Požiadavka na priame spojenie Dúbravky s Kramármi: odbornosť či populizmus?
  • Táto informácia je zaradená v archíve. Aktuálne informácie nájdete v ľavom menu.

Medializované žiadosti na rôzne priame spojenia v Bratislave verzus princípy organizácie dopravy veľkého mesta.


Ilustračné foto © osa


(autor je členom Občianskej iniciatívy Lepšia doprava)

Prečo priame spojenie neznamená vždy lepšiu dopravu a prečo je prestupovanie normálne

K bratislavským špecifikám patria požiadavky na priame spojenia z najrôznejších častí mesta do centra, na železničnú i autobusovú stanicu, k  nemocniciam, úradom, či k obchodným centrám. V takom veľkom meste, ako je Bratislava, sú takýchto možností spojenia teoreticky stovky. Je jasné, že ak by sa väčšine z nich vyhovelo, doprava by bola rozdrobená. Jednoducho povedané, ak máme peniaze na výpravu 100 autobusov, môžeme ich použiť na 10 liniek po 10 vozidlách, na 20 liniek po 5 vozidlách, ale i na 40 liniek po 2 - 3 vozidlách. Čím menej vozidiel na linke, tým sú väčšie odstupy (interval) medzi spojmi. Inými slovami – môžeme mať veľa liniek s veľmi riedkym intervalom, čím uspokojíme požiadavky na najrôznejšie spojenia, ale za cenu výrazného zhoršenia poskytovanej služby – teda za cenu veľmi dlhého až neakceptovateľného intervalu.

Druhá možnosť, ktorou sa vydala väčšina miest vo vyspelom svete – teda na západ od nás – a môžeme začať už v susednom Česku – je presne opačná. Teda menej liniek s takým hustým intervalom, že cestujúci nemusí poznať ani cestovný poriadok, ani nemusí dobiehať odchádzajúci spoj, lebo za pár minút mu príde spoj ďalší. Tieto husté spoje vedú potom do najvyťaženejších smerov, resp. k najdôležitejším prestupným bodom či uzlom. Túto cestu nastúpila aj Bratislava od konca 1990. rokov a i keď sa to cestujúcej verejnosti nezdá, veľa sa za posledných 15 - 20 rokov zlepšilo aj v Bratislave. Požiadavky na ďalšie a ďalšie linky a priame spojenia sú presným opakom smeru, ktorým sa Bratislava pred časom vydala.

Prečo Bratislavčania majú zakorenený omyl, že neprestupovať = dobrá doprava?

Pohľad do histórie bratislavskej dopravy ukazuje, že až do polovice 1960. rokov sa vo veľkom prestupovalo. Kam jazdili električky a trolejbusy, nejazdili autobusy. Z Rače išiel autobus len po Gaštanový hájik, kde sa prestupovalo na električku, z Devína len po najbližšiu električku – teda na Riviéru, z Podunajských Biskupíc len k najbližšiemu trolejbusu do Prievozu a mohli by sme pokračovať. Až do polovice 1970. rokov, i keď nové sídliská si vyžiadali nové autobusové spoje, sa stále vo veľkom prestupovalo a nikto sa na to nesťažoval.

Prelomovým sa stal až 1. apríl 1976, keď sa zaviedlo „MOC“ (= mechanické odbavovanie cestujúcich, tzv. „dierkovanie“ cestovných lístkov), lístky sa stali neprestupnými, keďže predierkovaný lístok platil len v danom vozidle. To zároveň znamenalo pri prestupe 100-%-ný nárast ceny, pri dvoch prestupoch cesta už stála trojnásobok. Táto situácia bola politicky neúnosná a práve z týchto dôvodov sa zaviedli nové autobusové linky podľa systému (temer) „odvšadiaľ všade“. Dôvodom teda nebolo pohodlie cestujúcich, ale snaha, aby sa väčšine cestujúcich nenavýšilo cestovné. No a Bratislavčanom sa to tak zakorenilo „pod kožu“, že priamy spoj je dobrý, lebo je lacný a prestup je zlý, hoci už to cenovo dávno neplatí, keďže lístky sú prestupné. Proti prestupu pritom nie sú žiadne argumenty, pokiaľ je splnený „prestup na hrane“ – teda na rovnakej zastávke z jedného vozidla cestujúci vystúpi a bez toho, že by sa musel premiestňovať, na rovnakom mieste opäť nastúpi do druhého vozidla. Akceptovateľný je tiež presun zo zastávky autobusu na nástupište električky a naopak.

