Dva rozchody sa do Petržalky budujú zbytočne
  • Táto informácia je zaradená v archíve. Aktuálne informácie nájdete v ľavom menu.

Duálnu trať už nebude možné stavať cez eurofondy.

Pokračujúca výstavba električkovej trate postupne odhaľuje detaily definitívneho riešenia. V týchto dňoch boli položené koľajnice na križovatke ulíc Jantárová cesta a Bosákova, nie však dve v každom smere, ako je bežné, ale rovno štyri. Trať tak bude mať električkový rozchod 1000 mm používaný v Bratislave a mnohých mestách Európy, najmä vo Švajčiarsku, ale aj na rozchod 1435 mm, ktorý sa používa v električkovej doprave aj na železnici. Naprojektovaný duálny rozchod vychádzal z plánovaného využitia tzv. vlako-električiek (tram-train) v Bratislave a z idey zmeniť rozchod v celej sieti bratislavských električiek. Idea prerozchodovania mesta začala byť presadzovaná najmä v závere 1980-tych rokov.

Ako sa však ukázalo, duálna trať sa buduje zbytočne. Nový operačný program Integrovaná infraštruktúra, z ktorého budú môcť byť financované ďalšie električkové trate až do roku 2023, už takéto riešenie neumožní. V texte operačného programu na čerpanie eurofondov sa totiž priamo uvádza, že „všetky projekty mestskej koľajovej dopravy budú technicky riešené ako štandardná električková dráha s rozchodom 1000 mm bez zabezpečenia budúcej možnosti prechodu na rozchod 1435 mm“. Podmienka sa tak bude týkať nielen pokračovania trate do Janíkovho dvora, ale aj modernizácie ostatných električkových radiál.

1435 mm za vlastné

Ak by Bratislava chcela naďalej budovať trate s rozchodom 1435 mm alebo pripravené na tento rozchod, musela by si takéto stavby financovať sama. To je však málo pravdepodobné, pretože pri napätom rozpočte mesto len s ťažkosťami zvláda financovanie čo i len 5 % nákladov na prebiehajúce projekty, z ktorých zvyšok platí Európska únia a Slovenská republika. Schválený rozpočet dokonca "prelial" časť prostriedkov určených na prevádzku MHD medzi investičné prostriedky, aby vôbec bolo možné splácať 5 % z ceny nových vozidiel. Mesto sa teda bez eurofondov nezaobíde, a preto sa zrejme bude musieť novým podmienkam prispôsobiť.

Aj keď nová duálna trať na začiatok Petržalky bude opäť zdrojom nekonečných diskusií o (ne)potrebnosti zmeny rozchodu či prevádzky tram-trainov, mantinely sú nateraz jasné. Pozitívom je, že pri dodržaní nových obmedzení, bude možné postaviť a zrekonštruovať viac tratí a nakúpiť viac električiek. Oboje je totiž pri štandardných technických riešeniach lacnejšie.

Je však na škodu veci, že sa prostriedky určené na zbytočné koľajnice rozchodu 1435 mm nevyužili účelnejšie už teraz. Možno ich totiž prinajmenšom na Štúrovej ulici postihne zaujímavý osud: Aby do nich nezapadali kolesá bicyklov, mesto sa pohráva s myšlienkou, že žliabok koľajníc nepoužívaného rozchodu zaasfaltuje...


13.4.2015
-mhd-

Komentáre

Login: Heslo:

🙂😃😁😂😅
😆😉😊😋😛
😎😗😍🤪🙃
😶😐😏🤔🤨
🙄😣😥😮😲
🙁😕😖😫😞
😭🤐😴😬😨
😱😵😠🤬🤑
😷🤒🤕🤮😇
🤓😈💀👽🤖
❗❓💗👍👎

K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.

Error 0x00722.4.2015 19:08 #37 Re:
Reakcia na #36 od Error 0x007:
Do kelu, uz pochopte, ze prerozchodovanie zu zbytocne vyhodene peniaze!
http://imhd.sk/ba/doc/sk/8738/Nazory-Erik-Ziak-Pre-moderny-nosny-system-na-baze-elektricky-nie-je-potrebne-menit-rozchod.html
Error 0x00722.4.2015 19:07  +1#36 Re:
Reakcia na #31 od Petik:
Do kelu, uz pochopte, ze prerozchodovanie zu zbytocne vyhodene peniaze!
https://imhd.sk/ba/doc/sk/8738/Nazory-Erik-Ziak-Pre-moderny-nosny-system-na-baze-elektricky-nie-je-potrebne-menit-rozchod.html
Valec22.4.2015 17:26  +1#35 Re:
Reakcia na #31 od Petik:
Použitelné sú.

K tvojej predstavivosti ale treba pripočítať aj také detaily ako:
- aké normálne rozchodné električky by tam premávali,
- kde by boli deponované,
- kde by boli servisované,
- kto a za čo by postavil tú trať cez Štefánikovu....

Lebo nateraz by bolo možné prevádzkovať normálne rozchodné električky len na úseku Bosákova - križovatka s Jesenského. Normálny rozchod by si mesto aj pre zvyšok Petržalky buď k úzkemu museli prikúpiť za vlastné, alebo si za vlastné postaviť celý úsek. Myslím, že jedno je väčšia utópia ako druhé. ?
TeBeCe22.4.2015 16:09  +1#34 Re:
Reakcia na #31 od Petik:
Z predstavivosti sa este zatial nic postavit neda. Na to treba financie, ktore na dlhu dobu teraz nikto na take sotoriesenia neda...
810zssk22.4.2015 16:08  +1#33 Re:
Reakcia na #31 od Petik:
Vies uviest jeden prinos realizacie tohto tvojho navrhu?
Andy22.4.2015 16:02  +1#32 Re:
Reakcia na #31 od Petik:
V Bratislave fakt nie sú iné problémy ako šírka rozchodu električiek.
Petik22.4.2015 15:31 -1#31 Re:
Su tie kolaje napriek inemu zliabku pouzitelne aj pre normalnerozchodne elektricky alebo nie?

