ŽST Devínska Nová Ves (mimo) – ŽST Bratislava-Lamač (vrátane) na jestvujúcich koľajách vrátane zabezpečovacích zariadení pre zabezpečenie interoperability koridoru;
    • modernizácia ŽST Bratislava-Lamač v existujúcom štvorkoľajnom usporiadaní (so zachovaním rýchlosti vlakov 80 km/h) - doplnenie nového krajného nástupiska, vybudovanie podchodu pre peších pre zabezpečenie bezbariérového prístupu, rekonštrukcia lávky pre peších.
    • Odhadované investičné náklady: 132 518,120 tisíc €.
  • V strednodobom horizonte do roku 2030:
    • modernizácia úseku ŽST Bratislava-Lamač - ŽST Bratislava – hlavná stanica (mimo) na jestvujúcich koľajach vrátane zabezpečovacích zariadení pre zabezpečenie interoperability koridoru.
    • Odhadované investičné náklady: 39 889,775 tisíc €.
  • V dlhodobom horizonte po roku 2030:
    • doplnenie tretej koľaje v úseku od bratislavských tunelov po ŽST Bratislava-Lamač (vrátane) a prebudovanie ŽST Bratislava-Lamač na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami - 1. etapa;
    • doplnenie tretej koľaje v úseku ŽST Bratislava-Lamač – ŽST Devínska Nová Ves (mimo) - 2 etapa.
    • Odhadované investičné náklady: 71 313,012 tisíc € (1. etapa), 69 550,255 tisíc € (2. etapa).

Modernizácia vetvy Východ

Modernizácia východnej časti bratislavského železničného uzla bude riešiť úsek ohraničený železničnými stanicami Bratislava hlavná stanica (od mosta nad Sliačskou ul. smer Vinohrady), Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Predmestie, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Rača.

Aj tu sa počíta s dobudovaním nových železničných zastávok a doplnením druhej traťovej koľaje medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové Mesto. Na rozdiel od západnej vetvy, kde sa nenachádzajú úrovňové križovania s cestnými komunikáciami, na východnej vetve sa ich nachádza niekoľko. V rámci modernizácie majú byť všetky nahradené mimoúrovňovými.

Traťové úpravy

Modernizácia samotných tratí bude pozostávať z komplexnej rekonštrukcie koľajového zvršku a spodku, výmeny trakčného vedenia, vybudovania nových zabezpečovacích zariadení, realizácie protihlukových riešení a rekonštrukcie mostných objektov. Modernizované budú aj riadiace a komunikačné systémy. Na dvoch úsekoch príde k vybudovaniu druhej traťovej koľaje, konkrétne medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové Mesto a medzi odbočkou Močiar a stanicou Bratislava predmestie.

Rekonštrukcia tratí umožní zvýšiť traťovú rýchlosť vlakov a odstrániť viaceré súčasné obmedzenia rýchlosti z dôvodu zlého stavu koľají. Navrhované traťové rýchlosti sú nasledovné:

  • ŽST Bratislava hl. st. (mimo) ŽST Bratislava-Rača (mimo) 100 km/h
  • ŽST Bratislava hl. st. (mimo) ŽST Bratislava-Vajnory: 100 km/h (po 59. km) / 120 km/h (od 59. km)
  • ŽST Bratislava hl. st. (mimo) ŽST Bratislava-Nové mesto (mimo): 70 km/h
  • Odb. Vinohrady ŽST Bratislava predmestie (mimo): 60 km/h
  • Odb. Močiar – ŽST Bratislava predmestie (mimo): 80 km/h
  • Odb. Močiar – Odb. Vinohrady: 60 km/h
  • ŽST Bratislava predmestie: 60 km/h
  • ŽST Bratislava predmestie (mimo) ŽST Bratislava-Nové Mesto (mimo): 60 km/h

V riešenom úseku sa nachádza v súčasnosti 9 úrovňových priecestí, z ktorých jedno bude zrušené bez náhrady (Žabí majer), tri málo frekventované (Žabí majer) budú ponechané a zabezpečené, priecestie na Nobelovej sa nahradí novým podjazdom v predĺžení Odborárskej ulice a tri priecestia budú nahradené novými nadjazdami (pri Kalnom jazere, na ul. Pri mlyne a Pri Šajbách - nahradené novým obchvatom a nadjazdom v predĺžení ulice Pri vinohradoch, v pôvodnej polohe pribudne podchod pre peších). Priecestie na Račianskej pri Peknej ceste sa nahradí buď podjazdom, alebo nadjazdom.