V prípade požiadavky na priame spojenie medzi Dúbravkou a Kramármi zaznieva tiež ďalší obľúbený argument: prestupovanie je nevhodné pre starých ľudí a mamičky s kočíkmi . To je však čírou demagógiou, keďže na požadovanom spojení Dúbravka – Kramáre jazdia výlučne nízkopodlažné autobusy (linky 83 84) resp. nízkopodlažné trolejbusy (linky 211 212). Takýto prestup nie je nijako nepohodlný.

Spomienkový optimizmus

Je zaujímavé, že cestujúci si pamätajú, že z Dúbravky mali spojenia autobusovými linkami 101 104 105 106 107, ale už si nepamätajú, s akými intervalmi medzi spojmi. Tie boli často i v špičke v rozsahu 10 - 15 minút, prípadne viac, na každej linke iný interval, spoje jazdili nepravidelne, doslova „hromadne“, keďže sa spoje s rôznymi intervalmi matematicky nedali koordinovať. Oproti tomu jazdia dnes síce „len“ dve autobusové linky do centra, zato v spoločnom intervale 4 resp. 5 minút v špičke. Jasne z toho vidno, že veľa liniek neznamená lepšiu dopravu a že i s dvoma linkami sa dá zabezpečiť kvalitná doprava.

Nebezpečný precedens

Dúbravčania sa dožadujú priameho autobusového spojenia na Kramáre. Prečo práve Dúbravčania? Veď na Kramáre sa potrebujú dostať aj cestujúci z Lamača, Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrice. Prečo Dúbravčania áno a ostatní nie? Spádovou nemocnicou Podunajských Biskupíc je Ružinov. Nepoznám však jedinú pripomienku od obyvateľov spomínanej mestskej časti, že by požadovali priame autobusové spojenie k Ružinovskej nemocnici. Vyhovením takýmto požiadavkám by sa dopravný systém trieštil, autobusy by sa museli inde ubrať.

Tu skôr ide o tradíciu – kedysi takáto linka bola, teraz ju zrušili. Lenže linka 22 existovala práve preto, že pohodlný prestup na Patrónke neexistoval, trolejbusy v smere na Kramáre jazdili mimo túto križovatku i zastávku a nedalo sa teda na ne priamo prestúpiť. A práve preto bola vybudovaná nová trolejbusová trať od Vojenskej nemocnice cez Patrónku, aby sa dalo zo všetkých západných smerov (teda nielen z Dúbravky) na Patrónke pohodlne prestúpiť. Vybudovanie trolejbusovej (a analogicky električkovej) trate je investícia v prospech cestujúcich, v prospech životného prostredia (na to sa napodiv skoro vždy zabúda!), ale vložené prostriedky sa nikdy priamo nevrátia. Vrátia sa len nepriamo, cez ušetrenú naftu. A to bol jeden z argumentov, prečo boli odsúhlasené eurofondy na túto ekologickú stavbu (novú trolejbusovú trať na Patrónke), že sa nebude musieť páliť nafta v náročnom teréne kopcovitých Kramárov, ktoré trolejbus hravo zvláda. Veď na Kramáre prestupujú aj Karlovovešťania, linka 32 sa dotýka električky len na Molecovej, z ostatných častí Karlovej Vsi treba prestúpiť a  priamy spoj na Kramáre z celej Karlovej Vsi nie je predmetom článkov v médiách.

Viac výkriky ako reálna potreba

Pracujem na Kramároch, vidím spoje prichádzajúce z Patrónky. Sú poloprázdne, ani sedadlá nie sú zaplnené. Potreba teda ani zďaleka nie je taká, ako sa prezentuje. Naviac reálna situácia, ak by sa aj takýto spoj zaviedol, by bola úplne odlišná od predložených požiadaviek. Vzhľadom na to, že vozidlá by sa museli niekde ubrať, je ťažké si predstaviť, lepší interval takéhoto spoja, ako 20 - 30 minút. A nech mi niekto povie, či by mamička, vychystaná s dieťatkom na konkrétny spoj, po tom, čo by sa bábätko pred odchodom pokakalo, bolo by ho potreba opäť prebaliť a ona preto spoj tesne zmeškala, čakala dajme tomu 25 minút na ďalší priamy spoj, keby jej medzi tým každé 4 minúty jazdili autobusy liniek 8384? Jasné, že by išla prvým spojom a prestúpila by, lebo by to bolo rýchlejšie.

