Duálnu trať už nebude možné stavať cez eurofondy.
Pokračujúca výstavba električkovej trate postupne odhaľuje detaily definitívneho riešenia. V týchto dňoch boli položené koľajnice na križovatke ulíc Jantárová cesta a Bosákova, nie však dve v každom smere, ako je bežné, ale rovno štyri. Trať tak bude mať električkový rozchod 1000 mm používaný v Bratislave a mnohých mestách Európy, najmä vo Švajčiarsku, ale aj na rozchod 1435 mm, ktorý sa používa v električkovej doprave aj na železnici. Naprojektovaný duálny rozchod vychádzal z plánovaného využitia tzv. vlako-električiek (tram-train) v Bratislave a z idey zmeniť rozchod v celej sieti bratislavských električiek. Idea prerozchodovania mesta začala byť presadzovaná najmä v závere 1980-tych rokov.
Ako sa však ukázalo, duálna trať sa buduje zbytočne. Nový operačný program Integrovaná infraštruktúra, z ktorého budú môcť byť financované ďalšie električkové trate až do roku 2023, už takéto riešenie neumožní. V texte operačného programu na čerpanie eurofondov sa totiž priamo uvádza, že „všetky projekty mestskej koľajovej dopravy budú technicky riešené ako štandardná električková dráha s rozchodom 1000 mm bez zabezpečenia budúcej možnosti prechodu na rozchod 1435 mm“. Podmienka sa tak bude týkať nielen pokračovania trate do Janíkovho dvora, ale aj modernizácie ostatných električkových radiál.
1435 mm za vlastné
Ak by Bratislava chcela naďalej budovať trate s rozchodom 1435 mm alebo pripravené na tento rozchod, musela by si takéto stavby financovať sama. To je však málo pravdepodobné, pretože pri napätom rozpočte mesto len s ťažkosťami zvláda financovanie čo i len 5 % nákladov na prebiehajúce projekty, z ktorých zvyšok platí Európska únia a Slovenská republika. Schválený rozpočet dokonca "prelial" časť prostriedkov určených na prevádzku MHD medzi investičné prostriedky, aby vôbec bolo možné splácať 5 % z ceny nových vozidiel. Mesto sa teda bez eurofondov nezaobíde, a preto sa zrejme bude musieť novým podmienkam prispôsobiť.
Aj keď nová duálna trať na začiatok Petržalky bude opäť zdrojom nekonečných diskusií o (ne)potrebnosti zmeny rozchodu či prevádzky tram-trainov, mantinely sú nateraz jasné. Pozitívom je, že pri dodržaní nových obmedzení, bude možné postaviť a zrekonštruovať viac tratí a nakúpiť viac električiek. Oboje je totiž pri štandardných technických riešeniach lacnejšie.
Je však na škodu veci, že sa prostriedky určené na zbytočné koľajnice rozchodu 1435 mm nevyužili účelnejšie už teraz. Možno ich totiž prinajmenšom na Štúrovej ulici postihne zaujímavý osud: Aby do nich nezapadali kolesá bicyklov, mesto sa pohráva s myšlienkou, že žliabok koľajníc nepoužívaného rozchodu zaasfaltuje...
, skôr to budú skupiny električiek ako záťaž. Zaťaženie dopravou upravuje STN EN 1991-2 Eurokód 1. Zaťaženia konštrukcií. Časť 2: Zaťaženia mostov dopravou. Model zaťaženia električkou pozostáva z dvoch vozidiel o dĺžke á 10.8m a 4 dvojicami síl (nápravové tlaky od osí jednotlivých podvozkov) o hodnote á 120 kN (sila 1 kN predstavuje hmotnosť 100 kg, takže ide o záťaž 12 ton/os). Ďalej tu rozhodujú dynamické vplyvy, bočné rázy (sila 30 kN pre električkové mosty), odstredivé sily (most je v priamke nie v oblúku takže toto zrejme odpadne), brzdné a rozjazdové sily atď. No každopádne mosty sa stavajú s životnosťou na 100 rokov, ale nemyslím že by rozchod 1435 mm našiel v budúcnosti uplatnenie. To by sa musela prerobiť celá sieť koľají pre električky v Bratislave aby to malo zmysel alebo napojiť električku na železničnú trať niekde.