Úpravy staníc a zastávok

Modernizácia železničných staníc a zastávok (Bratislava-Vinohrady, Bratislava predmestie, Bratislava-Vajnory) bude zahŕňať úpravu koľajiska, rekonštrukciu/úpravu nástupíšť a vybudovanie mimoúrovňových bezbariérových prístupov k nástupištiam. S úpravov budov jednotlivých staníc sa počíta len v najnutnejšom rozsahu pre umiestnenie nových technológií. Stanice Bratislava-Rača a Bratislava-Nové Mesto už zmodernizované boli, preto budú realizované len nevyhnutné úpravy koľajiska. Bližší popis zmien je uvedený nižšie.

  • Zastávka Bratislava-Vinohrady
    • Vybudujú sa nové krajné zastrešené nástupištia v upravených polohách, čo si vyžiada aj prestavbu mostov nad Račianskou ulicou.
  • Stanica Bratislava predmestie
    • Pôvodný návrh počítal s úpravou nástupíšť, doplnením druhej lávky pre peších a vybudovaním výťahov pre bezbariérový prístup k nástupištiam. V troch nových variantoch sa počíta novým s 4-koľajným riešením a zmenou dopravnej funkcie na odbočku. Navrhovaný je posun nástupíšť severným smerom, umiestnených pod železničným mostom so zastávkou Bratislava-Vinohrady, čím sa zjednoduší prestup medzi týmito zastávkami. Prístup na nástupištia má zabezpečiť nový podchod v mieste pôvodného priecestia na Nobelovej, pričom súčasná lávka pre peších bude zrušená.
  • Stanica Bratislava-Vajnory
    • Uvažuje sa s výstavbou nových zastrešených nástupíšť s mimoúrovňovým bezbariérovým prístupom prostredníctvom nového podchodu. Po prípadnom predĺžení Vajnorskej električkovej radiály k Vajnorskému jazeru sa počíta s vybudovaním podchodu medzi zastávkou električky a stanicou Vajnory (mimo tohto projektu).
  • Nová zastávka Bratislava východ
    • Zámer uvažuje s dvoma variantami riešenia tejto novej zastávky. V prvom variante sa zastávka nachádza priamo pri obytnej zóne Rendez, v druhom variante je zastávka umiestnená východnejšie vedľa komunikácie na Dopravnej ulici. Na zastávke má byť zastrešené nástupište a štandardný zastávkový mobiliár. Preferovaný je variant s umiestnením zastávky pri obytnej zóne.
  • Nová zastávka Bratislava-Krasňany
    • Nová zastávka by sa mala nachádzať v Krasňanoch pri polygrafickej škole. Uvažuje sa so zastrešenými krajnými nástupišťami s podchodom k nástupištiam. Podchod bude slúžiť aj na prístup k záhradkárskej kolónii a vybuduje sa aj v prípade nerealizácie tejto zastávky.
  • Nová zastávka (TIOP) Mladá garda
    • Táto zastávka nie je predmetom tohto zámeru, ale je súčasťou samostatného projektu.

Indikatívny harmonogram modernizácie

Železnice predpokladajú modernizáciu tohto úseku v niekoľkých etapách v dlhších časových horizontoch v závislosti od potrieb železničnej dopravy a možností správcu železničnej infraštruktúry. Podľa správy o hodnotení EIA sa počíta s realizáciou projektu v rokoch 2031 až 2035.

Odhadované náklady na realizáciu sú v závislosti od variantu od 528 mil. do 555 mil. €.