A dôchodca s pomalou chôdzou by si na spoj idúci raz za pol hodinu musel zobrať dostatočnú časovú rezervu, aby ho nezmeškal. V konečnom dôsledku by stratil oveľa viac času než v súčasnosti, keď môže prísť na zastávku hocikedy, bez stresu, či mu niečo ujde alebo nie. A ako som spomínal vyššie, prestup na rovnakej zastávke medzi dvoma nízkopodlažnými spojmi nie je nepohodlný. Sťažovať sa na niečo také patrí do kategórie patologických sťažovateľov a prípadné vyhovenie týmto nezmyslom by bol číry populizmus. Politické, ale nie odborné rozhodnutie. 

Požiadavky Dúbravky sú len jednými z mnohých

Nejde len o tento špecifický problém týkajúci sa Dúbravky. Ide o problém všeobecný, vynárajúci sa z času na čas v rôznych častiach Bratislavy. Nie tak dávno si obyvatelia Machnáča „vydupali“ predĺženie časti spojov autobusu č. 41 až na Hlavnú stanicu. Ako súčasť predvolebnej agitácie si to „zobrala za svoje“ aj bývalá pani starostka Starého Mesta. Ako jej tento číry populizmus pomohol pri voľbách, ukázali výsledky... Lenže následok zostal. A tak na temer prázdne spoje linky 41 na Hlavnú stanicu sa skladáme všetci Bratislavčania, nadarmo sa tu znečisťuje ovzdušie (autobus jazdí pod trolejovým vedením) pre pár cestujúcich, ktorí ani nezaplnia sedadlá jedného midibusu!

Do rovnakej kategórie spadá snaha niektorých obyvateľov Petržalky o vrátenie autobusovej linky 95 opäť až do centra mesta, podporovaná jedným poslancom, ktorý sa chce na tejto agitácii zviditeľniť a urobiť si politickú predvolebnú reklamu. Akosi sa zabúda na životné prostredie a na peniaze. Kto to zaplatí? Ak by sa linka predĺžila do svojej výlukovej trasy, niečo by to stálo. Alebo, aby to nič nestálo, musel by sa predĺžiť interval. Nielenže by sa znížila atraktivita tejto veľmi hustej linky (dnes v špičke interval 4 minúty – veď to je vynikajúca doprava), ale úplne by sa rozbila koordinácia s električkami. Spomínala sa aj možnosť predĺženia každého druhého spoja až do centra. I to by niečo stálo. Ale najhoršie je, že pri rôznej dĺžke jednotlivých ramien linky 95 – kratšej ako dnes a dlhšej až na ľavý breh Dunaja – by bola akákoľvek pravidelnosť iluzórna. I keď by sa cestovný poriadok teoreticky zosúladil, v praxi by to kvôli dopravným zápcham bolo nerealistické. A opäť kvôli iluzórnemu pohodliu niekoľkých ľudí by sa zhoršila situáciu pre väčšinu. Je smutné, že z populistických dôvodov je tu snaha o rýdzo lokálne riešenia, ktoré neberú ohľad na MHD ako celok fungujúci vo veľkom meste.

Už som spomenul, že prestup je bezproblémový, ak je tzv. na hrane, teda na jednom nástupišti, alebo na nástupištiach vedľa seba. Petržalčania by nemali bojovať za odstránenie prestupu, ale za pohodlnejší prestup. Prečo napríklad nebojujú za to, aby sa zastávka Farského upravila tak, aby pri prestupe z električiek na autobus 95 nebolo nutné prechádzať cez cestu?  Kým sa o 3 - 4 roky dočkáme električky až na koniec Petržalky, ušetrená nafta zo skrátenia linky 95 by bohato zaplatila aj výstavbu nového obratiska, kde by cestujúci pri prestupe z/na električku ani nemuseli prejsť cez cestu.

Pretláčanie neodborných požiadaviek na priame spojenia a ich akceptovanie politikmi svedčí o tom, že na magistráte a miestnych úradoch niekedy nemajú slovo odborníci, ale skôr politické body a obchody. Čo si však politici neuvedomujú je to, že v snahe vyhovieť žiadostiam o priame spojenia za rovnaké peniaze musia ubrať inde. Pri uberaní ale poškodia viac voličov než je počet voličov, ktorým pomôžu. A tak záverečná bilancia politických bodov môže byť aj negatívna.


23.3.2017
-Mikuláš Hrubiško-

Komentáre

Login: Heslo:













K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.

