Dva rozchody sa do Petržalky budujú zbytočne

Duálnu trať už nebude možné stavať cez eurofondy.

Pokračujúca výstavba električkovej trate postupne odhaľuje detaily definitívneho riešenia. V týchto dňoch boli položené koľajnice na križovatke ulíc Jantárová cesta a Bosákova, nie však dve v každom smere, ako je bežné, ale rovno štyri. Trať tak bude mať električkový rozchod 1000 mm používaný v Bratislave a mnohých mestách Európy, najmä vo Švajčiarsku, ale aj na rozchod 1435 mm, ktorý sa používa v električkovej doprave aj na železnici. Naprojektovaný duálny rozchod vychádzal z plánovaného využitia tzv. vlako-električiek (tram-train) v Bratislave a z idey zmeniť rozchod v celej sieti bratislavských električiek. Idea prerozchodovania mesta začala byť presadzovaná najmä v závere 1980-tych rokov.

Ako sa však ukázalo, duálna trať sa buduje zbytočne. Nový operačný program Integrovaná infraštruktúra, z ktorého budú môcť byť financované ďalšie električkové trate až do roku 2023, už takéto riešenie neumožní. V texte operačného programu na čerpanie eurofondov sa totiž priamo uvádza, že „všetky projekty mestskej koľajovej dopravy budú technicky riešené ako štandardná električková dráha s rozchodom 1000 mm bez zabezpečenia budúcej možnosti prechodu na rozchod 1435 mm“. Podmienka sa tak bude týkať nielen pokračovania trate do Janíkovho dvora, ale aj modernizácie ostatných električkových radiál.

1435 mm za vlastné

Ak by Bratislava chcela naďalej budovať trate s rozchodom 1435 mm alebo pripravené na tento rozchod, musela by si takéto stavby financovať sama. To je však málo pravdepodobné, pretože pri napätom rozpočte mesto len s ťažkosťami zvláda financovanie čo i len 5 % nákladov na prebiehajúce projekty, z ktorých zvyšok platí Európska únia a Slovenská republika. Schválený rozpočet dokonca "prelial" časť prostriedkov určených na prevádzku MHD medzi investičné prostriedky, aby vôbec bolo možné splácať 5 % z ceny nových vozidiel. Mesto sa teda bez eurofondov nezaobíde, a preto sa zrejme bude musieť novým podmienkam prispôsobiť.

Aj keď nová duálna trať na začiatok Petržalky bude opäť zdrojom nekonečných diskusií o (ne)potrebnosti zmeny rozchodu či prevádzky tram-trainov, mantinely sú nateraz jasné. Pozitívom je, že pri dodržaní nových obmedzení, bude možné postaviť a zrekonštruovať viac tratí a nakúpiť viac električiek. Oboje je totiž pri štandardných technických riešeniach lacnejšie.

Je však na škodu veci, že sa prostriedky určené na zbytočné koľajnice rozchodu 1435 mm nevyužili účelnejšie už teraz. Možno ich totiž prinajmenšom na Štúrovej ulici postihne zaujímavý osud: Aby do nich nezapadali kolesá bicyklov, mesto sa pohráva s myšlienkou, že žliabok koľajníc nepoužívaného rozchodu zaasfaltuje...