Rekonštrukcia vetvy Juh

V prvej etape príde k rekonštrukcii úseku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Ústredná nákladná stanica, druhá etapa zahŕňa rekonštrukciu úseku Bratislava-ÚNS – Bratislava-Petržalka. Projektovo je zatiaľ pripravená prvá etapa.

Cieľom komplexnej rekonštrukcie železničnej trate medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-Ústredná nákladná stanica v dĺžke cca 3,9 km je odstrániť súčasný nevyhovujúci stav železničnej infraštruktúry, vrátane mostných objektov, a tým zvýšiť traťovú rýchlosť zo súčasných 60 km/h na 80 km/h (okrem priecestia Ivanská cesta), zvýšiť bezpečnosť premávky a tiež zlepšiť komfort cestovania pre používateľov vlakovej dopravy. V predmetnom úseku sa v súčasnosti nenachádza žiadna zastávka ani stanica, no v budúcnosti tu pribudne nová zastávka Ružinov, ktorá je v súčasnosti v projektovej príprave.

Zámer rekonštrukcie počíta so zachovaním súčasného vedenia trate, pričom príde k obnove železničného zvršku aj spodku, výmene trolejového vedenia a úprave zabezpečovacích zariadení. Na trati sú dva mosty nad cestnými komunikáciami (Krasinského a Čučoriedková + Gagarinova/Popradská), ktoré budú taktiež opravené. V súčasnosti trať úrovňovo križuje tri komunikácie - na Ivanskej ceste, na Vrakunskej ceste a na ulici Na piesku. Tieto priecestia budú zachované aj po rekonštrukcii, na Vrakunskej ceste a ul. Na piesku je pre zvýšenie bezpečnosti navrhované doplnenie závor. Na Ivanskej ceste, kde dochádza k častým stretom cestných vozidiel s vlakmi, sa s osadením závor nepočíta. Na križovatke Trnavskej, Vrakunskej a Ivanskej cesty mesto Bratislava dlhodobo plánuje vybudovanie cestnej svetelnej signalizácie, v rámci ktorej má prísť k úprave Vrakunskej cesty s doplnením odbočovacieho pruhu a vybudovaniu nového priechodu pre peších. Rekonštrukcia priecestia bude rešpektovať tieto plánované úpravy.

V roku 2024 bol vysúťažený zhotoviteľ rekonštrukcie úseku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Ústredná nákladná stanica. Železnice od zhotoviteľa požadujú realizáciu prác do 9 mesiacov po odovzdaní staveniska. V júni 2024 začalo stavebné konanie pre túto rekonštrukciu. Realizácia prác prebiehala od 2. marca do decembra 2025.


Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Viko #49:
Prečítal som si. Dospel som akurát k záveru, že v tom dokumente, ktorý tu upravovač fotiek zdieľal (štúdia uzla z 2019), nie sú zakreslené výhybky č. 37 a 39 tak, ako sú zakreslené v obrázku č. 1 z toho článku. Ďalej nechápem, prečo je na východnom zhlaví 6 traťových koľají + 2 koľaje z depa spojených len do 5 koľají, čo samozrejme vytvára úzke hrdlo, a takto zle to nie je riešené ani v súčasnosti. Plus pri postavení vlakovej cesty z depa na hoc len najsevernejšie nástupište č. 4 okamžite blokuje všetky vjazdy od BANM, postavenie cesty z depa na koľaj č. 10 blokuje aj všetky vjazdy od Trnavy a cesta z depa na koľaj č. 4 vyblokuje aj prípadné vjazdy od Senca ku koľajám č. 1 a 2. Úplne v tom návrhu chýbajú viacnásobné koľajové spojky (ako sú napríklad v návrhu ŽSR – variante H), čo samozrejme totálne zabíja priepustnosť a pôsobí až amatérsky.

Návrh od ŽSR mi príde ako absolútny nezmysel, vedenie prejazdových koľají úplne na juhu znemožňuje napríklad vjazd končiaceho vlaku od Lamača a zároveň odjazd nákladu smer Lamač, keďže, ako sa aj neskôr v článku píše, náklad by musel na lamačskom zhlaví všetko križovať, čo zabíja priepustnosť.