Spacer121.4.2017 16:12 #57 Re:
"Prečo Bratislavčania majú zakorenený omyl, že neprestupovať"

Hlavne prestupovať pri súčasných grafikonoch je proste dôvod, prečo MHD v Bratislave nepoužívať. Ich nastavenie je v celej Bratislave v štýle - autobus na ktorý potrebujete prestúpiť, práve odchádza. Keby to bolo aspoň rozdielom 2 minúty, aby ste nemuseli zúfalo sledovať, ako vám autobus odchádza pred nosom.
Na trase premáva 5 liniek a všetky sa vrútia naraz do zastávky, potom nejde ďalší skvelý 20min. interval zase nič.
gejza18.4.2017 17:57 #56 Re:
Reakcia na #55 od Mucho:
kontaktuj Kríža .... to je expert na presadzovanie chu..vín .....
Mucho18.4.2017 17:13 #55 Re:
Ja chcem z Čunova na Dlhé diely. Ale nočák. Ideálne električka v krajnom prípade trolejbus. Spúšťam petíciu
omg12313.4.2017 14:28 #54 Re:
a ja chcem priame spojenie kazanskej s tomasikovou. nechce sa mi prestupovat z L78. prosim o presmerovanie tejto linky z drienovej na trnavsku
danlo1.4.2017 13:44 #53 Re:
Reakcia na #50 od lostrail:
ina k tym pozemkom: tie su vzdy velky problem, malokedy sa da dohodnut s vlastnikom a kedze rekonstrukciu chcu asi zacat co najskor tak by sa nejake vyvlastnovanie nedalo stihnut.
Salomon31.3.2017 13:47 #52 Re:
Ruku na srdce. Niekoľko rokov všetci počúvame v tomto meste ako niečo nejde! Ide, to by však museli rozmýšľať a to ich asi bolí. Pre dopravu tu nikto nič nerobí. Mesto Mníchov robí všetko pre dopravu a doprava v tomto meste je na prvom mieste a IAD až na druhom! Aj Viedeň je takým mestom čo sa snaží urobiť pre dopravu čo najviac. Uvediem jeden príklad ako sa dajú riešiť autobusové zastávky. Pred otvorením predĺženej električkovej trate v decembri 2011 premávala Mníchovská linka Metrobus 59 od Arabellapark po Fritz-Meyer-Weg. Na tejto trate existovali zastávky od Cosimabad tak, že neboli robené zastávkove zálivy ale boli vysunuté k ľavému jazdnému pruhu. Čiže bus za sebou zablokoval dopravu a zo zastávky odchádzal ako prvý. Kedysi tu bola 4 prúdovka ale krajne jazdné pruhy sa zmenili na parkovanie. Takýchto úsekov je viac v tomto meste. Druhý príklad sa týka električkovej trate po ktorej premávajú aj autobusy. Takýto úsek je od Hohenzollernstr. - Shwere-Reiter-Str. - Leonrodstr. Priznávam, že my máme úzkorozchodné električky a možno by to bol problém ale je aj riešiteľný. Posledný príklad, ten sa týka električiek. Úsek od zastávky Waisenhausstr. po Romanplatz je riešený tak, že keď električka vchádza na zastávku, pred zastávkou a za zastávkou sú umiestnené semafóry. IAD čaká kým dostanú signál voľno. Funguje to takým štýlom, že električka prejde cca 100m a až vtedy IAD dostane signál voľno. Doprava na takýchto úsekov odchádza vždy ako prvá. To sa týka aj spoločných zastávok električka/ bus! Takéto čosi si viem predstaviť aj v našom meste lebo sú situácie keď električka stojí na zastávke a autá veselo jazdia aj napriek tomu, že majú stať, kým električka neodíde! Čo sa týka priamych spojov osobne si myslím, že majú svoje opodstatnenie. Bol by som naozaj rád keby sa už niečo začalo diať a nie stále dookola vravieť to nejde! Krásny ničím a nikým nerušený deň
Viko31.3.2017 12:07 #51 Re:
Reakcia na #50 od lostrail:
Súhlasím do bodky, tu sa všetci úradnící boja ako čert kríža nejakej zmeny statusu quo, už len ten cirkus, čo robilli okolo zatrávňovania... (Nevraviac o tom, že na Špitálskej sa tiež nehecli k nejakému krajšiemu materiálovému riešeniu, že totálne zanedbávajú všetky ostatné smery rozvoja a strkajú hlavu do piesku).