Lebo ak ano, tak potom si viem predstavit, ze predlzenie trate v Petzalke + nova trat cez Stefanikovu na Hlavne nadrazie by sa postavili ako vyhradne normalnerozchodne a to by bol dobry zaciatok na zmenu rozchodu v Bratislave. Linka Janikov dvor - Hlavne nadrazie by bola normalne rozchodna a zaroven by po sucasnej novej trati v Petrzalke mohli jazdit aj uzkorozchodne elektricky.
A postupne by sa mohli pripajat dalsie radialy.

V takom pripade by to neboli vyhodene peniaze a nadpis tohoto clanku by bol chybny.
Martin Fundárek19.4.2015 7:13 #30 Re:
Reakcia na #28 od 810zssk:
Najmä z pevnej jazdnej dráhy, kde ich zalievajú do betónu... A bolo by treba aj nové upevňovadlá z vonkajšej strany vnútornej koľajnice.
Dave17715.4.2015 10:03  +2#29 Re:
Reakcia na #28 od 810zssk:
...o čom sme sa presvedčili pri demontáži bývalej zastávky Floriánske nám. ?
810zssk15.4.2015 9:24  +1#28 Re:
Reakcia na #25 od Jojan:
To zavisi od toho, kolko percent nakladov na vystavbu trate tvoria samotne kolajnice. Kazdopadne, ani ta demontaz by nebola zadarmo.
toldo14.4.2015 21:53 #27 Re:
prvý úsek ŠRT z Čiernej n. Tisou do Viedne...
Juro_BA14.4.2015 21:41  +1#26 Re:
Ako je to s udržateľnosťou v otázke širokého rozchodu? Nemusí byť široký rozchod istý čas používaný?
Jojan14.4.2015 21:20  +1#25 Re:
Ako je to vlastne s viazanosťou v prípade trate?

Po uplynutí istej doby by sa potom zbytočné koľajnice mohli demontovať a uplatniť niekde inde. Vzhľadom na to, že sú širokožliabkové, mohli by byť napr. niekde, kde je síce potreba žliabková koľajnica ale je tam rovný úsek, takže električky, ktoré si poradia na rovine aj bez žliabkov, by nemali problém.

Tým pádom by nebolo na tejto trati vlastne nič zbytočné.
Error 0x00714.4.2015 21:14  +1#24 Re:
Bolo to cele myslene na obabranie Bruselu, ale mozno sa aj tak to zelezo na obtiaz mine ucinku, ked nestihnu termin a €fondy prepadnu ?
Error 0x00714.4.2015 21:09 #23 Re:
? ? ? Made my day ?
810zssk14.4.2015 19:13 #22 Re:
Reakcia na #21 od Martin Fundárek:
Ano, pardon.
Martin Fundárek14.4.2015 18:16  +1#21 Re:
Reakcia na #6 od 810zssk:
Asi myslíš križovatku Štúrovej s Jesenského.
Ike14.4.2015 16:34  +3#20 Re:
A prečo sa stavia vôbec trať so žliabkami? Nebude to hlučnejšie?
Valec14.4.2015 14:28  +3#19 Re:
Reakcia na #15 od Disccom:
Lebo v Liberci majú dvojrozchod pre električku (rovnako tak bol plánovaný aj na tej Ružinovskej), avšak toto je dvojrozchod pre električku a tram-train, ktorý má iný profil kolesa a teda aj tie koľajnice sú iného typu (vidno aj na fotkách, že sú iné).
Tu sa krásne ukazuje to, že rovnaký rozchod automaticky neznamená, že vozidlo môže jazdiť aj po električkovej aj po železničnej trati tak, ako si to niektorí predstavujú.
volod14.4.2015 14:23 #18 Re:
Určite bude zaujímavé sledovať zaťažovaciu skúšku nového mosta pre električku, tam sa uvidí, aké vozidlá budú premávať, ale osobne si nemyslím že by sa sem doviezla nejaká lokomotíva ZSSK al Cargo nezávislej trakcie alebo nebodaj celý 498.104 aj s tendrom plne vyzbrojený vodou a uhlím 🙂, skôr to budú skupiny električiek ako záťaž. Zaťaženie dopravou upravuje STN EN 1991-2 Eurokód 1. Zaťaženia konštrukcií. Časť 2: Zaťaženia mostov dopravou. Model zaťaženia električkou pozostáva z dvoch vozidiel o dĺžke á 10.8m a 4 dvojicami síl (nápravové tlaky od osí jednotlivých podvozkov) o hodnote á 120 kN (sila 1 kN predstavuje hmotnosť 100 kg, takže ide o záťaž 12 ton/os). Ďalej tu rozhodujú dynamické vplyvy, bočné rázy (sila 30 kN pre električkové mosty), odstredivé sily (most je v priamke nie v oblúku takže toto zrejme odpadne), brzdné a rozjazdové sily atď. No každopádne mosty sa stavajú s životnosťou na 100 rokov, ale nemyslím že by rozchod 1435 mm našiel v budúcnosti uplatnenie. To by sa musela prerobiť celá sieť koľají pre električky v Bratislave aby to malo zmysel alebo napojiť električku na železničnú trať niekde.