Varianta VRT V4 s presunom stanice do Stupavy nestojí ani za komentár...

Návrh od MIB-u pre mňa ako jediný pôsobí schopne z dopravného hľadiska, má takmer všetky spojky na východnom zhlaví zdvojené, čo umožňuje postaviť viacero súbežných ciest. Drobnú nevýhodu vidím v nemožnosti viesť vlaky od 1. nástupišťa do depa a zároveň je tu tiež to zúženie zo 6 traťových koľají na východe na 5, čo znemožňuje súčasný vjazd + odjazd z BANM a Trnavy.

Moje riešenie v príspevku #36 rieši len samotné zabratie priestoru umiestnením rovných nástupíšť. Ako píšem, nedá sa hodnotiť, ako by v danom prípade bolo možné napĺňať GVD, keďže som sa nezaoberal prepájaním jednotlivých koľají koľajovými spojkami a neviem teda, ktoré vlaky by boli smerované na ktoré koľaje. Nechal som tam ale dostatok miesta na oboch zhlaviach s dostatočným počtom koľají (až 8 súbežných koľají na východe), tak aby vhodné pridanie koľajových spojok maximalizovalo priepustnosť.
Reakcia na: Adam3 #48:
Je dobré si prečítať toto, ak ste ešte nečítali:
https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/overenie-kapacity-hlavnej-stanice-v-bratislave
Nestačí rozmýšľať len nad počtom hrán, ale aj ako celá konfigurácia umožní napĺňať GVD.
Reakcia na: upravovač fotiek #37:
Tento návrh som už videl a pozdáva sa mi, ja som sa snažil ukázať, že je možné mať všetky nástupištia v rovine, ak by niekto tvrdil, že to je zásadný problém súčasnej stanice. Inak trochu mi na tom návrhu vadí, že sa na lamačskom zhlaví obe prejazdové koľaje spájajú do jednej a nie je teda možnosť naraz vykonať vjazd / odjazd z oboch súčasne + neviem prečo na druhej strane tunela nie sú koľajové spojky medzi všetkými koľajami ale je tam iba tá jedna. Ale obe veci sú detail. Výstavbu nástupíšť na kraji múzea plne zdieľam, to mi na mojom návrhu chýba, na druhej strane ja som tam napchal o jedno ostrovné nástupište viac na súčasnom mieste.
Reakcia na: tom_sk #42:
Kompletná prestavba súčasného priestoru HS je určite lacnejšia ako kompletná prestavba Nového Mesta s budovaním nových tratí aby bola použiteľná pre medzinárodnú dopravu, budovaním nového depa s odstavným koľajiskom a kompletným prebudovaním mestskej infraštruktúry aby mala stanica dostatočné napojenie na MHD.
Reakcia na: bobitwo #38:
To nie je taký zásadný problém. Problém je skôr šírka nástupíšť. Aj v Trnave sú nástupištia v oblúku.
Reakcia na: tom_sk #27:
jedna faktická: Bajkalská z 90-100% nie je radiála. Jediný úsek Bajkalskej, ktorý by sa dal za radiálu považovať, je od Prievozskej smer Slovnaft. Od Prievozskej na sever je to klasická tangenciála.
Reakcia na: tom_sk #42:
Ako teoretické cvičenie je to pekné, len tie vlakové trate nemajú voľnú kapacitu na to, aby po nich chodila ešte aj rýchla vnútromestská doprava s hustým intervalom.
Ešte k téme decentralizácie staníc, samozrejme je to cesta aj keď pre cestujúcich zvyčajne skôr horšia. Ale bez rýchlej vnútromestskej linky alebo metra je toto veľmi zlé riešenie najmä pri takom malom meste akým je Bratislava. Dosť už, že na letisko nie je dobré napojenie a Autobusová stanica je úplne inde ako tá vlaková, čo by mimochodom pri nezhodách s developerom Nivy na parametroch terajšej AS mohlo byť tiež krajné riešenie presunúť k Novému Mestu aj hlavnú autobusovú stanicu a nechať tu dnešnú len pre regionálne spoje vzhľadom na jej dostupnosť do centra. A Vo finále by sa tým priblížila doprava aj k samotnému letisku.
Reakcia na: Ike #28:
Samozrejme výhodám Hlavnej stanice rozumiem.
Myslím že zo spomenutých je práve pešia dostupnosť do centra tá najsilnejšia. Čo sa týka napojení a dopravy na iné časti mesta to už je podľa mňa komplexnejšia téma. Samozrejme keď sa dnes pozrieme na mapu spojov BANM sa ani trochu nepribližuje uzlu SAV-HS. Sú za tým samozrejme 2 hlavné faktory. Za prvé dnes nie je ani dôvod aby jazdilo viacej spojov do lokality BANM, dnes tam dokopy nič nie je. Za druhé je HS križovatka hlavných ťahov, čo je samozrejme super, na druhej strane je to uzol ktorý už dnes denne kolabuje a spoje MHD stoja v zápchach spolu s autami, doplnenie buspruhov je bez severnej tangenty nemožné. Áno súčasná sieť trolejbusov by bola do istej miery odstrihnutá aj keď doplnenie odbočenia z Trnavskej cesty by umožnovala napojenie niektorých spojov napr. jeden smer Hodžko a druhý smer Autobusová stanice/Nové SND kde sa už plánuje doplniť trať.