A PSko bol len disclaimer, keby ma niekto potreboval zasa obviňovať, že technike nerozumiem.
lostrail31.3.2017 11:26 #50 Re:
Reakcia na #49 od Viko:
Preco by malo drasat? Takto po lopate to povedal aj zastupca z Remingu, ktory bol na verejnej diskusii k modernizacii trate v KV pred dvoma rokmi. Tiez spominal, ze by sa nedodrzali normy, ci uz pre jazdne pruhy, samotnu trat alebo chodniky.

Za skutocne smutne som ani tak nepovazoval to, ze ten problem tu je. Skor mi vadilo, ze konkretne v pripade zastavky Lafranconi namiesto toho, aby sa trosku hecli a vymysleli sposob, akym by to slo, tak sme sa dopoculi len o vsetkych moznych dovodoch, preco sa to neda. Na Botanickej o kusok dalej, su tri pruhy, ktore z hladiska sirkoveho usporiadania nevyhovuju normam. Kedze byvam v KV, viem velmi dobre, ake su uzke. A to sa tam este vopchal zaliv pre autobusovu zastavku po obidvoch stranach. Ked islo o dobro IAD, dali sa v pohode ohnut aj normy. Pamatam si aj dobu, ked tam boli pruhy dva. Ked ide o MHD, uz sa to zrazu neda?

Zastavka Lafranconi ma v smere do KV problem prakticky vyrieseny, pretoze dlzka zalivu pre autobusy je priblizne rovnaka ako dlzka nastupiska elektriciek.
Na opacnej strane je taky tenky pasik zelene medzi chodnikom a FTVS. Pravda, v tomto meste je kazdy kus zelene dolezity, ale hodnota, ktora by sa za to dala ziskat, je urcite vyssia. Dalo by sa to vykompenzovat napr. zatravnenim trate od Lafranconi po Molecovu, ci osadenim mobiliaru. Chodniky by tiez mohli byt uzsie, kedze pokial by na nich nebola zastavka, nebola by ani taka potreba priestoru.
Mozno este tym, ze nastupiska by neboli oproti sebe, ale boli by posunute, by sa dalo nejako vyriesit, ze tie busy by nemuseli nevyhnutne mat tu sirku dodrzanu, pretoze by nestali vedla seba. Pri vyjazde by sa "dohodli", kto pojde skor, pripadne by sa mohol osadit semafor. Resp. ak by to bolo takto, stacilo by dodrzat, aby sa bus nezrazil s protiiducou elektrickou, co by znizilo naroky na sirkove usporiadanie a cela zastavka by sa dala v niektorom smere posunut dalej tak, aby sa pri vyjazde v pohode vyhli jeden druhemu. A dalsie desiatky napadov...

Pointou je, ze ked sa chce riesenie najst, tak sa najde, ale v pripade mesta to skor vyzera tak, ze "nedajboze sa pustat do nejakych sporov o pozemky", resp. ukazat trochu razancie tak vseobecne. Ked sa prisluhuje developerom a "silnym" hracom, vtedy sa to da. Toto vnimam ako vazny problem. Ked pri projektovani pride k takemu miestu, ktore by znamenalo ukazat lakte a pustit sa do rokovania s majitelmi pozemkov a dalsimi dotknutymi stranami, pricom sa jedna o "nepopularne" zasahy, vacsinou mesto stiahne usi a chvost a uprednosti kompromisne "riesenie", ktore vsak zakonzervuje nevyhovujuci stav na dalsie desatrocia.
Viko31.3.2017 0:25 #49 Re:
Reakcia na #47 od Salomon:
Zmysel snažiť sa má vždy - ak rozumní rezignujú, veci skončia v rukách takýchto hyperkonzervatívcov, pre ktorých to je súčasný stav vždy najlepší a akákoľvek aktivita zbytočným vymýšľaním. Myslím si, že máme na viac a dokázať to by malo byť spoločnou snahou.


