Výluka liniek MHD na Prístavnom moste (od 21.12.2020)

Kamióny tam sú, len je otázka koľko z nich je tranzit.

No neviem, na Einsteinovej je to jeden kamión za druhým, ale je pravda, že viac ich ide po D1 do Rakúska (tu by mohol pomôcť nový obchvat, keď bude dokončená Triblavina), ale tranzitu z VW (ktorého zas nie je úplne najmenej) by to pomohlo a ak by sa to spojilo s Rakúskom, tak by sa podľa mňa časť kamiónov idúcich cez Jarovce radšej vybrala cez navrhovanú S8.

Podľa mňa sa dosť preceňuje množstvo transitu v BA. Nie každý kamión je tranzit.

Ak sa pozrieme na úseky ktoré majú byť nahradené (napr. rampa medzi D1 a D2), tak nie sú nejak obzvlášť vyťažené kamiónmi.

Ja počítam aj s tým, že po dostavbe D4 sa zakáže prejazd kamiónov po mestských diaľniciach, takže tak či tak je potrebný. A zase stavať dve diaľnice blízko seba by asi nebolo veľmi racionálne.

Ťah cez Senicu by som tiež riešil iba cestou prvej triedy s obchvatmi a asi aj tunelom cez Bielu horu. Len rozmýšľam, či by sa za Senicou malo ísť údolím Myjavy na Kúty a D2, alebo pokračovať na Hodonín a českú D55.

To by sa dalo vyriešiť postavením cesty prvej triedy s lepšími parametrami (hlavne obchvaty obcí). Ale samozrejme, keby tam postavili diaľnicu alebo rýchlostnú cestu, využívalo by ju ešte viac ľudí a áut.

Ja však tvrdím, že tunel Karpaty (ktorý síce nebude konečným riešením na bratislavské zápchy) bude mať omnoho väčšie využitie, pretože ním bude jazdiť jednak relácia R1-D2 z/do ČR, ale tiež početná lokálna frekvencia, doprava medzi VW a čímkoľvek východne od BA, a časom, až bude D4 potiahnutá až do Rakúska, tak aj doprava smerujúca tam. Keby na úkor tunelu Karpaty niekto uprednostil rýchlostnú cestu cez Senicu, vyriešil by omnoho menej problémov.

Poplatok za DC je zložený z viacerých sadzieb. Niektoré závisia od hmotnosti vlaku, niektoré nie.

Pre zaujímavosť prikladám výnos DÚ, ktorým sa určujú ceny za DC, je to tam celkom prehľadne uvedené:
http://nsat.sk/wp-content/uploads/2014/07/Opatrenie-2_2018.pdf

Aj.

U vlakov sú pokuty za prekročenie nápravového tlaku, resp. sa môže suprava aj odstaviť do vyriešenia, ak je prekročenie veľké.

V podstate je to tak, ako napísal 810zssk. Výpravcovia (=dispečing) susedných staníc (v tomto prípade Petržalka a ÚNS) vedia, aký ťažký je každý jeden vlak. Pokiaľ sú oba vlaky ťažšie ako spomínaných 1200 t a vyšlo by to tak, že by sa mohli stretnúť na moste, tak jeden z vlakov bude musieť počkať v stanici (teda nebude mu dovolený odchod na trať = nedostane "zelenú"). Výpravcovia vtedy postupujú podľa predpisu (=uprednostnia dôležitejší vlak, napr. NEx pred Pn), alebo sa proste dohodnú podľa aktuálnej situácie.

Keď už je isté, že 1. vlak je z mosta dole, môže sa zo stanice dovoliť odchod druhému vlaku.

to ti povedat veru neviem, az tak daleko moj "prehlad z rychlika" nesiaha...

A nevyplýva z toho aj poplatok za použitie železničnej cesty, či ako sa to volá (t. j. zjednodušene niečo ako železničné mýto)?

u vlaku to musis vediet velmi presne, pretoze z toho ti potom vyplyvaju veci ako brzdne percenta, potreba trakcneho vykonu, postrky na stupaniach, ....

a este zvedava otazka, ako je to s hmotnostou nakladu u vlakov? u nakladnych aut su vysoke pokuty za prekrocenie, v pripade vlakov sa riesi vobec nieco podobne?

Takéto veci rieši dispečing, ktorý vlaku nepostaví cestu ak nie sú splnené podmienky. Laicky povedané, vlak nedostane zelenú ak už na daný úsek zelenú dostal iný vlak

znie to zaujimavo, a vies prosim napisat ako to funguje v praxi? vedia o sebe oba vlaky vopred a jeden pocka, kym prejde druhy, lebo su oba tazsie? v zmysle, ci si dopredu pozeraju trebars ktory vlak prejde prave vtedy

Mne počas jednej cesty nedal prednosť blbec ktorý obiehal na serpentíne a LTT sme sa vyhli čelovke + potom stretávka so sadkárom na nejakom úzkom moste nad potokom kde ani neviem ako sme sa vpratali
Odvtedy som vymenil kochanie za kludnejšiu cestu a takticky obe cesty cez Vrbové

Na kochačky ideál cesta do PP cez Smokovce atď alebo od Zvolena do Štiavnice (nie cez zimu ) ...
Prípadne do Štiavnice od hliníka nad hronom cez Sklenné Teplice

Väčšina vlakov sú NEx-y, odhadom tak 80 - 90% z celkového počtu vlakov ND. Ale napriek tomu sa väčšina vlakov, aj ucelených, zmestí do 1200 t.

Veľa jazdí kontajnerov (tam to často vychádza tesne pod 1200), ucelených autovlakov je tiež dosť (VW, Kia, Peugeot aj Jaguár - tie sú dlhé a ľahké)... Nad 1200 t zvyknú mať vlaky zo Slovnaftu (cca 1600), uhlie/koks (2000+), hnojivá z Dusla (1600 - 1800), cisterny do Žiaru (cca 1700), pelety z US. Steel do Linzu (cca 2000), a podobne...

Takže tu máme vysoký podiel kontajnerových vlakov a autovlakov, ktoré sú ľahšie aj ložené. Do toho vyrovnávky z vyššie uvedených ťažších prepráv, do toho nejaký ten Pn väčšinou do 1200 t... Proste väčšina vlakov má do 1200 t, tak to zmiernenie obmedzenia dosť pomohlo

Ja som z kochacích dôvodov chodil na mohylu jednou cestou a späť druhou.

Tak to je pozoruhodné, na moste som čakal skôr NEx-y. Ale je pravda, že ja som deformovaný kombinovanou dopravou, kde nepoznáme Vn a jazdíme vyťažení v oboch smeroch.

A hlavne polka tých ciest v Senickom okrese je na zabitie a vozovka v biednom stave...
Už len taká varianta že ísť zo Štefánikovej mohyly v Brezovej do Ba cez Malacky alebo cez PN je neporovnateľna