Myslím však, že sa na tému napojenia ďalších mestských štvrtí nepozeráme správne, tú by totiž mala predovšetkým zabezpečovať rýchla kolajová doprava. Áno metro je najbližších 50 rokov a súčasnom zadĺžení mesta nereálna utópia, no práve existujúce železnice majú v tomto smere obrovský nevyužitý potenciál práve bez stavania vzdušných zámkov. Výstavba TIOPov je síce nekonečná no je to indikátor že sa tento potenciál skutočne chce využiť. Prečo nemať raz stav, že regionálna a medzištátna doprava by končila na Novom Meste a namiesto využívania pomalej MHD do odlahlejších častí mesta by sa využívali vnútromestské linky vlakov s pravidelným spolahlivým intervalom ktorá by MHD/vysnívane metro nahrádzala? Napríklad vytvorenie spojov DNV - Bory - Lamač - Studienka - Hlavná(BA-Centrum) - Mladá Garda - Nové Mesto - Ružinov - Vrakuňa - Podunajské B. a druhá linka Rusovce( - Jarovce?) - Janíkov dvor - Petržalka - Einsteinova - Prístav - Cintorín Vrakuňa alebo ÚNS - Ružinov - Nové Mesto - Predmestie - Krasňany - a striedavo Rača alebo Východné - Vajnory. Takéto riešenie by za mňa spolahlivo nahrádzalo metro, pretože by som sa vedel do akejkoľvek mestskej časti (okrem Karlovky kde však ide spoľahlivá električka a Devína, Záhorskej a Čunova ale to sú viac dediny pridružené k mestu ako reálne mestské časti) rýchlo a spoľahlivo dostať na 1 prestup a vrámci štvrte sa už pohybovať pešo/bicyklom/MHD. A to je za mňa vidina kedy by som si ja (a verím, že aj mnoho ďalších) dokázali predstaviť konečne nemať auto.

K téme limitom, áno DNES HS ešte postačuje kapacitne ale dokedy? Určite rekonštrukcia trate, výhybiek, optimalizácia priechodzích vlakov je pomoc ktorú budeme potrebovať ale všetko by to mali byť len krajné možnosti ako zachrániť budúci kolaps nie dlhodobé riešenie. Áno tunel smer Lamač je vec ktorú len tažko prekonáme, výstavba 3. rúry je nevyhnutnosť a už to je samo o sebe extrémne nákladná vec a čo ďalej? Spoje vedúce zo západu by pri vytvorení vnutromestkých liniek mohli kvôli kapacite končiť napr. v DNV ak by to bolo nevyhnutné a ďalej sa presunúť vnútromestskou linkou ktorá by aj tak do istej miery kopírovala ich trasu. V lepšom prípade obmedziť regionálne linky len na zastavenie v DNV - Hlavná(BA-Centrum) - Nové Mesto ostatné len s prestupom. Obe riešenia by odľahčili tunel aj stanicu, ktorá na konci dňa môže naďalej slúžiť svojmu účelu, iba by tu stálo menej medzinárodnej a regionálnej dopravy.