Čo som počul, tak na nábreží je problém, že koľaje majú menšiu osovú vzdialenosť než je dnes bežné, a teda nevojde sa na ne symetricky nakresliť dva buspruhy - prekrývali by sa v strede. A mesto samozrejme nemá vôľu koľaje posúvať ani inak zasahovať do cesty.
(P. S. Technikom sa ospravedlňujem, ak im toto po lopate podanie drása oči )
david130.3.2017 14:02  +2#48 Re:
Reakcia na #46 od TomJ:
L53 by hlavne potrebovala zastávku aj na Odbojárov. Bolo by to skoro na hrane z električky...
L51 mala kedysi preklad 10-20 pokial nebola rozseknutá na 51/151 pre zabratie obratiska na Ahoji. Kapacitne to tam teraz bohate postačuje. Najviac ludí vozí v úseku Nobelova - Polus, kde máš prestup na 50,98 či eliny.
Teraz po zatvorení lávky pri Palme je dosť využívaná aj cez víkendy pri tom otrasnom hodinovom int.
Salomon30.3.2017 13:52  +1#47 Re:
Ja, by som aj bol za lepší prestup a keby som mal tie schopnosti, tak prestup na Farského už by bol. Raz sa jednala u nás v okolí Lachovej-Mlynarovičovej anketa na zastávku Farského aby autobusové zastávky boli bližšie k električke. Keď som počul tých ľudí čo vraveli, mal som pocit, že sem ani nepatrím. Ľudia si mysleli, že autobusy z Farského zmiznú, normálne, že UFO . Druhý, že nie takto ako to je, je to dobre! Potom som sa ozval, že prd Baraní je dobre a vtedy som si povedal, že asi nemá zmysel sa o niečo snažiť! Druhá vec čo ma však na meste zaráža je tá, že oprava Karloveskej trate od Nového Mosta po Riviéru nepočíta zjazdnou drahou pre autobusy na električkovej drahé. Netvrdím, že by to nejako na 100% pomohlo ale aspoň by sa čiastočne urýchlila autobusová doprava! Ten úsek je nato ako stvorený a je adept na takúto realizáciu. Existujúce zastávky pre autobusy bu zanikli lebo by brali ľudí na električkových zastávkach a zároveň by mali aj buspruh. Takéto trate existuju aj inde vo svete. Tak iba toľko k lepšiemu prestupu! Prajem krásny deň
TomJ29.3.2017 19:11 -1#46 Re:
Reakcia na #45 od Melange:
Možno by sa to dalo riešiť zachádzkou 53-ky cez Tehelnú. V sedle by sa trochu posunuli odchody 51-ky, aby bol z TrMy na Tehelnú preklad 15 min, to by už mohlo stačiť. No a 53 by mala TrMy len ako priebežnú konečnú, aby sa dala k Tehelnej využiť aj v smere z Vajnor.
Melange29.3.2017 13:38 #45 Re:
Reakcia na #44 od S499.1023:
Ale ešte dôležitejšia ako poliklinika je nemocnica s poliklinikou. Tak či onak, že do polikliniky na Tehelnej nevedie dobrá verejná doprava, je fakt, ktorý nemám dôvod spochybňovať a som samozrejme za to, aby sa to zlepšilo. Trebárs by sa mohlo začať vybudovaním riadneho pešieho priechodu cez železničné koľaje, možno pokračovať vybudovaním novej električovej zastávky na Račianskej radiále oproti poliklinike, resp. posunutím tých existujúcich zastávok...
S499.102329.3.2017 11:35 #44 Re:
Reakcia na #43 od Melange:
Ale z pohľadu verejnej dopravy je dôležitejšia poli ako klinika.
Melange29.3.2017 11:18  +2#43 Re:
Reakcia na #42 od JerryBA:
Ja som iba reagoval na chybné tvrdenie v článku. Nehovorím, že do každej polikliniky v meste má viesť luxusná doprava. Apropo, je rozdiel medzi poliklinikou a nemocnicou (s poliklinikou).
JerryBA29.3.2017 10:10 #42 Re:
Reakcia na #37 od Melange:
Nemocnica Ružinov má aj počas dňa celkom "luxusné" spojenie, oproti takej poliklinike Tehelná.
Valec28.3.2017 20:19 #41 Re:
Reakcia na #38 od 810zssk:
Na siedmu? Si už dávno nebol u lekára... už o šiestej by neboli časenky.
piggee28.3.2017 18:20 #40 Re:
Reakcia na #39 od david1:
Podla mna skor myslel poslednu poobednu
david128.3.2017 16:59  +1#39 Re:
Reakcia na #38 od 810zssk:
Skôr stihne prvú poobednú
810zssk28.3.2017 12:04  +2#38 Re:
Reakcia na #37 od Melange:
A slovenske zdravotnictvo je zname tym ze ked tam clovek pride na siedmu, tak o osmej uz odchadza vybaveny, aby stihol poslednu 75