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: N/A #42:
Napríklad Euskotren 900 series: https://en.wikipedia.org/wiki/Euskotren_900_series
Alebo Metro Bilbao UT-500: https://trainspo.com/class/7402/gallery/ - vozne široké 2,8 metra (širšie než metro v Prahe, Budapešti alebo Varšave!!!) na rozchode 1000 mm premávajúce rýchlosťou 80 km/h.
Reakcia na: Mhr1 #39:
To je nápad. Môžeme pohľadať vysokokapacitné vozidlo s rozchodom 1000 mm nemusíme míňať peniaze na zväčšenie
Reakcia na: Mhr1 #39:
Diskutuješ s autistom, pochop to!
Reakcia na: N/A #38:
Bielefeld.
Reakcia na: N/A #38:
Bohatý Stuttgart prerábal rozchod desiatky rokov a niektoré trate nikdy neprerobil, jednoducho ich zrušil. Libercu to trvalo 30 rokov a to má len dve trasy. Linz je spokojný so svojimi 900 mm a jazdia mu tam veľkokapacitné električky. Prímestská doprava v Stockholme funguje na 890 mm rozchode. Valencia má na 1000 mm električky, metro i prímestské vlaky. 5 miest v Švajčiarsku má 1000 mm, rozsiahle siete v Záhrebe, Belehrade i v Lodzi sú tiež na tisícke. A plno miest v Nemecku, pobrežná električka v Belgicku... To kto tu zasa rozvíja tie nezmysly o prerozchodovaní? Lebo kto tomu rozumie by takú volovinu nikdy nenavrhoval.
Dnes v roku 2025 je Bratislava relatívne bohatá. Tak bez problémov. Môže prebiehať výluka X3 počas inštalácie druhého rozchodu. Linka X3 bude elektirčka s úzkym rozchodom. A potom budú premávať vysokokapacitné vozidlá s štandardným rozchodom.
Reakcia na: Petik #31:
Použitelné sú.

K tvojej predstavivosti ale treba pripočítať aj také detaily ako:
- aké normálne rozchodné električky by tam premávali,
- kde by boli deponované,
- kde by boli servisované,
- kto a za čo by postavil tú trať cez Štefánikovu....

Lebo nateraz by bolo možné prevádzkovať normálne rozchodné električky len na úseku Bosákova - križovatka s Jesenského. Normálny rozchod by si mesto aj pre zvyšok Petržalky buď k úzkemu museli prikúpiť za vlastné, alebo si za vlastné postaviť celý úsek. Myslím, že jedno je väčšia utópia ako druhé. ?
Reakcia na: Petik #31:
Z predstavivosti sa este zatial nic postavit neda. Na to treba financie, ktore na dlhu dobu teraz nikto na take sotoriesenia neda...
Reakcia na: Petik #31:
Vies uviest jeden prinos realizacie tohto tvojho navrhu?
Reakcia na: Petik #31:
V Bratislave fakt nie sú iné problémy ako šírka rozchodu električiek.
Su tie kolaje napriek inemu zliabku pouzitelne aj pre normalnerozchodne elektricky alebo nie?

Lebo ak ano, tak potom si viem predstavit, ze predlzenie trate v Petzalke + nova trat cez Stefanikovu na Hlavne nadrazie by sa postavili ako vyhradne normalnerozchodne a to by bol dobry zaciatok na zmenu rozchodu v Bratislave. Linka Janikov dvor - Hlavne nadrazie by bola normalne rozchodna a zaroven by po sucasnej novej trati v Petrzalke mohli jazdit aj uzkorozchodne elektricky.
A postupne by sa mohli pripajat dalsie radialy.

V takom pripade by to neboli vyhodene peniaze a nadpis tohoto clanku by bol chybny.
Reakcia na: 810zssk #28:
Najmä z pevnej jazdnej dráhy, kde ich zalievajú do betónu... A bolo by treba aj nové upevňovadlá z vonkajšej strany vnútornej koľajnice.
Reakcia na: 810zssk #28:
...o čom sme sa presvedčili pri demontáži bývalej zastávky Floriánske nám. ?
Reakcia na: Jojan #25:
To zavisi od toho, kolko percent nakladov na vystavbu trate tvoria samotne kolajnice. Kazdopadne, ani ta demontaz by nebola zadarmo.
prvý úsek ŠRT z Čiernej n. Tisou do Viedne...
Ako je to s udržateľnosťou v otázke širokého rozchodu? Nemusí byť široký rozchod istý čas používaný?
Ako je to vlastne s viazanosťou v prípade trate?

Po uplynutí istej doby by sa potom zbytočné koľajnice mohli demontovať a uplatniť niekde inde. Vzhľadom na to, že sú širokožliabkové, mohli by byť napr. niekde, kde je síce potreba žliabková koľajnica ale je tam rovný úsek, takže električky, ktoré si poradia na rovine aj bez žliabkov, by nemali problém.

Tým pádom by nebolo na tejto trati vlastne nič zbytočné.
Bolo to cele myslene na obabranie Bruselu, ale mozno sa aj tak to zelezo na obtiaz mine ucinku, ked nestihnu termin a €fondy prepadnu ?