Ešte posledná vec, ktorú som predtým spomenul len okrajovo je samozrejme nutnosť aby Nové Mesto bola tiež priechodzia stanica najmä pre medzinárodnú dopravu lebo žiadny vlak nebude chcieť končiť v BA. Áno uznávam, že toto by bola asi najnáročnejšia časť celého projektu no v porovnaní stavania obrovských tunelov, úplne nových staníc a podobných riešení stále uskutočniteľná vec. V tomto vidím viaceré varianty, za mňa asi najrozumnejšou by bolo odpojenie z Trnávky pozdĺž Ivanskej cesty a popred letisko súbežne s diaľnicou k trase vo Vajnoroch (detaily trasovania tu teraz nejdem rozpisovať na to by som potreboval samostatný priestor), alternatívne je to otočiť poza diaľnicu niekde za križovaním Galvaniho medzi Hornbachom a Pharosom, alebo tretia alternatíva, ktorá by skôr dávala zmysel iba pri spomínanej VRT, je vytvorenie prepojenia Podunajských B. popri D4 niekde k Rusovciam, regionálnym spojom by to však veľmi nepomohlo.

PS: mne link na galériu https://imhd.sk/ba/galeria-media/320623/ nefunguje ale rád si pozriem, určite aj kompletná prestavba súčasného priestoru HS je cesta, no otázka či rozumnejšia, za mňa nie a určite tiež nie ani lacnejšia.
Reakcia na: bobitwo #40:
Vo Viedni sú na HBf najdlhšie koľaje 6 (475 m) a 9 (460 m). Z toho majú v rovine 250 m (koľaj 6) a 275 m (koľaj 9). Polomer oblúkov je asi 600 metrov.

Škoda, že výkres od Remingu z roku 2019 nemá všetko zakótované, aby sme vedeli ako im pri perónoch vyšli dĺžky v priamej koľaji a polomery v zaoblených častiach.
Reakcia na: upravovač fotiek #39:
majú tam 350m dlhé rovné nástupištia. Bratislave sú ledva 100m dlhé
Reakcia na: bobitwo #38:
Aj vo Viedni sú, na novej stanici.
Reakcia na: upravovač fotiek #37:
stále to nerieši ten problém, že nástupištia sú v oblúku
Reakcia na: Adam3 #36:
Načo vymýšľať už vymyslené?

https://imhd.sk/ba/galeria-media/320623/

Toto žiaľ nemá šancu na úspech, lebo je to príliš rozumný návrh.
Reakcia na: tom_sk #27:
Pod tymto clankom bola dobra diskusia: https://imhd.sk/ba/doc/sk/22486/Rozvoj-Hlavnej-stanice-a-jej-okolia#komentare

Ja sem opat napisem svoj komentar #24 v danej diskusii) ako by som si predstavoval buducnoct hlavnej stanice:
"Nie najlacnejsie riesenie, ale urcite mensia utopia ako Filialka, Stupava, tunel pod Karpatami alebo Nove Mesto s vystavou novych podzemnych trati aby bolo napojene.
Osove vzdialenosti 5m (ak je medzi nimi nastupiste tak 10), najmensi polomer 150m. Kolajove spojky ani vetvenie v zhlaviach som vobec neriesil. Taktiez umiestnenie prejazdovych kolaji by bolo mozno vhodnejsie juzne od 3. nastupista, islo mi skor o koncept a priestorove moznosti.
Snazil som sa drzat pri zemi, dalo by sa este ubrat, neviem ci fakt potrebujeme 410m v totalnej rovine, mat 350m rovinu a zbytok v zakrute by usetrilo vela priestoru. No dalo by sa to este viac predimenzovat ak by sa napriklad posunulo lamacske zhlavie este blizsie k Prazskej (na ukor autorampy a ruzovych manipulacnych kolaji), druhe zhlavie by sa vedelo viac nacapit na Palarikovu a Dobsinskeho ulicu (az na ukor tych garazi a psieho parku) a pripadne aj Jaskovy rad na estakade a najsevernejsia kolaj by viedla pod cestou. V extremnom pripade lamackshe zhlavie mat az pod Prazskou ulicou (to by sa tam zmestilo asi aj 5x 400m nastupiste)."
Bratislava má 3 koridory - smer Záhorie a ČR, smer Žilina a smer južné Slovensko ako Nové Zámky a podobne. Na to ti predsa súčasná poloha Hlavnej stanice stačí. Ľudia, čo prichádzajú od Dunajskej Stredy končia prevažne v Novom Meste a Ružinove, keďže tam je najväčšia ponuka práce v celej Bratislave. Tam stačí 2 koľajka po DS, na Astronomickej TIOP a problém je vyriešený.

Ak sa vrátim k Filiálke, to je mŕtvy projekt. Neviem si predstaviť rozumné napojenie či už smer ČR, alebo Južné Slovensko. Ďalšia vec, súčasnosti je šírka všetkých nástupišť a koľají na Hlavnej bez samotnej budovy 80m. Na Filialke je voľný priestor v šírke 70m medzi Škultétyho a Kutuzovovou a o dĺžke cca 600m. Ďalej už je len priestor pre 2 koľaje a tie by križovali Jarošovu a Riazanskú. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, ako chceme zabezpečiť MHD k tej stanici a ako zabezpečiť, aby nám tam nerušili vlaky ľudí, čo by bývali aj menej ako 30m od trate.

Nová hlavná stanica pri Stupave nedáva žiaden zmysel. Prečo sa to spomínalo je akurát tak VRT, ale to ešte ani sama EU nevie ako ho viesť, keďže ani Viedeň veľmi nechce VRT a hlavne trať nechcú viesť na svojom území oproti Bratislave.

Čo iné sa dá navrhnúť?
1/ výmena depa a Hlavnej stanice, čo neprejde, lebo historická budova hlavnej stanice a musel by si búrať a nemáš k súčasnému depu dobrý prístup MHD.
2/ Časť domov na Palárikovej a Dobšinskej bude musieť padnúť za obeť úprave stanice. Čo zase neprejde, lebo obyvatelia sa nedajú
3/ nová stanica na Račianskej vtesnaná sem niekde https://maps.app.goo.gl/HgzBbCo1KdNUAeSY8
Reakcia na: bobitwo #32:
Lenže pri viacerých staniciach sa ti rozbijú prestupné väzby. Ak by napríklad osobáky na Trnavu jazdili z Nového Mesta, tak prestup na EC a REXy do Viedne by si musel riešiť presunom MHD. Veľké mestá to tak majú z historických dôvodov a čiastočne aj preto, lebo pri objeme dopravy by možno jedna stanica naozaj kapacitne nestačila. Bratislava nemá až taký veľký objem dopravy, aby to nezvládla jedna centrálna stanica.
Reakcia na: bobitwo #32:
v zahranici to je bezne pretoze k mestu sa v minulosti dotiahli viacere zeleznicne spolocnosti a kazda si postavila spolu s tratou aj svoju vlastnu stanicu.... a mestam to v sucasnosti vela prospechu nepridava a tak obcas niektore z nich tu zeleznicnu infrastrukturu praveze prekope aby ziskalo jednu centralnu stanicu.... a jeden taky priklad mas hned tu kusok nedaleko, mozes sa ist pozriet tot za roh do Viedne....
Reakcia na: tom_sk #27:
Otázka je, prečo trvať na 1 centrálnej stanici? V zahraničí je bežné, že mestá majú viac staníc a podľa toho na aký smer človek ide, tak aj tú stanici využije.
Reakcia na: tom_sk #27:
Nie je pravda, že Hlavná stanica nepostačuje kapacitou. Odkedy sa skrátili pobyty vlakov na stanici, menej sa obieha a odchody vlakov sú lepšie rozdistribuované počas hodiny, je tam kapacita úplne postačujúca.